tag:blogger.com,1999:blog-79118770346317587132024-03-29T09:12:53.475+05:45Chakra's BlogConceptions, Experiences & MemoriesChakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.comBlogger667125tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-68140716167884004902024-03-28T17:11:00.006+05:452024-03-28T17:11:50.072+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, १४ चैत २०८०*<p> १.<span style="white-space: pre;"> </span>वल्र्ड ह्याप्पिनेस रिपोर्ट, २०२४ अनुसार विश्व खुसी सूचकाङ्कमा नेपाल कति औँ स्थानमा रहेको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>९३ औँ</p><p><br /></p><p>– <span style="white-space: pre;"> </span>वल्र्ड ह्याप्पिनेस रिपोर्ट, २०२४ अनुसार विश्व खुसी सूचकाङ्कमा नेपाल ९३ औँ स्थानमा रहेको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यस वर्ष पनि फिनल्यान्ड विश्वको सबैभन्दा खुसी देश बनेको छ । लगातार सात वर्षदेखि फिनल्यान्ड विश्वको सबैभन्दा खुसी देशको सूचीको पहिलो स्थानमा पर्न सफल भएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सूचीको अन्तिममा दक्षिण एसियाली राष्ट्र अफगानिस्तान रहेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सूचीमा अग्रस्थानमा रहेका १० राष्ट्र क्रमशः फिनल्यान्ड, डेनमार्क, आइसल्यान्ड, स्विडेन, इजरायल, नेदरल्यान्ड्स, नर्वे, लक्जेम्वर्ग, स्विट्जरल्यान्ड र अस्ट्रेलिया ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सूचीको अन्तिम स्थान (१४३ औँदेखि १३४ औँ) मा रहेका राष्ट्र क्रमशः अफगानिस्तान, लेबनान, लेसोथो, सिएरालियोन, कङ्गो, जिम्बावे, बोत्स्वाना, मलावी, इस्वातिनी, जाम्बिया ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दक्षिण एसियाली राष्ट्रहरूमा नेपाल ९३ औँ, पाकिस्तान १०८ औँ, भारत, १२६ औँ, श्रीलङ्का १२८ औँ र बङ्गलादेश १२९ औँ स्थानमा छन् ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२.<span style="white-space: pre;"> </span>विश्व क्षयरोग दिवस कहिले मनाइन्छ ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>मार्च २४</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ को नारा : ‘हो ! हामी क्षयरोग अन्त्य गर्छौं ।’</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् १८८२ मार्च २४ का दिन डा. रोबर्ट कोचले क्षयरोगका किटाणु पत्ता लगाएको दिनको स्मरण गर्दै हरेक वर्ष यो दिवस मनाउँदै आइएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०५० सम्ममा क्षयरोग निवारण गर्ने विश्वव्यापी प्रतिबद्धतामा नेपाल पनि अडिग रहेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय र विश्वव्यापी प्रतिबद्धता अनुरूप नेपालले क्षयरोगविरुद्धको लडाइँलाई साकार पार्न सन् २०२१/२२ देखि २०२५/२६ सम्मको पञ्चवर्षीय रणनीतिक योजना तयार गरेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विश्व स्वास्थ्य सङ्गठनको आकलन अनुसार आर्थिक वर्ष २०७९/८० मा ७० हजार क्षयरोगका नयाँ बिरामी थपिने अनुमान गरिएकोमा ३७ हजार ४४७ जना बिरामी उपचारको दायरामा आएका छन् । यीमध्ये ७२ प्रतिशत फोक्सोका बिरामी छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विश्वमा औषधी प्रतिरोधी क्षयरोग (ड्रग रेसिस्टेन्ट ट्युबरकुलोसिस) को उच्च भार भएका ३० देशमध्ये नेपाल परेको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३.<span style="white-space: pre;"> </span>बिबिसीको १०० शक्तिशाली महिलाको सूची (सन् २०२४) मा पर्ने नेपाली अभियन्ता को हुनुहुन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>रुक्सना कपाली </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४.<span style="white-space: pre;"> </span>माल्दिभ्सबाट भारतीय सैनिक कहिले फिर्ता भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च १० </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>(माल्दिभ्स चीनसँग नजिकिएपश्चात् भारतले आफ्नो सेना फिर्ता लागेको हो ।)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालसँग कूटनीतिक सम्बन्ध कायम भएको १८२ औँ राष्ट्र कुन हो ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>टोङ्गा </p><p><br /></p><p>६.<span style="white-space: pre;"> </span>विश्वमै पहिलो पटक मानव मस्तिष्कमा ‘चिप’ प्रत्यारोपण कहिले गरिएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ जनवरी २९ </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अमेरिकी धनाढ्य एलन मस्कको कम्पनी न्युरालिङ्कले पहिलो पटक मानव मस्तिष्कमा चिप प्रत्यारोपण गरेको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>चिपको सहयोगबाट व्यक्तिले सोचेकै भरमा फोन, कम्प्युटर एवं अन्य उपकरण नियन्त्रण गर्न सकिने जनाइएको छ । स्नायुसम्बन्धी जटिल रोगको सामना गर्न मानव मस्तिष्कलाई कम्प्युटरसँग जोड्न चाहेको कम्पनीले जनाएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>७. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा पहिलो पटक ‘अल ब्रिड च्याम्पियनसिप डग सो’ कहिले सम्पन्न भएको हो ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० माघ ६</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>८. <span style="white-space: pre;"> </span>कर्मणाः र मान्छेभित्रका योद्धाहरू कृतिका लेखक को हुनुहुन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>झमक घिमिरे </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>९. <span style="white-space: pre;"> </span>‘फ्रिडम इन एक्साइल’ नामक कृतिका लेखक को हुन् ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>दलाई लामा (माई ल्यान्ड एन्ड माई पिपुल नामक कृतिका लेखक पनि दलाई लामा हुन् ।) </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१०. <span style="white-space: pre;"> </span>‘अमेरिका फस्र्ट’ नारा दिने अमेरिकी राष्ट्रपति एन्ड्रिउ ज्याक्सन हुन् भने ‘किप अमेरिका ग्रेट’ नारा दिने अमेरिकी राष्ट्रपति को हुन् ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>डोनाल्ड ट्रम्प</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>११. <span style="white-space: pre;"> </span>टाइम म्यागजिनद्वारा टाइम वर्ष व्यक्ति–२०२३ को उपाधि कसलाई प्रदान गरियो ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>टेलर स्विफ्ट </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सबैभन्दा कम उमेरमा टाइम वर्ष व्यक्ति घोषित हुने स्विडेनकी पर्यावरण अभियन्ता ग्रेटा थनवर्ग (१६ वर्षको उमेरमा) हुन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तीन पटक टाइम पर्सन अफ दी इयर घोषित हुने एक मात्र व्यक्ति एफडी रुजबेल्ट हुन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् १९९९ मा प्रसिद्ध वैज्ञानिक अल्बर्ट आइन्स्टाइनलाई टाइम पर्सन अफ द सेन्चुरी घोषित गरिएको थियो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>टाइम वर्ष व्यक्ति घोषणाको सुरुवात सन् १९२७ मा गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१२. <span style="white-space: pre;"> </span>उच्च स्थानमा रहेको तिलिचो तालमा गीत रेकर्ड गरेर गिनिज बुक अफ वल्र्ड रेकर्डमा नाम लेखाउन सफल गायक को हुन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सागर अधिकारी (विसं २०८०)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१३.<span style="white-space: pre;"> </span>वानिरा प्रज्ञा पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>साहित्यकार प्रा. पुष्कर लोहनी (पुरस्कार राशि : एक लाख रुपियाँ)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>त्यसै गरी वानिरा शङ्कर पुरस्कार (एक लाख रुपियाँ) मदनदास श्रेष्ठलाई प्रदान गरिएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span> ५० हजार रुपियाँ राशिको वानिरा पुरस्कार अनिता तुलाधरलाई प्रदान गरिएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१४. <span style="white-space: pre;"> </span>रुसको राजधानी मस्कोस्थित एक कन्सर्ट हलमा एक सय तिसभन्दा बढी मानिसको ज्यान जाने गरी हतियारधारीद्वारा आव्रmमण कहिले भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च २२</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१५. <span style="white-space: pre;"> </span>२०८० सालको मैनाली कथा पुरस्कार कसलाई प्रदान गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नरेन्द्रराज पौडेल (पुरस्कार राशि : ५१ हजार रुपियाँ)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१६. <span style="white-space: pre;"> </span>१८ औँ एनएनआइपिए स्पोटर््स अवार्ड–२०८० मा वर्षका सर्वश्रेष्ठ खेलाडी को हुनु भयो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>पुरुषतर्फ ः दीपक अधिकारी (एथलेटिक्स) र महिलातर्फ सुष्मा तामाङ (बक्सिङ)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० चैत १२ मा दीपक र सुष्मा एनएनआइपिए वर्षका सर्वश्रेष्ठ खेलाडी घोषित हुनुभएको हो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दुवै जनाले सर्वश्रेष्ठ खेलाडीको अवार्डसहित जनही एक लाख रुपियाँ प्राप्त गर्नुभएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यसै गरी महिलातर्फ पौडीकी डुवाना लामा र पुरुषतर्फ नेपाली राष्ट्रिय क्रिकेट टिमका कप्तान रोहित पौडेलले प्रतिभाशाली खेलाडीको अवार्ड प्राप्त गर्नुभएको छ । दुवै जनालाई अवार्डसहित ५०/५० हजार रुपियाँ प्रदान गरिएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नवौँ राष्ट्रिय खेलकुदमा समावेश ३६ खेलका खेलाडीबाट एक जनालाई वर्षको उत्कृष्ट खेलाडी घोषित गरिएको हो । ३६ खेलका ३६ उत्कृष्ट खेलाडीमध्येबाट सर्वोत्कृष्ट प्रतिभाशाली पुरुष/महिला खेलाडी छनोट गरिएको हो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>टेबुलटेनिसकर्मी धर्ममान वज्राचार्य गजराज आदर्श खेल व्यक्तित्व सम्मान (राशि : ३५ हजार रुपियाँ) बाट सम्मानित हुनुभएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>भारोत्तोलनका दुर्गामान तामाङलाई पारा एथलिट सम्मान (राशि ः १५ हजार रुपियाँ) र खेलाडी डटकमका प्रधान सम्पादक अजय फुयाललाई खेलकुद पत्रकारिता सम्मान (राशि : ३५ हजार रुपियाँ) प्रदान गरिएको छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१७. <span style="white-space: pre;"> </span>इन्डोनेसियाको राष्ट्रपति पदमा निर्वाचित हुन सफल राजनीतिज्ञ को हुन् ?<span style="white-space: pre;"> </span></p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>प्रबोवो सुबिआन्तो</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सुबिआन्तोले ५८.५९ प्रतिशत मत प्राप्त गरेका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रतिद्वन्द्वी अनिस बसवेडनले २५ प्रतिशत र गन्जर प्रणोवोले १६ प्रतिशत मत प्राप्त गरेका छन् । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१८. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल संस्कृत विश्वविद्यालयबाट संस्कृतमा विद्यावारिधि गर्ने पहिलो मुस्लिम महिला को हुनुहुन्छ ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>डा. तबस्सुम सिद्धिकी</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१९. त्रिभुवन विश्वविद्यालयले शैक्षिक प्रमाणपत्र अनलाइन प्रणालीबाट दिन कहिले सुरु ग¥यो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० माघ १५</p><p><br /></p><p>– <span style="white-space: pre;"> </span>ट्रान्सव्रिmप्ट, प्रोभिजनल प्रमाणपत्र, पुनर्योग प्रतिलिपिलगायत सेवा अनलाइनबाट दिइने भएको छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२०. <span style="white-space: pre;"> </span>पशुपति मन्दिर परिसरमा स्तनपान कक्ष कहिलेदेखि सुरु गरिएको हो ? <span style="white-space: pre;"> </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० पुस २४</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२१. <span style="white-space: pre;"> </span>१३ औँ नेपाल–युरोपियन युनियन चलचित्र महोत्सव (विसं २०८० चैत) मा उत्कृष्ट चलचित्रको अवार्ड कुन वृत्तचित्रलाई प्रदान गरियो ? </p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>ड्रिम्स</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२२. <span style="white-space: pre;"> </span>बेँसीसहरदेखि हिमाली जिल्ला मनाङसम्म पुग्ने गरी सञ्चालनमा ल्याइएको वैकल्पिक पदमार्गलाई के नामकरण गरिएको छ ?<span style="white-space: pre;"> </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>लालुपाते पदमार्ग (विसं २०८०)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२३. <span style="white-space: pre;"> </span>२०८० को कमल राष्ट्रिय सुकर्म पुरस्कार कसलाई प्रदान गरियो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>डा. रचेल कारख (पुरस्कार राशि : ५१ हजार रुपियाँ)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२४. <span style="white-space: pre;"> </span>बाघसम्बन्धी जानकारी समेटिएको पुस्तक ‘पाटेबाघ’ का लेखक को हुनुहुन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>डा. हेमसागर बराल</p><p><br /></p><p>– <span style="white-space: pre;"> </span>बाघको ऐतिहासिक पृष्ठभूमि, बासस्थान, संरक्षणमा भइरहेका राष्ट्रिय–अन्तर्राष्ट्रिय प्रयास, चुनौतीलगायतका पक्ष समेटी तयार पारिएको सो पुस्तकमा बाघलाई विचरण गर्न आवश्यक पर्ने क्षेत्र, आहारा प्रजाति, सिकार गर्ने तरिका, प्रजनन अवस्था, बाघसँगको सांस्कृतिक एवं धार्मिक महìव र यो जन्तुका अन्य आनीबानीलाई यसमा समेटिएको छ । </p><p><br /></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-37523159482926901222024-03-28T17:09:00.005+05:452024-03-28T17:11:41.133+05:45गोरखापत्र विषयगत, १४ चैत २०८०*<p> १. <span style="white-space: pre;"> </span>निर्णय निर्माण प्रक्रियाका चरण उल्लेख गर्दै नेपालको सार्वजनिक प्रशासनमा निर्णय निर्माण प्रक्रियामा निर्णयकर्ताले भोग्नु परेका समस्या प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>कुनै समस्या वा विषय सम्बोधन गर्ने सन्दर्भमा अधिकारप्राप्त अधिकारीले उपलब्ध विकल्पमध्येबाट उत्तम विकल्पको छनोट गर्ने प्रक्रिया नै निर्णय निर्माण प्रक्रिया हो । सार्वजनिक प्रशासनमा कार्यसम्पादनका क्रममा सरकारका विभिन्न तह वा निकायबाट नीतिगत वा प्रशासनिक निर्णयहरू हुने गर्दछन् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>निर्णय निर्माण प्रक्रियाका चरण</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>समस्या वा विषयवस्तुको पहिचान,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विकल्पहरूको विकास,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विकल्पको विश्लेषण,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्तम विकल्पको छनोट,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्णय कार्यान्वयन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्णय कार्यान्वयनको अनुगमन तथा मूल्याङ्कन ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक प्रशासनमा निर्णयकर्ताले भोग्नु परेका समस्या</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राजनीतिक एवं नीतिगत अस्थिरता र राजनीतिक हस्तक्षेप,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कानुनी अस्पष्टता, बाझिएका कानुन र सोको भिन्न भिन्न व्याख्या,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तथ्यमा आधारित निर्णयका लागि विश्वसनीय र अद्यावधिक तथ्य तथ्याङ्कको अभाव, भरपर्दो अभिलेख र संस्थागत सम्झनाको अभाव,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सीमित अध्ययन तथा अनुसन्धान,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्णय प्रक्रियामा सरोकारवालाको न्यून सहभागिता,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विकल्पहरू विकास गर्न समय र स्रोतसाधनको अभाव,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्णयकर्तामा पर्याप्त ज्ञान, सिप, दक्षताको कमी,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>लामो निर्णय प्रक्रिया,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दबाबपूर्ण कार्य वातावरण,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नैतिक द्विविधाको सामना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्णयकर्ता विवेकसम्मत हुनुभन्दा बढी भावनात्मक हुने जोखिम,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जोखिम लिन खोज्दा नियामक निकायबाट झन्झट हुने डर र त्रासको मनोविज्ञान,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>गलत निर्णय हुन सक्ने तथा अनपेक्षित परिणाम निम्तन सक्ने चिन्ता,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्णयहरू भइरहने तर सोको कार्यान्वयन नहुने समस्या,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विद्यमान अवस्थाबाट इच्छित अवस्थामा पुग्न निर्णय निर्माणको महìव रहन्छ । सार्वजनिक प्रशासनमा निर्णयकर्ताले सामना गर्नु परेका समस्याको उचित सम्बोधनबाट निर्णय नै नगर्ने, गलत निर्णय गर्ने वा स्वार्थप्रेरित निर्णय गर्ने प्रवृत्तिलाई नियन्त्रण गर्न सकिन्छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल सरकारले प्रदेश सरकार र स्थानीय तहसँग समन्वय र परामर्श गर्ने विषयहरू उल्लेख गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको सङ्घीय संरचना सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तह गरी तीन तहको रहेको छ । तीन तहबिचको सम्बन्ध सहकारिता, सहअस्तित्व र समन्वयको सिद्धान्तमा आधारित हुने व्यवस्था संविधानमा उल्लेख छ । सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तह –समन्वय तथा अन्तरसम्बन्ध) ऐन, २०७७ ले नेपाल सरकारले प्रदेश र स्थानीय तहहरूसँग देहायबमोजिमका विषयमा समन्वय र परामर्श गर्ने कुरा उल्लेख गरेको छ ।</p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सरकारसँग समन्वय र परामर्शका विषय</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संविधानको अनुसूची–७ मा उल्लिखित साझा अधिकारका विषयमा कानुन तथा नीति बनाउँदा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दुई वा दुईभन्दा बढी प्रदेशहरूको अनुरोधमा संविधानको अनुसूची–६ मा उल्लिखित विषयमा कानुन तथा नीति बनाउँदा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय महत्वका ठुला परियोजना, अन्तरप्रदेशस्तरीय परियोजना वा कार्यक्रम सञ्चालन गर्दा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेशसमेत पालना वा कार्यान्वयन गर्नुपर्ने गरी राष्ट्रिय योजना तथा नीति बनाउँदा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्तरप्रदेशमा सञ्चालन हुने राष्ट्रिय सडक, विद्युत् प्रसारण लाइन तथा अन्तरप्रदेशस्तरीय सिँचाइ वा यस्तै प्रकृतिका योजना सञ्चालन गर्दा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेशको अधिकार सूचीमा पर्ने विषयमा सन्धि वा सम्झौता गर्दा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>धारा ५८ बमोजिमको अवशिष्ट अधिकारको विषयमा कानुन तर्जुमा गर्दा आवश्यकता अनुसार प्रदेश सरकारसँग समन्वय र परामर्श गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल सरकारले उपयुक्त ठह¥याएको अन्य विषय ।</p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहसँग समन्वय र परामर्शका विषय</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहले समेत पालना वा कार्यान्वयन गर्नुपर्ने गरी राष्ट्रिय योजना तथा नीति बनाउँदा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल सरकारले उपयुक्त ठह¥याएको अन्य विषय ।</p><p><br /></p><p>ग) <span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश र स्थानीय तहसँग समन्वय र परामर्शका विषय</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संविधानको अनुसूची–९ मा उल्लिखित विषयमा कानुन तथा नीति बनाउँदा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राजस्व बाँडफाँट तथा नयाँ कर प्रणाली लागु गर्ने क्रममा सोको नीतिगत विषयमा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्राकृतिक स्रोत तथा त्यसको लाभको बाँडफाँट गर्दा ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३. <span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनात्मक द्वन्द्व भनेको के हो ? नेपालका सरकारी सङ्गठनमा द्वन्द्वका कारण र प्रभावबारे चर्चा गर्दै सङ्गठनात्मक द्वन्द्व व्यवस्थापनका उपाय प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनका सदस्य वा समूहहरूको सोच, लक्ष्य, प्राथमिकता र व्यवहार परस्पर प्रतिस्पर्धी हुँदा देखा पर्ने बेमेल वा असामञ्जस्यको अवस्था नै सङ्गठनात्मक द्वन्द्व हो । सङ्गठनमा आबद्ध सदस्यहरू सङ्गठनको साझा उद्देश्यका लागि काम गर्नुपर्ने भए पनि सङ्गठनको प्राथमिकता, उद्देश्य र मूल्य, मान्यता तथा व्यक्तिको प्राथमिकता, उद्देश्य र मूल्य मान्यताबिच तादात्म्यता नहुन सक्दछ । सङ्गठनभित्रका भिन्न भिन्न समूहमा आबद्ध सदस्यहरूबिच पनि यस प्रकारको बेमेलको अवस्था देखा पर्न सक्दछ । उदाहरणका लागि नेपाल सरकारको कुनै मन्त्रालय अन्तर्गत विभिन्न विभाग, कार्यालय, निकायहरू हुन सक्दछन् । मन्त्रालयभित्रका महाशाखाबिच द्वन्द्वको अवस्था रहन सक्छ । महाशाखा र विभागहरूबिच पनि द्वन्द्व हुन सक्दछ । त्यस्तै विभाग र कार्यालयबिच वा त्यसभित्र पनि व्यक्ति–व्यक्ति वा समूह–समूहबिच द्वन्द्वको अवस्था आउन सक्दछ । सङ्गठनात्मक द्वन्द्वबाट सिर्जना हुने नकारात्मक असरहरू न्यूनीकरण गरी सकारात्मक प्रभावको बढोत्तरी गर्न द्वन्द्व व्यवस्थापन गर्ने गरिन्छ । द्वन्द्व व्यवस्थापनका विभिन्न शैली तथा उपाय छन् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनात्मक द्वन्द्वका कारण</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनात्मक मूल्य, मान्यता र संस्कृतिसँग सङ्गठनका सदस्यहरूको मूल्य मान्यता र विश्वासमा मेल नखानु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पृथक् पृथक् मूल्य, मान्यता, संस्कृति र दृष्टिकोणयुक्त जनशक्तिसहितको विविधतापूर्ण कार्यस्थल,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>शाखागत तथा पदीय जिम्मेवारी किटानीसहितको कार्यविवरणको अभाव,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यक्षेत्र र जिम्मेवारीमा देखा पर्ने अस्पष्टता र दोहोरोपना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>असन्तुलित जिम्मेवारी र कार्यबोझ,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>समान कार्य गर्ने व्यक्ति, शाखा तथा निकायहरूबिच स्रोतसाधन, सेवा, सुविधा र अवसरमा विभेद,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सहभागितामूलक व्यवस्थापन शैलीको अभाव,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्देशनात्मक र आदेशात्मक शैलीको सुपरिवेक्षण,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निष्प्रभावी गुनासो सुनुवाइ संयन्त्र,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>द्वन्द्व व्यवस्थापनमा नेतृत्वको बेवास्ता,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्वच्छ र पारदर्शी व्यवहारको अभाव,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अप्रभावकारी आन्तरिक सञ्चार प्रणाली,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीमा पदीय र पेसागत अनुशासनको अभाव,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रशासनको राजनीतीकरण,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सामूहिक सौदाबाजी वा अन्य स्थापित विधिबाहिरबाट समाधान खोज्ने प्रवृत्ति,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनात्मक द्वन्द्वका प्रभाव</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>द्वन्द्वबाट सकारात्मक र नकारात्मक दुवै प्रकृतिका प्रभावहरू देखिने गर्दछन् । सङ्गठनात्मक द्वन्द्वका प्रभावहरू समग्रमा निम्मानुसार रहेको पाइन्छ :</span></p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>नकारात्मक प्रभाव</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनका सदस्यमा मनमुटाव, तनाव, दिग्दारी र बेचैनी भई व्यक्तिगत उत्पादकत्वमा ह्रास आउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सृजनशीलता र समस्याको नवप्रवर्तनशील समाधान पहिल्याउने क्षमतामा ह्रास,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनको कार्यवातावरण तनावपूर्ण हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदस्यहरूबिच अन्तरसम्बन्ध र समन्वय प्रभावकारी नहुँदा सङ्गठनको कार्यकुशलतामा ह्रास आउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीबिच बदलाको भावना विकास हुँदा समूहकार्य प्रभावित हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनमा दण्डहीनताले प्रश्रय पाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>बन्द र हड्ताल जस्ता अनुशासनहीन र उच्छृङ्खल गतिविधि मौलाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यालयमा कम उपस्थित हुने, छिटो छिटो सरुवा खोज्ने प्रवृत्ति मौलाएसँगै प्रशासनिक अस्थिरता बढ्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सेवा प्रवाह, विकासनिर्माण र निमयनकारी सेवाहरू प्रभावकारी नहुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनको ख्याति र सङ्गठनप्रतिको आमविश्वास कमजोर हुने ।</p><p><br /></p><p>ख) <span style="white-space: pre;"> </span>सकारात्मक प्रभाव</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नवीन अवधारणा र विधिको विकास हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>समस्या समाधानका लागि फरक दृष्टिकोण र विकल्पहरू निर्माण हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिगत तथा कानुनी सुधारका लागि अवसर प्राप्त हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यथास्थितिउपर प्रहार भई सङ्गठनात्मक विकासमा मद्दत पुग्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>समझदारीमा समस्याको समाधान खोज्न प्रेरित गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रतिस्पर्धा प्रवर्धन भई उत्पादकत्व वृद्धि हुन सक्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनात्मक संस्कृति विनिर्माणमा सहयोगी बन्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्रोतसाधन र अधिकारको दुरुपयोग रोक्न सहयोग पुग्ने ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनात्मक द्वन्द्व व्यवस्थापनका उपाय</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्रोतसाधन र अवसरको बाँडफाँट गर्न स्पष्ट मापदण्ड तयार गरी लागु गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनको सोच, लक्ष्य, उद्देश्य, प्राथमिकता, मूल्य र मान्यताहरू घोषणा गरी सदस्यहरूमाझ प्रभावकारी सञ्चार गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनभित्र निकायगत, शाखागत वा व्यक्तिगत जिम्मेवारीमा देखा पर्ने दोहोरोपना वा अस्पष्टता हटाउन स्पष्ट कार्यविवरण बनाई लागु गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सहभागितामूलक व्यवस्थापन शैलीको अवलम्बन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेतृत्व र व्यस्थापकमा द्वन्द्व व्यवस्थापनका सिपहरू विकास गर्न तालिम प्रदान गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नियमित रूपमा कर्मचारी बैठक बसी गुनासाहरूको खुला छलफल गरी समयमै सम्बोधन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>समस्या समाधानमा सहयोगी बन्ने र सहजीकरण गर्ने सुपरिवेक्षकीय भूमिका प्रदर्शन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीलाई मानव अधिकारका मूल्य, मान्यता, मानवीय मूल्य मान्यता र सार्वजनिक सेवाका मूल्यहरूद्वारा प्रशिक्षित गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीको फरक क्षमता र प्रतिभा पहिचान गर्न नवीन कार्यक्रमहरू सञ्चालन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रशासनमा राजनीतिक हस्तक्षेप बन्द गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारी ट्रेड युनियनका गतिविधिलाई सङ्गठनको लक्ष्य हासिल गर्नमा सहयोगी हुने गरी सञ्चालन गर्ने ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा सङ्गठनात्मक द्वन्द्वको प्रभावकारी व्यवस्थापन गर्न आफ्नो सङ्गठनभित्र के कति कारणले द्वन्द्व सिर्जना भएको छ भनी द्वन्द्वका कारणहरू पहिचान गर्नु पर्दछ । आपसी छलफल, सहकार्य, पारस्परिक सहयोग, समन्वय र प्रभावकारी सञ्चारबाट द्वन्द्वका कारणको सृजनात्मक सम्बोधन गरी सङ्गठनभित्रको द्वन्द्व व्यवस्थापन गर्न सकिन्छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४. <span style="white-space: pre;"> </span>तीन तहका सरकारबिचको समन्वयका लागि गठन हुने विषयगत समितिहरू संरचना, काम, कर्तव्य र अधिकार उल्लेख गर्नुहोस् । </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घ र प्रदेशका विषय क्षेत्रगत मन्त्रालयहरू तथा स्थानीय तहबिच समन्वय कायम गरी नीति तथा योजना कार्यान्वयन र विकासनिर्माण लगायतका काममा प्रभावकारिता ल्याउन विषयगत समिति गठन गरिन्छ । सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तह (समन्वय तथा अन्तरसम्बन्ध) ऐन, २०७७ ले व्यवस्था गरे अनुसार विषयगत समितिको गठन देहायबोजिम हुने गर्दछ ः</p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल सरकारको सम्बन्धित विषयको कार्यक्षेत्र </p><p><br /></p><p>रहेको मन्त्री<span style="white-space: pre;"> </span> – अध्यक्ष </p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सरकारका सम्बन्धित विषयको कार्यक्षेत्र </p><p><br /></p><p>रहेको मन्त्री<span style="white-space: pre;"> </span> – सदस्य</p><p><br /></p><p>ग)<span style="white-space: pre;"> </span>अध्यक्षले तोकेको स्थानीय तहको एक जना प्रमुख </p><p><br /></p><p>वा अध्यक्ष<span style="white-space: pre;"> </span> – सदस्य</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यस समितिको सचिवालय नेपाल सरकारको सम्बन्धित विषयगत मन्त्रालयमा रहने र मन्त्रालयको राजपत्राङ्कित प्रथम श्रेणी वा सोसरहको कर्मचारी सदस्य सचिवका रूपमा रहने व्यवस्था छ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>विषयगत समितिको काम, कर्तव्य र अधिकार</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आफ्नो विषयसँग सम्बन्धित क्षेत्रका योजना, नीति तथा कानुनको तर्जुमा गर्दा प्रदेश तथा स्थानीय तहसँग परामर्श गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>क्षेत्रगत योजना, नीति तथा कार्यक्रममा एकरूपता, निरन्तरता, एवं गुणस्तरीयता कायम गर्न तथा कानुन, योजना, नीति तथा रणनीतिहरूको कार्यान्वयनमा प्रभावकारिता ल्याउन आवश्यक समन्वय गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आफ्नो विषयसँग सम्बन्धित क्षेत्रका राष्ट्रिय नीति तर्जुमाका लागि राष्ट्रिय समन्वय परिषद्लाई सुझाव दिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय समन्वय परिषद्को निर्णय एवं निर्देशन कार्यान्वयन गर्ने, गराउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय समन्वय परिषद्ले तोकेका कार्यहरू गर्ने ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५. <span style="white-space: pre;"> </span>नीति कार्यान्वयन भनेको के हो ? सार्वजनिक नीतिको प्रभावकारी कार्यान्वयनका लागि के कस्ता उपाय अपनाउनुपर्ला ? आफ्नो विचार प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सरकारको नीतिगत घोषणाहरू व्यवहारमा लागु गर्ने गराउने कार्यलाई नीति कार्यान्वयन भनिन्छ । सरकारका नीतिगत प्राथमिकता र पहलकदमीको कार्यान्वयनबाट नै नीतिको उद्देश्य हासिल हुने भएकाले नीति चक्रको महत्वपूर्ण चरणका रूपमा नीति कार्यान्वयन रहेको हुन्छ । नीति तर्जुमाको चरणमा नै नीति कार्यान्वयनसँग सम्बन्धित विविध पक्षहरूको विश्लेषण गरी नीति दस्ताबेजमा समावेश गर्ने गरिन्छ । सार्वजनिक नीतिले लिएका उद्देश्यहरू हासिल भएमा मात्र नीतिको प्रभावकारिता पुष्टि हुन्छ । त्यसैले सार्वजनिक नीतिको प्रभावकारिताका लागि नीतिको प्रभावकारी कार्यान्वयन आवश्यक हुन्छ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक नीतिको प्रभावकारी कार्यान्वयनका उपाय</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिका सोच, लक्ष्य, उद्देश्य, नीति तथा रणनीतिबिच तार्किक सम्बन्ध स्थापित हुने गरी नीति तर्जुमा गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिका उद्देश्यहरू स्पष्ट र मापनयोग्य हुने गरी निर्धारण गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिको प्रगति मापनका लागि उद्देश्य अनुरूपका मापनयोग्य गन्तव्य र सूचकहरू तयार गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरोकारवालाबिच नीतिको प्रभावकारी रूपमा सञ्चार तथा प्रचारप्रसार गर्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीति कार्यान्वयनमा सरोकारवालाको अर्थपूर्ण सहभागिता सुनिश्चित गरी सुझाव तथा पृष्ठपोषण लिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिको प्राथमिकता र उद्देश्य अनुरूप स्रोतसाधनको प्रबन्ध गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिले व्यवस्था गरे अनुरूपका कानुनी तथा संस्थागत संरचना निर्माणको कार्य तत्काल थालनी गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीति कार्यान्वयनको अग्रपङ्क्तिमा रहने निकाय र जनशक्तिको क्षमता विकाससहित पर्याप्त अधिकार र स्रोतसाधन उपलब्ध गराउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीति कार्यान्वयनमा पारदर्शिता र जवाफदेहिता कायम गरी कार्यान्वयनकर्तालाई नतिजाप्रति जिम्मेवार बनाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निकायगत समन्वय तथा सूचना आदानप्रदानका लागि आवश्यक संयन्त्र निर्माण गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीति कार्यान्वयनको प्रगति मापन र विश्लेषण गर्न प्रभावकारी अनुगमन तथा मूल्याङ्कन प्रणाली तयार गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीतिगत नतिजा प्राप्तिका लागि परिस्थिति अनुकूल कार्यनीतिहरू परिवर्तन र परिमार्जनमा खुला तथा लचिलो बन्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यान्वयन सम्बद्ध जोखिम पक्षहरू पहिचान गरी जोखिम सम्बोधनका उपायको खोजी गर्ने । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नीति कार्यान्वयका चरणका सिकाइलाई दस्ताबेजीकरण गर्ने, संस्थागत सम्झनाका रूपमा सुरक्षित गरी उपयोग गर्ने र निरन्तर सिकाइसँगै कार्यान्वयन पक्षमा आवश्यक सुधार गर्ने ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारी निकाय वा विभागहरूबिच सूचना आदानप्रदान, ज्ञान विस्तार तथा असल अभ्यासको आदानप्रदानमा जोड दिने । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा, नीति कार्यान्वयनबाट नै सरकारका नीतिगत प्राथमिकता र पहलकदमी नागरिकले अनुभूत गर्ने नतिजामा रूपान्तरण हुने हो । सरोकारवालाहरूको सहभागिता र सहयोग, स्रोतसाधनको उचित प्रबन्ध, प्रभावकारी सञ्चार तथा व्यवस्थापकीय कुशलताबाट नै नीति कार्यान्वयनले अपेक्षाकृत गति लिन सक्दछ ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-36745336747267949642024-03-28T17:07:00.004+05:452024-03-28T17:07:40.825+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, ७ चैत २०८०*<p> १.<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय सभा अध्यक्षमा को निर्वाचित हुनुभएको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नारायणप्रसाद दाहाल</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० फागुन २९ मा भएको निर्वाचनमा नारायण दाहाललाई निर्वाचित गरियोस् भन्ने प्रस्तावको पक्षमा उपस्थित ५६ जनामध्ये ३९ मत परेको थियो भने प्रस्तावको विपक्षमा १७ मत परेको थियो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दाहालले शीतल निवासमा पद तथा गोपनीयताको शपथ लिएपछि सिंहदरबार पुगेर सोही दिन पदभार ग्रहण गर्नुभयो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उहाँ २०२७ सालमा अनेरास्ववियुको सदस्यता लिई विद्यार्थी राजनीतिमा प्रवेश गर्नुभएको थियो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>२०६३ सालमा गठित अन्तरिम व्यवस्थापिका संसद्को सदस्य बन्नुभएका दाहाल २०६४ सालमा सम्पन्न पहिलो संविधान सभा निर्वाचनमा चितवन–३ बाट निर्वाचित हुनुभयो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>२०७८ चैत २५ गते राष्ट्रपतिबाट राष्ट्रिय सभा सदस्यमा मनोनीत हुनुभएका दाहाल बाँकी कार्यकालका लागि अध्यक्ष बन्नुभएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२. <span style="white-space: pre;"> </span>अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस कहिले मनाइन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>मार्च ८ </p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>(११४ औँ (सन् २०२४) को नारा ‘महिलामा लगानी : सभ्य र समुन्नत समाजको थालनी’</span></p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३. <span style="white-space: pre;"> </span>आर्थिक विकासमा देशभरमै उत्कृष्ट भई म्युनिसिपल एक्सिलेन्स अवार्ड प्राप्त गर्न सफल नगर कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>बुटवल उपमहानगरपालिका </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४. <span style="white-space: pre;"> </span>देशभरका नगरपालिकामध्ये सामाजिक क्षेत्रमा उत्कृष्टता हासिल गर्दै सम्मानित हुन सफल नगरपालिका कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>गौर नगरपालिका (रौतहट)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल नगरपालिका सङ्घको ३१ औँ वार्षिकोत्सवका अवसरमा काठमाडौँमा आयोजित कार्यव्रmममा गौरलाई उत्कृष्ट नगरपालिकाको पुरस्कार प्रदान (२०८० फागुन) गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>गत वर्ष गौर नगरपालिका मधेश प्रदेशमै सबै क्षेत्रमा पहिलो स्थानमा थियो ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५. <span style="white-space: pre;"> </span>संयुक्त राष्ट्रसङ्घीय विकास कार्यक्रम (युएनडिपी) ले सन् २०२४ मार्चमा सार्वजनिक गरेको प्रतिवेदन अनुसार मानव विकास सूचकाङ्कमा नेपाल कति औँ स्थानमा रहेको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>१४६ औँ </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अध्ययन गरिएका १९३ राष्ट्रमध्ये नेपाल १४६ औँ स्थानमा रहेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>मानव विकास सूचकाङ्कमा नेपालको तीन स्थान सुधार भएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तीन वर्षअघि सन् २०२१ मा नेपाल १४९ औँ स्थानमा थियो । सन् २०२१ को तुलनामा नेपालको मानव विकास सूचकाङ्कमा ०.०१० ले प्रगति भएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>‘गतिरोधको अन्त्य ः ध्रुवीकृत विश्वमा सहकार्यको पुनर्कल्पना’ शीर्षकको सन् २०२३÷२४ को प्रतिवेदन अनुसार नेपालको मानव विकास सूचकाङ्क मान ०.६०१ पुगेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल मध्यम मानव विकास श्रेणीको वर्गमा </p><p><br /></p><p>परेको छ । मध्यम मानव विकास श्रेणी भन्नाले मानव विकास सूचकाङ्कको मान ०.५५० देखि ०.६९९ बिचको श्रेणीलाई बुझिन्छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् १९९० देखि २०२२ सम्म नेपालको प्रतिव्यक्ति कुल राष्ट्रिय आय (जिएनआई) १६५.७ प्रतिशतले परिवर्तन भएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको प्रतिव्यक्ति कुल राष्ट्रिय आय ४०२३ अमेरिकी डलर रहेको प्रतिवेदनको </p><p><br /></p><p>आकलन छ । गत वर्षको प्रतिवेदनमा यो ३,८७७ डलर थियो भने २०२०÷२१ मा २,७४८ अमेरिकी डलर थियो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् १९९० मा ०.३९५ रहेको नेपालको मापन २०२२ सम्म आइपुग्दा ०.६०१ पुगेको र त्यस अवधिमा नेपालको जन्ममा सरदर १५.७ वर्ष, विद्यालय जाने अपेक्षित वर्ष २.१ वर्ष र प्रतिव्यक्ति कुल राष्ट्रिय आय (जिएनआई) करिब १६५.७ प्रतिशतले परिवर्तन भएको प्रतिवेदनमा उल्लेख छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२३ मा मानव विकासको असर सवैभन्दा बढी अफगानिस्तान र युव्रmेनमा परेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>मानव विकासको उच्च स्थानमा स्विट्जरल्यान्ड, नर्वे, आइसल्यान्ड हङकङ, डेनमार्क रहेका छन् । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>६. <span style="white-space: pre;"> </span>बद्री पहाडी समाजसेवा पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>अधिकारकर्मी डा. विष्णुमाया परियार (पुरस्कार राशि : एक लाख १० हजार रुपियाँ) </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अभियन्ता डा. परियारको जीवनकथा अमेरिकाको म्यासाच्युसेट्स राज्यको शिक्षा विभागद्वारा कक्षा ७ को पाठ्यव्रmममा समेत संलग्न छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>७. <span style="white-space: pre;"> </span>अन्तर्राष्ट्रिय क्रिकेट परिषद् (आइसिसी) का अध्यक्ष ग्रेग बार्क कहिले काठमाडौँ आएका हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च १८</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>८. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल अन्तर्राष्ट्रिय चलचित्र महोत्सवको सातौँ संस्करण कहिले सञ्चालन भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० चैत १–५</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>९. <span style="white-space: pre;"> </span>आदिवासी जनजाति उत्थान राष्ट्रिय प्रतिष्ठानको स्थापना कहिले भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०५८ फागुन १२</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१०. <span style="white-space: pre;"> </span>सर्वप्रथम सुशासन शब्दको प्रयोग कहिले भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् १९८९ (विश्व बैङ्कद्वारा)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>११. <span style="white-space: pre;"> </span>संयुक्त राष्ट्रसङ्घीय मानव अधिकार आयोगको स्थापना कहिले भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् १९४६ </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१२.<span style="white-space: pre;"> </span>जात्रा, पर्वको सहर भनेर कुन सहरलाई चिनिन्छ ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>भक्तपुर</p><p><br /></p><p>१३. <span style="white-space: pre;"> </span>पोखरालाई नेपालको पर्यटकीय राजधानी घोषणा कहिले गरिएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० चैत ४</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रधानमन्त्री पुष्पकमल दाहाल ‘प्रचण्ड’ द्वारा पोखरालाई नेपालको पर्यटन राजधानी घोषणा गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पर्यटन राजधानी घोषणाले समग्र गण्डकी प्रदेश र मुलुककै श्रीवृद्धिमा नयाँ आयाम थपिने विश्वास लिइएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१४.<span style="white-space: pre;"> </span>स्पाइनी ब्याब्लर भनेर कुन चरालाई भनिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>काँडे भ्याकुर</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१५. <span style="white-space: pre;"> </span>सर्वप्रथम बजेटको सुरुवात कुन देशबाट भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् १७३३, बेलायत</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१६. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल प्रज्ञा–प्रतिष्ठानले प्रज्ञा दर्शन पुरस्कार कसलाई प्रदान गर्यो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>मोहनविक्रम सिंह (महामन्त्री, नेकपा मसाल)</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा–प्रतिष्ठानद्वारा पुरस्कृत व्यक्तित्वहरू </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा अनुवाद पुरस्कार ः खगेन्द्र सङ्ग्रौला</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा दर्शन पुरस्कार ः मोहनविव्रmम सिंह</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा सामाजिक शास्त्र पुरस्कार ः शान्ता श्रेष्ठ</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा संस्कृति, लोकवार्ता तथा मौखिक इतिहास पुरस्कार ः घनश्याम शर्मा पौडेल </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा समालोचना तथा साहित्येतिहास पुरस्कार ः कृष्ण गौतम </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा भाषा पुरस्कार ः प्राडा देवीप्रसाद गौतम</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा साहित्य पुरस्कार (पद्य) ः वम देवान </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा साहित्य पुरस्कार (गद्य) ः राजव </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा बाल साहित्य पुरस्कार ः गङ्गा कर्माचार्य </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>प्रज्ञा अन्तरदेशीय पुरस्कार ः पदम विश्वकर्मा </span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यसअघि अन्तर्राष्ट्रिय मातृभाषा दिवस–२०२४ को अवसरमा मातृभाषा साहित्य पुरस्कार हिमाली÷पहाडी क्षेत्रबाट डा. योगेन्द्रमान प्रधानाङ्ग र मधेश क्षेत्रबाट बेचन उराँवलाई प्रदान गरिएको थियो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उपरोक्त पुरस्कारहरूको राशि जनही एक लाख रुपियाँ रहेको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१७. <span style="white-space: pre;"> </span>संसारकै पुरानो जङ्गल कहाँ फेला परेको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>बेलायतको डेभोन तथा समरसेट इलाकामा </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वैज्ञानिकहरूले उक्त जङ्गल ३९ करोड वर्ष पुरानो भएको जनाएका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उक्त जङ्गलका जीवाश्म डेभोनियन कालका भएको ठम्याइ छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वैज्ञानिकहरूले त्यहाँ रुखका हाँगा तथा काण्डका अवशेष पनि फेला पारेका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यसअघि अमेरिकाको न्युयोर्कनजिकै फेला </p><p><br /></p><p>परेको जङ्गल संसारको पुरानो जङ्गलका रूपमा मानिएको थियो । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१८. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा समावेशीकरण आयोगको स्थापना कहिले भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०६५ पुस २९ </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१९. <span style="white-space: pre;"> </span>भ्लादिमिर पुटिन पाँचौँ पटक रुसको राष्ट्रपति कहिले भएका हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२०. <span style="white-space: pre;"> </span>बहुक्षेत्रीय प्राविधिक तथा आर्थिक सहयोगका लागि बङ्गालको खाडीको प्रयास (बिम्स्टेक) को बडापत्र सङ्घीय संसद्को प्रतिनिधि सभामा कहिले प्रस्तुत गरियो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० चैत ५</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन्धि र सम्झौतालाई संसद्बाट अनुमोदन गराउनुपर्ने संवैधानिक व्यवस्था अनुसार बडापत्रलाई संसद्मा पेस गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>बिम्स्टेकले स्थापनाको २४ वर्षपछि सन् २०२२ मा बडापत्र पाएको थियो । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२१.<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालयले प्रकाशित (विसं २०८० चैत) गरेको ‘पपुलेसन कम्पोजिसन अफ नेपाल’ नामक प्रतिवेदन अनुसार कर्णाली प्रदेशको बहुआयामिक गरिबी कति रहेको छ ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>५२ प्रतिशत</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२२. <span style="white-space: pre;"> </span>सालक पदमार्ग कहाँ घोषणा गरिएको छ ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>कीर्तिपुरको बाघभैरव सामुदायिक वन (विसं २०७७ फागुन ८)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२३. <span style="white-space: pre;"> </span>सौर्य ऊर्जा, वायु ऊर्जा, जलस्रोत ऊर्जा एवं ज्वारभाटा कुन प्रकृतिको ऊर्जाका स्रोत हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नवीकरणीय </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२४. <span style="white-space: pre;"> </span>प्राकृतिक ग्यास, खनिज तेल, कोइला आदि कस्तो प्रकारका ऊर्जाका स्रोत हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>अनवीकरणीय </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२५. <span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल राष्ट्र बैङ्कले तर्जुमा गरेको चौथो रणनीतिक योजनाको अवधि कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२२–२०२६</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्र बैङ्कले पाँच वर्ष अवधिको रणनीतिक योजना तर्जुमा गरेको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>केन्द्रीय बैङ्कले बैङ्किङ पद्धतिप्रतिको विश्वासलाई पुनस्र्थापना गर्न, राष्ट्रले अपेक्षा गरे अनुसार अन्तर्राष्ट्रिय समुदाय र विकास साझेदारसँग प्रभावकारी संयोजन गर्न र बैङ्किङ, वित्तीय र बाह्य क्षेत्रसँगको स्थायित्व कायम गर्न अवलम्बन गनुपर्ने विशेष र नवप्रवर्धनात्मक उपाय यो रणनीतिक योजनामा समेटिएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>रणनीतिले परिलक्षित गरेको आधारमा नै राष्ट्र बैङ्कले आगामी दिनमा आफ्ना कामकारबाहीलाई अगाडि बढाउने राष्ट्र बैङ्कले जनाएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्र बैङ्कले सन् २००६ देखि रणनीतिक योजना बनाउन थालेको हो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>योजनाले सात रणनीतिक खम्बा र १८३ कार्ययोजना समेटेको छ ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-70813618557186231352024-03-28T17:05:00.008+05:452024-03-28T17:06:12.812+05:45गोरखापत्र विषयगत, ७ चैत २०८०*<p> १. <span style="white-space: pre;"> </span>वित्त नीति र मौद्रिक नीतिको परिचय दिँदै यी नीतिबिच समन्वय किन आवश्यक छ ? लेख्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>अर्थतन्त्रमा वाञ्छित प्रभाव पार्न सरकारले जारी गर्ने नीति वित्त नीति हो । यसले आर्थिक वृद्धि, रोजगारी सिर्जना, सामाजिक न्याय र समष्टिगत आर्थिक स्थायित्वमा जोड दिन्छ । सार्वजनिक खर्च, सार्वजनिक ऋण र कर नीतिको आधारमा सरकारको वित्त नीति तय हुन्छ । सरकारले वार्षिक बजेटका रूपमा प्रस्तुत गर्ने यो नीति संसदबाट अनुमोदन भई जारी हुन्छ ।</p><p><br /></p><p> अर्थतन्त्रमा वाञ्छित प्रभाव पारी मुलुकको अर्थतन्त्रको स्वास्थ्यलाई सन्तुलनमा राख्न केन्द्रीय बैङ्कले जारी गर्ने नीति मौद्रिक नीति हो । मौद्रिक नीतिले मूल्य स्थिरता, बाह्य स्थिरता, ब्याजदर स्थिरता कायम गर्दै सरकारले लिएको आर्थिक वृद्धिको लक्ष्य प्राप्तिमा सहयोग गर्दछ । यसका लागि मुद्रा आपूर्ति, बैङ्क कर्जा र ब्याजदरको वाञ्छित नियन्त्रण गर्ने नीतिगत उपाय अवलम्बन गरिन्छ । केन्द्रीय बैङ्कको सञ्चालक समितिबाट यो नीति पारित गरी जारी गरिन्छ । मौद्रिक नीति तथ्यमा आधारित नीति पनि हो । यस सन्दर्भमा केन्द्रीय बैङ्कको स्वायत्तताको पनि उत्तिकै चर्चा हुने गर्दछ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>वित्त नीति र मौद्रिक नीतिबीचको समन्वयको आवश्यकता </span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारले लिएको आर्थिक वृद्धिको लक्ष्य हासिल गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>रोजगारी सिर्जना गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>मुद्रास्फीति नियन्त्रण गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्रोतसाधनको समन्यायिक विनियोजन गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आर्थिक मन्दीको अवस्थाबाट मुक्त हुन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकार र सरकारका नीतिप्रति उद्योगी, व्यवसायी तथा लगानीकर्ताको विश्वास बचाइराख्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अर्थतन्त्रमा देखा पर्न सक्ने जोखिम र आर्थिक झड्काको सही व्यवस्थापन गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>समष्टिगत आर्थिक स्थायित्व कायम गर्न ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>अतः उल्लिखित उद्देश्य हासिल गरी अर्थतन्त्रलाई चलायमान बनाउँदै सन्तुलनमा राख्न वित्त नीति र मौद्रिक नीतिबिच समन्वयको आवश्यकता पर्दछ ।</span></p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२. नेपालमा आयोजनाको तहगत वर्गीकरण के कसरी गरिएको छ ? आयोजना वर्गीकरणका मार्गदर्शक आधार प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>आयोजनाको तहगत वर्गीकरणले सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तहमध्ये कुन तहको सरकारले के कस्ता प्रकृतिका आयोजना सञ्चालन गर्ने भन्ने विषय निक्र्योल गरी तयार गरिएको वर्गीकरणलाई बुझाउँछ । यसले आयोजना पहिचान, छनोट र कार्यान्वयनका सम्बन्धमा तहगत सरकारको जिम्मेवारीलाई प्रस्ट पार्दछ । साथै आयोजना तर्जुमा, कार्यान्वयन र प्रतिफल सुनिश्चित गर्ने सम्बन्धमा तहगत जवाफदेहिता खोजी गर्न सहयोग गर्दछ । आयोजना वर्गीकरण आधार तथा मापदण्ड, २०८० बमोजिम आयोजनाको तहगत वर्गीकरण देहायबमोजिम गरिएको छ ः</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>क) सङ्घीय आयोजना</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको संविधानको अनुसूची–५ बमोजिम सङ्घको एकल अधिकारका सूचीमा रहेका विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्य विस्तृतीकरण प्रतिवेदन अनुसार सङ्घको कार्यक्षेत्रमा पर्ने विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारको सूची अन्तर्गतका विषयक्षेत्रका आयोजनामध्ये राष्ट्रिय सुरक्षा वा रणनीतिक आधारबाट महत्वपूर्ण देखिएको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारका अन्य विषयमा तोकिएका क्षेत्र र सीमासम्मका आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारको विषयक्षेत्रका आयोजनामध्ये एकभन्दा बढी प्रदेश समेटिने आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्राकृतिक विपत् सृजित आपत्कालीन अवस्थामा प्रदेश तथा स्थानीय तहको समन्वयमा स्थानीय तह वा प्रदेशको क्षेत्राधिकारमा पर्ने आयोजनासमेत,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>ख) प्रादेशिक आयोजना</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको संविधानको अनुसूची–६ बमोजिम प्रदेशको एकल अधिकारका सूचीमा रहेका विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्य विस्तृतीकरण प्रतिवेदन अनुसार प्रदेशको कार्यक्षेत्रमा पर्ने विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारको सूची अन्तर्गतका विषयक्षेत्रका आयोजनामध्ये सम्बन्धित प्रदेश अन्तर्गतका एकभन्दा बढी स्थानीय तह र एक प्रदेश मात्र समेटिने आयोजना सम्बन्धित प्रदेशले, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारका अन्य विषयमा तोकिएका क्षेत्र र सीमासम्मका आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घले तर्जुमा गरी कार्यान्वयन गर्न प्रदेशमा हस्तान्तरण गरेका आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल सरकारको ससर्त, समपूरक वा विशेष अनुदानबाट प्रदेशले सञ्चालन गर्ने आयोजना, </p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>ग) स्थानीय आयोजना</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको संविधानको अनुसूची–८ बमोजिम स्थानीय तहको एकल अधिकारका सूचीमा रहेका विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय सरकार सञ्चालन ऐन, २०७४ बमोजिम स्थानीय तहको अधिकारक्षेत्रभित्र पर्ने विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्य विस्तृतीकरण प्रतिवेदन अनुसार स्थानीय तहको कार्यक्षेत्रमा पर्ने विषयको आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारको सूची अन्तर्गतका विषयक्षेत्रका आयोजनामध्ये एक स्थानीय तह मात्र समेटिने आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारका अन्य विषयमा तोकिएका क्षेत्र र सीमासम्मका आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घ वा प्रदेशले तर्जुमा गरी कार्यान्वयन गर्न प्रदेशमा हस्तान्तरण गरेका आयोजना,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल सरकार तथा प्रदेश सरकारको ससर्त, समपूरक वा विशेष अनुदानबाट प्रदेशले सञ्चालन गर्ने आयोजना,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा आयोजनाको तहगत वर्गीकरणले आयोजनामा तहगत जिम्मेवारी र जवाफदेहिता सुनिश्चित गरी आयोजना सुशासन कायम गर्न मद्दत गर्दछ । कार्य जिम्मेवारी प्रस्ट नहुँदा स्रोतसाधन विनियोजनमा देखिने गरेको दोहोरोपना न्यूनीकरण गरी विनियोजन दक्षता अभिवृद्धि गर्नसमेत सहयोग गर्दछ । अतः तीनै तहका सरकारले आयोजनाको तहगत वर्गीकरण प्रतिकूल नहुने गरी आयोजना पहिचान र छनोट गरी कार्यान्वयन गर्न जरुरी छ ।</span></p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३. <span style="white-space: pre;"> </span>आयोजना अनुगमन भन्नाले के बुझिन्छ ? स्थानीय तहको आयोजना अनुगमन तथा मूल्याङ्कनमा के कस्ता समस्या देखा पर्ने गरेका छन् ? समस्याहरू पहिचान गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>आयोजनामा लगानी तथा साधनको प्रवाह उचित ढङ्गले भए/नभएको वा अपेक्षित नतिजा हासिल भए/नभएको तथा कार्यान्वयनमा बाधा व्यवधान भए÷नभएको सम्बन्धमा निरन्तर तथा आवधिक रूपमा गरिने निगरानी, सूचना सङ्कलन, विश्लेषण तथा सुधारात्मक कार्यलाई अनुगमन भनिन्छ । आयोजना कार्यान्वयन गर्ने निकाय वा कानुनबमोजिम अख्तियार प्राप्त निकायले तोकेको व्यक्ति वा संस्थाबाट आयोजना अनुगमन गरिन्छ । आयोजना अनुगमनमा देहायका विषयमा सूचना सङ्कलन तथा विश्लेषण गरिन्छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्वीकृत वार्षिक कार्यक्रम वा समय तालिकाबमोजिम स्रोतसाधनको प्राप्ति र प्रयोग भएको छ/छैन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तोकिएका क्रियाकलाप सञ्चालनमा छन्/छैनन्,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यप्रगति कस्तो छ,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अपेक्षित प्रतिफल समयमै र लागत–प्रभावी रूपमा हासिल भएका छन्/छैनन्,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यान्वयनका समस्या र बाधा व्यवधान के के छन्,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यान्वयनका बाधा अडचन हटाउन के कस्ता उपाय अवलम्बन गर्नु पर्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा आयोजना अनुगमन तथा मूल्याङ्नसम्बन्धी समस्या</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पालिका र वडा समितिबाट हुने अनुगमनको अधिकार क्षेत्रबारे प्रस्ट व्यवस्था नगरिनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमनमा जिल्ला समन्वय समितिको भूमिका प्रस्ट नहुनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमनलाई उपप्रमुख वा उपाध्यक्षको मात्र जिम्मेवारी ठान्ने प्रवृत्ति रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमनलाई केवल अवलोकनको अर्थमा हलुका तवरले लिनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नतिजामूलक अनुगमन हुन नसक्नु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमनमा संलग्न कर्मचारी र पदाधिकारीको क्षमता विकास हुन नसक्नु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमनमा संलग्न पदाधिकारी दबाब र प्रभावमा पर्ने जोखिम रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमनमा संलग्न पदाधिकारी सेवासुविधा केन्द्रित हुनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आयोजनास्तरीय अनुगमन समिति र सोको काम कागजमा मात्र सीमित रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुगमन र मूल्याङ्कनबाट प्राप्त पृष्ठपोषण र सिकाइलाई संस्थागत गर्न नसक्नु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ससाना आयोजनाको सङ्ख्या धेरै हुँदा आयोजनाको निरन्तर अनुगमन गर्न समय र स्रोतसाधनको अभाव हुनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तेस्रो पक्षबाट हुने अनुगमनलाई संस्थागत गर्न नसक्नु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आयोजनाको प्रभाव मूल्याङ्कन गर्ने अभ्यासको कमी हुनु ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा स्थानीय तहमा आयोजना अनुगमन तथा मूल्याङ्कनका लागि गरिएका व्यवस्थाको प्रभावकारी कार्यान्वयनबाट मात्र आयोजनालाई तोकिएको लागत, समय र गुणस्तरमा सम्पन्न गरी प्रतिफल सुनिश्चित गर्न सकिन्छ । यसका लागि कर्मचारी, जनप्रतिनिधि, नागरिक समाज, मिडियालगायत सरोकारवाला सबैको सक्रियता जरुरी छ । </span></p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४. <span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय स्वायत्त शासनको परिचय दिँदै स्थानीय स्वायत्त शासनको महत्वबारे चर्चा गर्नुहोस् । साथै नेपालमा स्थानीय स्वायत्त शासनलाई कसरी सबल बनाउन सकिएला ? सुझावहरू प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय निकायलाई अधिकार र स्रोतसाधन सम्पन्न बनाई स्थानीय मामिलाको व्यवस्थापन जनताबाट निर्वाचित जनताको निकटको स्वायत्त निकायबाट गर्ने शासकीय प्रबन्ध स्थानीय स्वायत्त शासन हो । स्थानीय सेवा प्रवाह, विकास निर्माण तथा नियमनसम्बन्धी कार्य स्थानीय जननिर्वाचित निकायबाट हुँदा कुशल र प्रभावकारी ढङ्गले सम्पादन हुने मान्यता अनुरूप स्थानीय स्वायत्त शासनको अभ्यास हुने गरेको पाइन्छ । स्थानीय स्वायत्त शासनको अभ्यासले नागरिकलाई तल्लो तहदेखि नै शासन प्रक्रियामा सहभागी गराई स्थानीय सरकारलाई जनउत्तरदायी बनाउन महत्वपूर्ण भूमिका खेल्दछ । स्थानीय स्वायत्त शासनको अभ्यास एकात्मक वा सङ्घात्मक जुनसुकै व्यवस्थामा पनि गर्न सकिन्छ । नेपालको सङ्घीय शासन प्रणालीमा स्थानीय तहमार्फत स्थानीय स्वायत्त शासनको अभ्यास गर्न संवैधानिक निक्षेपणद्वारा अधिकार र स्रोतसाधनको व्यवस्था गरिएको छ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय स्वायत्त शासनको महत्व</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>क) जनताको निकटमा सरकार रहने हुँदा स्थानीय आवश्यकता र प्राथमिकता सम्बोधन भई शासकीय प्रभावकारिता अभिवृद्धि हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ख) स्थानीय निर्वाचनको माध्यमबाट स्थानीय शासनमा जनसहभागिता र समावेशिता अभिवृद्धि हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ग) सेवा प्रवाह र स्थानीय विकास निर्माणमा नागरिक संलग्नता वृद्धि भई प्रभावकारिता अभिवृद्धि हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>घ) सरकारका कामकारबाही पारदर्शी र जवाफदेही हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ङ) स्थानीय शासन र प्रशासनको माध्यमबाट स्थानीय विविधताको बढ्ता सम्बोधन हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>च) स्थानीय नेतृत्व विकास र जराधार तहदेखि नै लोकतन्त्रको विकासका लागि सुनौलो अवसरका </p><p><br /></p><p>रूपमा रहने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>छ) स्थानीय विवाद मेलमिलापको माध्यमबाट समाधान गर्ने अवसर प्राप्त भई शान्त र सौहार्द समाज निर्माणमा सहयोग पुग्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ज) न्यून लागतमा नवीन नीति तथा कार्यक्रमको नमुना परीक्षण गरी सोको विस्तार वा अन्त्य गर्न सकिने अवसरसँगै नीतिगत नवप्रवर्तन र प्रयोगको सम्भावना रहने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>झ) स्थानीय भाषा, संस्कृति र मौलिक पहिचानको संरक्षण, संवर्धन र प्रवर्धनमा सहयोग पुग्ने ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा स्थानीय स्वायत्त शासनलाई सबल बनाउने उपायहरू</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय स्वायत्त शासनलाई सबल बनाउन नीतिगत, प्रशासनिक र वित्तीय पक्षमा सुधार गर्नु पर्दछ । त्यसका लागि निम्नानुसारका उपाय अवलम्बन गर्नु पर्दछ ः</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन्निकटताको सिद्धान्तलाई प्रमुख आधार मान्दै विगतका केही वर्षको अनुभवका आधारमा कार्य विस्तृतीकरण प्रतिवेदनलाई परिमार्जन गर्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तहगत क्षेत्राधिकारमा प्रस्टता ल्याई समन्वय र अन्तरसम्बन्धलाई मजबुत बनाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घ र प्रदेशले साझा अधिकारका विषयमा कानुन बनाउँदा स्थानीय तहको एकल अधिकारमा अतिक्रमण नगर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वित्तीय अन्तरको वस्तुनिष्ठ अध्ययन गरी स्रोत हस्तान्तरणमा समन्यायिकता कायम गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहहरूको राजस्व क्षेत्राधिकारलाई प्रस्ट पार्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आन्तरिक राजस्व अभिवृद्धि गर्न राजस्व सुधार योजना तर्जुमा गरी लागु गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घ र प्रदेशको बजेट वृद्धिको अनुपातमा वित्तीय हस्तान्तरणलाई बढाउँदै लैजाने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ससर्त अनुदानलाई कम गरी वित्तीय समानीकरण अनुदानमा बढोत्तरी गर्दै जाने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>योजनाबद्ध विकास अवलम्बन गरी विनियोजन दक्षता बढाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आयोजनाको तहगत वर्गीकरणलाई इमानदारीका साथ पालना गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा जनशक्तिको समयमै पूर्ति गरी कर्मचारी अभाव हुन नदिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा प्रशासनिक र राजनीतिक नेतृत्वबिचको अन्तरसम्बन्धलाई सुमधुर बनाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा कार्यरत कर्मचारी र जनप्रतिनिधिको क्षमता विकासका कार्यव्रmम लागु गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जवाफदेहिता अनुपालन संयन्त्रको उपयोग गरी स्थानीय शासनलाई जवाफदेही, पारदर्शी र जनउत्तरदायी बनाई जनविश्वास आर्जन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय शासनमा जनसहभागिता अभिवृद्धि हुने क्षेत्र पहिचान गरी लागु गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहको क्षमता विकासमा सङ्घ र प्रदेशले अभिभावकीय भूमिका निर्वाह गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय शासनमा संस्थागत संरचनालाई समावेशी बनाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नागरिक सशक्तीकरण र क्षमता विकासका लागि नागरिक समाजसँग सहकार्य गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय निर्वाचनबाट क्षमतावान् र नैतिकवान् नेतृत्व चयन गर्ने,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको स्थानीय स्वायत्त शासनको केन्द्र भागमा स्थानीय तहहरू रहेका छन् । शासन प्रक्रियामा नागरिकको सहभागिता र स्वामित्व अभिवृद्धि गर्न, नागरिक सशक्तीकरण गर्न, स्थानीयस्तरदेखि नै लोकतन्त्रलाई सुदृढ पार्न, स्थानीयस्तरमा सेवा प्रवाह र विकास निर्माणलाई प्रभावकारी बनाउन तथा जनताका आवश्यकता र प्राथमिकताको कुशलतापूर्वक सम्बोधन गरी जनतालाई शासनको सुखद अनुभूति गराउन स्थानीय स्वायत्त शासनको महŒव रहन्छ । तसर्थ माथि उल्लेख गरिएका उपाय अवलम्बन गरी स्थानीय स्वायत्त शासनलाई मजबुत बनाउन जरुरी छ । </span></p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५. <span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को गठन तथा काम, कर्तव्य र अधिकार सम्बन्धमा विद्यमान कानुनमा भएको व्यवस्था उल्लेख गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको समग्र राष्ट्रिय हित, सुरक्षा, प्रतिरक्षा, नेपाली सेनाको परिचालन वा नियन्त्रण सम्बन्धमा नेपाल सरकारलाई सहयोग गर्न नेपाल सरकारको सहयोगी अङ्गका रूपमा राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद् रहेको छ । राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को गठन तथा काम, कर्तव्य र अधिकार सम्बन्धमा नेपालको संविधानको धारा २६६ र सैनिक ऐन, २०६३ मा व्यवस्था गरिएको छ, जसलाई निम्नानुसार उल्लेख गर्न सकिन्छ ः</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को गठन</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>क) प्रधानमन्त्री – अध्यक्ष</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>ख) नेपाल सरकारको रक्षामन्त्री – सदस्य</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>ग) नेपाल सरकारको गृहमन्त्री – सदस्य</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>घ) नेपाल सरकारको परराष्ट्रमन्त्री – सदस्य</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>ङ) नेपाल सरकारको अर्थमन्त्री – सदस्य</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>च) नेपाल सरकारको मुख्य सचिव – सदस्य</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>छ) प्रधान सेनापति, नेपाली सेना – सदस्य</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>ज) रक्षा मन्त्रालयको सचिवले राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को सदस्यसचिव भई काम गर्ने,</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को काम, कर्तव्य र अधिकार</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको समग्र राष्ट्रिय हित, सुरक्षा र प्रतिरक्षासम्बन्धी नीति तर्जुमा गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाली सेनाको परिचालन वा नियन्त्रण गर्न नेपाल सरकार, मन्त्रीपरिषद्लाई सिफारिस गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाली सेनाको परिचालन, सञ्चालन र प्रयोगसम्बन्धी नीति, योजना तथा कार्यक्रम तयार गरी नेपाल सरकारसमक्ष पेस गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाली सेनाको सङ्ख्या र सङ्गठनात्मक संरचना सम्बन्धमा नेपाल सरकारलाई सुझाव पेस गर्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाली सेनाको व्यवस्थापन सम्बन्धमा नेपाल सरकारलाई आवश्यक सुझाव पेस गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाली सेनाको हतियार, खरखजाना तथा अन्य सैन्य सामग्रीको व्यवस्थापन सम्बन्धमा नेपाल सरकारलाई आवश्यक सुझाव पेस गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वार्षिक प्रतिवेदन तयार गरी राष्ट्रपतिसमक्ष पेस गर्ने र राष्ट्रपतिले त्यस्तो प्रतिवेदन प्रधानमन्त्रीमार्फत सङ्घीय संसद्समक्ष पेस गर्न लगाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तोकिएबमोजिमका अन्य काम गर्ने ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को कामकारबाही सञ्चालन गर्नका लागि रक्षा मन्त्रालय अन्तर्गत एक सचिवालय रहने र राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्को बैठकसम्बन्धी कार्यविधि राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद् आफैँले निर्धारण गरेबमोजिम हुने व्यवस्था सैनिक ऐनमा रहेको छ ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-38393060703706187212024-03-28T17:04:00.002+05:452024-03-28T17:04:06.493+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, ३० फागुन २०८०*<p> १.<span style="white-space: pre;"> </span>९६ औँ संस्करणको ओस्कार अवार्ड (२०२४) मा उत्कृष्ट चलचित्रको उपाधि जित्ने चलचित्र कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>ओपनहाइमर </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आणविक बमका आविष्कारक भौतिकशास्त्री रोबर्ट जे ओपनहाइमरको सो बायोपिक फिल्मले सात विधामा अवार्ड जितेको छ । ओपनहाइमरले सर्वश्रेष्ठ फिल्म, निर्देशक, अभिनेता, सहायक अभिनेता, सम्पादन, छायाङ्कन, बेस्ट स्कोरसहित सात अवार्ड जितेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट चलचित्र : ओपनहाइमर</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट अभिनेता : किलियन मर्फी (ओपनहाइमर)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट अभिनेत्री : एम्मा स्टोन (पुअर थिङ्स)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट निर्देशक : क्रिस्टोफर नोलन (ओपनहाइमर)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट सहायक अभिनेता : रोबर्ट डाउनी जुनियर (ओपनहाइमर)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट सहायक अभिनेत्री : द–भाइन जोय रान्डोल्फ (द होल्ड ओभर्स)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट एडप्टेड स्क्रिन प्ले : अमेरिकन फिक्सन</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट ओर्जिनल स्क्रिन प्ले : एनाटोमी अफ अ फल</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट एनिमेटेड फिचर फिल्म : दी बोय एन्ड दी हेरोन </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट एनिमेटेड सर्ट : वार इज ओभर</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट अन्तर्राष्ट्रिय फिचर : दी जोन अफ इन्टे«स्ट</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट डकुमेन्ट्र फिचर : ट्वेन्टी डेज इन मारिउपोल</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट डकुमेन्ट्र सर्ट : दी लास्ट रिपेयर सप</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट ओरिजिनल स्कोर : ओपनहाइमर</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट मौलिक गीत : ह्वाट आइ वाज मेड फर (बार्बी)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट साउन्ड : दी जोन अफ इन्ट्रेस्ट</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट उत्पादन डिजाइन : पुअर थिङ्स</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट लाइभ एक्सन सर्ट : दी वन्डरफुल स्टोरी अफ हेनरी सुगर</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट सिनेमेटोग्राफी : ओपनहाइमर</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट मेकअप र हेयरस्टाइलिङ : पुअर थिङ्स</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट पोसाक डिजाइन : पुअर थिङ्स </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट दृश्य इफेक्ट : गोडजिला माइनस वन</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्कृष्ट चलचित्र सम्पादन : ओपनहाइमर</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२. <span style="white-space: pre;"> </span>लोक सेवा आयोगको चौथो राष्ट्रिय सम्मेलन कहिले र कहाँ सम्पन्न भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० फागुन २३ र २४, वीरेन्द्रनगर (सुर्खेत)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>(चौथो राष्ट्रिय सम्मेलन तेह्र बुँदे निर्णय र पाँच बुँदे घोषणापत्र जारी गर्दै सम्पन्न भएको छ ।)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३.<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्चमा नेपालमा सम्पन्न त्रिदेशीय टी–२० च्याम्पियनसिपको उपाधि कसले जित्यो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नेदरल्यान्ड्स </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४.<span style="white-space: pre;"> </span>इन्टरनेसनल नेटवर्क अफ नेपाली फिल्म मेकर्स (आइएनएनएफ) ले चलचित्र स्वर्णिम सम्मान–२०८० बाट कसलाई सम्मान ग¥यो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नीर शाह, उद्धव पौडेल, भुवन चन्द, मुकुन्दकिशोर भट्टराई र नरेन्द्र खड्का </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पाँच दशकसम्म नेपाली फिल्म कलाको क्षेत्रमा योगदान पु¥याएका कलाकर्मीलाई सो सम्मानबाट सम्मानित गरिएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>त्यस्तै अभिनेता तथा निर्देशक रमेश बुढाथोकी, अभिनेत्री गौरी मल्ल र करिश्मा मानन्धर, अभिनेता रवीन्द्र खड्का, निर्माता तथा चलचित्र विकास बोर्डका पूर्वअध्यक्ष राजकुमार राईलाई चलचित्र विशेष व्यक्तित्वका रूपमा सम्मान गरिएको छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५.<span style="white-space: pre;"> </span>अली मियाँ लोक वाङ्मय पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नारायण रायमाझी (पुरस्कार राशि : ५० हजार रुपियाँ)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>६.<span style="white-space: pre;"> </span>पाकिस्तानको १४ औँ राष्ट्रपतिमा को निर्वाचित भएका छन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>आशिफ अलि जरदारी (सन् २०२४ मार्च)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>महमुद खान अचकजईलाई पराजित गर्दै जरदारी राष्ट्रपति बनेका हुन् । जरदारीलाई सत्तारूढ दलहरू पाकिस्तान पिपुल्स पार्टी (पिपिपी) र पाकिस्तान मुस्लिम लिग–नवाज (पिएनएल–एन) को समर्थन थियो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जरदारी यसअघि सन् २००८ देखि सन् २०१३ सम्म ११ औँ राष्ट्रपति बनेका थिए । उनी पाकिस्तानका पूर्वप्रधानमन्त्री बेनजिर भुट्टोका श्रीमान् हुन् । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>७.<span style="white-space: pre;"> </span>महेन्द्रनारायण निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०८० बाट कसलाई सम्मानित गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>पूर्वराष्ट्रपति डा. रामवरण यादव </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>त्यसै गरी योगप्रसाद उपाध्यायलाई महेन्द्रनारायण निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०७९, समाजसेवी दुर्गा घिमिरेलाई प्रेमसागरीदेवी निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०८० र सङ्गीत साधक सरिता मिश्रलाई प्रेमसागरीदेवी निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०७९ प्रदान गरिएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>८.<span style="white-space: pre;"> </span>भूउपयोग ऐन, २०७६ अनुसार कृषि क्षेत्र भन्नाले के बुझिन्छ ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>कृषि बाली उत्पादन, पशुपन्छीपालन, फार्म हाउस, मत्स्यपालन, माहुरीपालन, रेशम खेतीलगायत कृषिजन्य उत्पादन, बागवानी वा वनवाटिका, जडीबुटी र कृषि वनका लागि प्रयोग भएको वा हुन सक्ने जग्गालाई बुझिन्छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>९.<span style="white-space: pre;"> </span>अपरेसन नाइटिङ्गेल भन्नाले के बुझिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>प्राकृतिक प्रकोपपीडित जनतालाई चिकित्सकीय सेवा उपलब्ध गराउन स्थायी रूपमा सञ्चालित कार्यक्रम</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१०.<span style="white-space: pre;"> </span>वृहस्पति र मङ्गल ग्रहको बिचमा फेला परेको धातुयुक्त छुद्र ग्रह कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>साइकी</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>(यो ग्रह इटालीको नेपल्सका खगोलशास्त्री एनिबल डी गेस्परिसले पत्ता लगाएका हुन् । यस छुद्र ग्रहमा प्रशस्त मात्रामा सुन रहेको अनुमान गरिएको छ ।)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>११.<span style="white-space: pre;"> </span>ओबामा फाउन्डेसनद्वारा प्रकाशित उदाहरणीय महिलाको सूचीमा पर्न सफल नेपालकी सामाजिक अभियन्ता को हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सनम डोका शेर्पा</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा रहेको द स्मल वल्र्ड (टिएसडब्लु) की निर्देशक शेर्पाले सोलुखुम्बुको दुर्गम गाउँमा बालिका शिक्षाको क्षेत्रमा डेढ दशकदेखि काम गर्दै आउनुभएको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दुर्गम गाउँमा महिला शिक्षा तथा सशक्तीकरणमा भूमिका निर्वाह गरेको भन्दै फाउन्डेसनले शेर्पालाई ‘शिक्षा च्याम्पियन नेपाल’ को उपमा दिएको छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१२.<span style="white-space: pre;"> </span>पिछडिएका जनताको जीवनस्तर उकास्न, उद्योगको स्थितिमा सुधार ल्याउन, निर्यात बढाउन जस्ता विशेष अवस्थामा निश्चित अवधिका लागि कर नलगाउने वा कर छुट दिने व्यवस्थालाई के भनिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>ट्क्याक्स होलिडे</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१३.<span style="white-space: pre;"> </span>क्षेत्रफलका हिसाबले सबैभन्दा ठुलो उपमहानगरपालिका घोराही (दाङ) हो भने सबैभन्दा सानो उपमहानगरपालिका कुन हो ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>नेपालगन्ज, बाँके</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१४.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको ‘माउन्ट फुजी’ भनी कुन हिमाललाई चिनिन्छ ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>मनास्लु </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१५.<span style="white-space: pre;"> </span>विश्वभर मानवीय सेवा गर्ने सञ्जाल भएको सङ्गठन रेडक्रस तथा रेडक्रिसेन्ट सोसाइटीको अन्तर्राष्ट्रिय महासङ्घ (आइएफआरसी) महासचिव तथा प्रमुख कार्यकारी अधिकृतमा को चयन भएका छन् ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>जगन चापागाइ (सन् २०२४)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उहाँ दास्रो कार्यकालका लागि चयन भएका हुन् ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पहिलो पटक सन् २०२० फेब्रुअरी २ मा चापागाईंले उक्त पदको पहिलो चारवर्षे कार्यकाल सम्हाल्नुभएको थियो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>चापागाईं सन् २०२८ को जनवरीसम्म आइएफआरसीको महासचिव तथा प्रमुख कार्यकारी अधिकृत पदमा रहनुहुने छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>चापागाईं दक्षिण एसिया एवं नेपालबाट सो पदमा पुग्ने पहिलो नेपाली हुनुहुन्छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विश्वका १९२ देशका रेडक्रस आइएफआरसीमा आबद्ध छन् । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१६.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा डिजिटल भिसा प्रणाली कहिलेदेखि लागु भएको हो ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०७८ असार १४</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१७.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा डिजिटल पासपोर्टको सुरुवात कहिले भएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०७८ मङ्सिर १</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१८.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा कफी दिवस कहिलेदेखि मनाउन थालिएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०६२</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१९.<span style="white-space: pre;"> </span>फिफा महिला विश्वकप प्रतियोगिता–२०२३ को उपाधि जित्ने राष्ट्र कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>स्पेन </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२०.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा पहिलो पटक साइबर सुरक्षासम्बन्धी नीति कहिले बनेको हो ?</p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० साउन २३</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२१.<span style="white-space: pre;"> </span>९२ दिनमा विश्वका आठ हजार मिटरभन्दा अग्ला १४ चुचुरा आरोहण गरी कीर्तिमान कायम गर्ने आरोही को हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>क्रिस्टिना हरिला (नर्वे) र तेन्जेन शेर्पा (नेपाल) </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२२.<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय जनगणना–२०७८ अनुसार नेपालमा महिलाको जनसङ्ख्या कति प्रतिशत रहेको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>५१.१३ प्रतिशत (पुरुष : ४८.८७ प्रतिशत)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२३.<span style="white-space: pre;"> </span>पोलिटिकल एन्ड पब्लिक लाइफ अवार्ड अन्तर्गत सन् २०२४ को इन्टरनेसनल मेयर अवार्डबाट पुरस्कृत हुने नगरप्रमुख को हुन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>रेनु दाहाल (प्रमुख : भरतपुर महानगरपालिका)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२४.<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च १० मा नेपालमा भएको फाइनलमा साफ यु–१६ महिला फुटबल च्याम्पियनसिप २०२४ को उपाधि कसले जित्यो ? </p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>बङ्गलादेश</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>बङ्गलादेशले भारतलाई टाइब्रेकरमा ३–२ ले हराएर सो उपाधि जितेको हो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रतियोगितामा नेपाल र भुटानसहित चार राष्ट्र सम्मिलित छन् । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२५.<span style="white-space: pre;"> </span>मिस वल्र्ड–२०२४ को उपाधि जित्ने सुन्दरी को हुन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>क्रिस्टिना पाइस्कोभा (चेक रिपब्लिक)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च ९ मा भारतको मुम्बईस्थित जियो कन्भेन्सन सेन्टरमा आयोजित ग्रान्ड फिनालेमा उनले ७१ औँ मिस वल्र्डको उपाधि जितेकी हुन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रतियोगितामा लेबनानकी यास्मिना जायतौन फस्र्ट रनरअप बनेकी छन् । ट्रिनिडाड एन्ड टोबागोकी अचे अब्राहम्स मिस वल्र्ड अमेरिका र लेसेगो चोम्बोले मिस वल्र्ड अफ्रिकाको उपाधि जितेका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यस पटक नेपाल ब्युटी विथ पर्पस विधामा एसिया विजेता बनेको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२६.<span style="white-space: pre;"> </span>अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस कहिले मनाइन्छ ? </p><p><br /></p><p> <span style="white-space: pre;"> </span>मार्च ८</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>(११४ औँ (सन् २०२४) को नारा ः ‘महिलामा लगानी ः सभ्य र समुन्नत समाजको थालनी’ रहेको छ)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२७.<span style="white-space: pre;"> </span>प्रमुख पर्यटकीय गन्तव्य एवं पर्यटनसम्बन्धी विविध क्रियाकलाप समेटी नेपाल पर्यटन बोर्डद्वारा सञ्चालनमा ल्याइएको मोबाइल एप कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>वेलकम नेपाल</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२८.<span style="white-space: pre;"> </span>प्रकाशको किरण एक माध्यमबाट अर्को माध्यममा प्रवेश गर्दा बाङ्गिने वा दिशा परिवर्तन हुने प्रक्रियालाई के भनिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>प्रकाशको आवर्तन </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>(फरक माध्यममा प्रकाशको गति फरक फरक हुने भएकाले प्रकाशको आवर्तन हुन्छ ।)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२९.<span style="white-space: pre;"> </span>प्रिज्मको प्रयोग गरी सूर्यको प्रकाशबाट विभिन्न सात रङका किरण छुट्याउने प्रक्रियालाई के भनिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>प्रकाश विच्छेदन </p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-49192589012478730802024-03-28T17:02:00.001+05:452024-03-28T17:02:14.016+05:45गोरखापत्र विषयगत, ३० फागुन २०८०*<p> १. <span style="white-space: pre;"> </span>अव्यवस्थित सहरीकरण भनेको के हो ? अव्यवस्थित सहरीकरणका असरहरू उल्लेख गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सहरी विकाससम्बन्धी नीति, योजना, मापदण्ड तथा आधारभूत सहरी पूर्वाधारबिना नै सहर विस्तार हुने प्रक्रियालाई अव्यवस्थित सहरीकरण भनिन्छ । अव्यवस्थित सहरीकरण प्रक्रियामा योजनाबद्ध सहर बस्ती विकास गर्ने सरकारी प्रयास कामयावी बनेका हुँदैनन् । जमिन कारोबारी र सर्भेयरको सीमित समूहको हातमा सहर तथा बस्ती विकासको जिम्मेवारी पुगे जस्तो देखिन्छ । पछिल्लो समय नेपालमा सहर विस्तार हुने क्रम तीव्र छ । योजनाबद्ध सहर र बस्ती विकासका सरकारी प्रयासहरू सीमित छन् । सहरी विकास सम्बन्धमा जारी भएका कानुन र मापदण्डको समेत फितलो कार्यान्वयन भएसँगै सहरीकरण प्रक्रिया व्यवस्थित हुन सकेको छैन ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>अव्यवस्थित सहरीकरणका असर</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उपलब्ध सेवासुविधामाथि अतिरिक्त चाप पर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>गुणस्तरीय शिक्षा, स्वास्थ्य, खानेपानी तथा सरसफाइ सेवा उपलब्ध गराउन कठिन हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वृद्ध, अशक्त, बालबालिका, अपाङ्गता भएका व्यक्तिका लागि सहरी जीवन कष्टकर हुन सक्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सवारी व्यवस्थापनमा कठिनाइ हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>महामारी र रोगव्याधिको छिटो प्रसार हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>भूकम्प जस्ता प्राकृतिक विपत्मा मानवीय र भौतिक क्षति बढी हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सहरी गरिबी बढ्दै जाने, सुकुमवासी तथा झुपडपट्टी क्षेत्र विस्तार भई सार्वजनिक जग्गा अतिक्रमणमा पर्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक पूर्वाधार विस्तारमा जग्गाको अभाव हुने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उपलब्ध जग्गा अनावश्यक रूपमा महँगो हुँदा जग्गा अधिग्रहण गरी निर्माण हुने परियोजनाहरू महँगा हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कृषियोग्य भूमि नासिँदै जाँदा खाद्य तथा पोषण सुरक्षामा चुनौती थपिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>बेरोजगारी समस्या बढेसँगै अपराधका घटनामा वृद्धि हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जल, वायु तथा ध्वनि प्रदूषण बढ्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>फोहोरमैला व्यवस्थापनमा चुनौती थपिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विपत् जोखिम न्यूनीकरण र व्यवस्थापन कार्य जटिल बन्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अतः अव्यवस्थित सहरीकरणले आर्थिक, सामाजिक, प्रशासनिक, पर्यावरणीयलगायतका बहुआयामिक क्षेत्रमा नकारात्मक प्रभाव पार्दै मानव विकास प्रक्रियालाई समेत अवरुद्ध पार्दछ । यसले सहरवासीका आधारभूत अधिकारको उपयोगमा समेत बाधा सिर्जना गर्ने हुँदा व्यवस्थित सहरीकरणका लागि सरोकारवाला सबैको ध्यान जान जरुरी छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको सङ्घीय शासन व्यवस्थामा तहगत सरकारबिच देखिने विवाद के कस्ता प्रकृतिका छन् ? तहगत सरकारबिच समन्वय र अन्तरसम्बन्ध कायम गर्न तथा विवाद समाधान गर्न व्यवस्था गरिएका संयन्त्रहरूको जानकारी गराउनुहोस् । </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>बहुतहका सरकारबाट राज्यशक्तिको प्रयोग गर्ने शासकीय पद्धति सङ्घीयता हो । नेपालको संविधानले सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तह गरी तीन तहको सङ्घीय शासन प्रणालीको प्रबन्ध गरेको छ । तहगत सरकारको कार्यसम्पादनमा सहकारिता, सहअस्तित्व र समन्वयलाई जोड दिइएको छ । तथापि सङ्घीयताको व्यावहारिक अभ्यासमा तहगत सरकारबिच विभिन्न स्वरूपका विवाद देखा पर्ने गरेका छन् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>तहगत सरकारबिच देखा परेका विवादका प्रकृति</span></p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यजिम्मेवारीसम्बन्धी विवाद</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा अधिकारका विषयमा सङ्घीय कानुन निर्माणसँग सम्बन्धित विवाद,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साझा र एकल अधिकार खप्टिएका अवस्थामा सङ्घीय कानुन निर्माणसँग सम्बन्धित विवाद,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आयोजना तथा कार्यक्रम तर्जुमा र कार्यान्वयन गर्दा एकअर्काको क्षेत्राधिकारभित्र प्रवेश गर्ने स्थितिले सिर्जना गर्ने विवाद –ससर्त अनुदानमार्फत स्थानीय तहको क्षेत्राधिकारमा सङ्घ र प्रदेशले हस्तक्षेप गर्ने अवस्था)</p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>राजस्व क्षेत्राधिकारसम्बन्धी विवाद</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>बहाल कर अन्तर्गत संस्थागत बहाल करका सम्बन्धमा सङ्घ र स्थानीय तहबिच विवाद,</p><p><br /></p><p>ग)<span style="white-space: pre;"> </span>प्राकृतिक स्रोत परिचालनसम्बन्धी विवाद</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वनभित्रको नदीजन्य पदार्थ सङ्कलन तथा बिक्री सम्बन्धमा प्रदेश र स्थानीय तहबिच विवाद,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय निकुञ्ज आसपास र मध्यवर्ती क्षेत्रभित्रको नदीजन्य पदार्थ व्यवस्थापन र राजस्व सङ्कलनका सम्बन्धमा सङ्घ र स्थानीय तहबिच विवाद,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साधारण निर्माणमुखी खनिज पदार्थ उत्खनन सम्बन्धमा सङ्घ र स्थानीय तहबिच विवाद,</p><p><br /></p><p>घ)<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोगले सिफारिस गरेको परिमाणबमोजिम वित्तीय समानीकरण अनुदान हस्तान्तरण नहुँदा सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तहबिच सिर्जना हुने विवाद,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>विवाद समाधानका संयन्त्रहरू</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>तहगत सरकारबिचको समन्वय र अन्तरसम्बन्धलाई व्यवस्थित गरी विवाद हुन नदिने तथा विवाद सिर्जना भएमा सोको निवारण गर्न नेपालको संविधान; अन्तरसरकारी वित्त व्यवस्थापन ऐन; सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तह (समन्वय तथा अन्तरसम्बन्ध) ऐनले गरेका प्रबन्धहरू देहायबमोजिम छन् :</span></p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>संवैधानिक व्यवस्था</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संवैधानिक इजलास– सङ्घ र प्रदेश, प्रदेश र प्रदेश, प्रदेश र स्थानीय तह तथा स्थानीय तहबिचको अधिकार क्षेत्रका बारेमा भएको विवादको सुरु कारबाही र किनारा गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्तरप्रदेश परिषद् – सङ्घ र प्रदेश तथा प्रदेश–प्रदेशबिच उठ्न सक्ने राजनीतिक विवाद समाधान गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोग – प्राकृतिक स्रोत बाँडफाँटका विषयमा उठ्न सक्ने सम्भावित विवादको विषयमा अध्ययन अनुसन्धान गरी निवारणका लागि सुझाव दिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सभा– प्रदेश, गाउँपालिका वा नगरपालिकाबिच कुनै राजनीतिक विवाद उत्पन्न भएमा जिल्ला समन्वय समितिसमेतसँगको समन्वयमा विवाद समाधान गर्ने,</p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>कानुनी व्यवस्था</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्तरसरकारी वित्त परिषद् – अन्तरसरकारी वित्त व्यवस्थापनका सम्बन्धमा समन्वय र परामर्शमार्फत विवादहरू न्यूनीकरण गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>राष्ट्रिय समन्वय परिषद् – तीन तहबिच समन्वय र अन्तरसम्बन्ध व्यवस्थित गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश समन्वय परिषद् – प्रदेश र स्थानीय तहबिच वा प्रदेशभित्रका एकभन्दा बढी जिल्लाका स्थानीय तहबिच समन्वय र अन्तरसम्बन्धलाई व्यवस्थित गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विषयगत समितिहरू – विषयगत क्षेत्रका नीति, योजना तथा कानुनको तर्जुमा र कार्यान्वयन गर्दा सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तहबिच समन्वय गर्ने,</p><p><br /></p><p>ग)<span style="white-space: pre;"> </span>अन्य व्यवस्था</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जिल्ला समन्वय समितिले जिल्लास्थित सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तहका कार्यालयबिच समन्वय गर्ने गराउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेशले प्रधानमन्त्री तथा मन्त्रीपरिषद्को कार्यालय, स्थानीय तहले सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्रालय र प्रदेश तथा स्थानीय तहले आवश्यकता अनुसार अन्य विषयगत मन्त्रालयसँग सम्पर्क, समन्वय र परामर्शमा कार्यसम्पादन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>गाउँपालिका राष्ट्रिय महासङ्घ नेपाल, नेपाल नगरपालिका सङ्घ र जिल्ला समन्वय समिति महासङ्घ नेपाल जस्ता मञ्चमार्फत स्थानीय तहका मुद्दा अनुसार सङ्घ र प्रदेशसँग छलफल, समन्वय र परामर्श हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा, तहगत सरकारहरूबिच समन्वय र अन्तरसम्बन्ध प्रभावकारी नहुँदा विभिन्न विवाद देखा पर्ने गरेका छन् । विवादले तहगत सरकारको कार्यसम्पादनलाई प्रभावित पार्दछ । तहगत समन्वय र अन्तरसम्बन्ध व्यवस्थित गर्न प्रबन्ध गरिएका समन्वयकारी संयन्त्रहरूलाई सव्रिmय बनाई तहगत सरकारबिच विवाद न्यूनीकरण र निवारणमा जोड दिनु पर्दछ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३.<span style="white-space: pre;"> </span>अतिकम विकसित मुलुकको हैसियतमा नेपालले प्राप्त गरेका निर्यात व्यापार सम्बद्ध सुविधा र सहुलियतहरू उल्लेख गर्दै विकासशील मुलुकमा स्तरोन्नतिपश्चात् यस्ता सुविधा र सहुलियतको अवस्था के हुन्छ ? स्तरोन्नतिसँगै नेपालको निर्यात व्यापारमा पर्न सक्ने नकारात्मक असरहरू न्यूनीकरण गर्न नेपालले के कस्ता कदम चाल्नु पर्ला ? सुझाव दिनुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>पाँच वर्षको तयारी अवधिसहित सन् २०२६ मा अतिकम विकसित राष्ट्रबाट विकासशील राष्ट्रमा स्तरोन्नति हुने गरी सन् २०२१ मा नेपालको स्तरोन्नतिसम्बन्धी प्रस्ताव संयुक्त राष्ट्रसङ्घबाट अनुमोदन भएको छ । स्तरोन्नतिसँगै अन्तर्राष्ट्रिय समुदायबाट नेपालले पाउँदै आएको व्यापार सम्बद्ध सहुलियत र सुविधाहरू प्रभावित हुन्छन् । यससँगै नेपालको निर्यात व्यापार प्रत्यक्ष प्रभावित हुने भएकाले स्तरोन्नतिसँगै निर्यात व्यापारका क्षेत्रमा देखा पर्ने असर न्यूनीकरण गर्न उपयुक्त रणनीति तय गरी कार्यान्वयन गर्नुपर्ने आवश्यकता देखिएको छ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालले प्राप्त गरेका निर्यात व्यापार सम्बद्ध सुविधा र सहुलियतहरू</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संयुक्त राज्य अमेरिकाले करिब पाँच हजार १०० वस्तुलाई शून्य महसुलमा बजार प्रवेश दिएको र सन् २०१५ को भूकम्पपछि सन् २०२५ सम्म ७७ वटा वस्तुमा महसुलरहित बजार प्रवेश दिएको,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालले अतिकम विकसित मुलुकको हैसियतमा इयुबाट हतियारबाहेक सबै इबिए) सुविधा प्राप्त गरेको छ । नेपालको इयुतर्फको निर्यातमा करिब ८० प्रतिशत अंश यस सुविधा अन्तर्गत रहेको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको करिब ४ प्रतिशत निर्यात व्यापार टर्कीसँग छ । टर्कीसँग इबिए सहुलियत अन्तर्गत निर्यात हुँदै आएको,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>चीनले दौत्य सम्बन्ध कायम रहेका अतिकम विकसित मुलुकबाट आयात गर्ने करिब ९७ प्रतिशत वस्तुमा शून्य भन्सार महसुल सुविधा प्रदान गरेको र नेपालबाट चीन निर्यात हुने करिब ३६ प्रतिशत वस्तुमा यस्तो सुविधा प्राप्त हुँदै आएको,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साफ्टा अन्तर्गत अतिकम विकसित मुलुकका लागि विशेष प्रावधान, –भारतसँग द्विपक्षीय व्यापार सम्झौता अनुसार निर्यात सुविधा प्राप्त भइराखेको र अन्य सदस्य राष्ट्रसँग नेपालको निर्यात नगन्य रहेको हुँदा साफ्टाबाट नेपालले आशातीत फाइदा लिन सकेको देखिँदैन ।)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्पत्तिका नियममा लचकता, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>व्यापारजन्य बौद्धिक सम्पत्तिसम्बन्धी सम्झौताबमोजिमको सम्झौता कार्यान्वयन गर्ने लचिलो समयावधि, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सेवा व्यापारका सम्बन्धमा विशेष सहुलियत,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्यातमा अनुदान दिने र आयात नियन्त्रणका लागि काउन्टर भेलिङ उपायहरू अपनाउन सक्ने अधिकार ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>स्तरोन्नतिपश्चात् निर्यात व्यापार सम्बद्ध सुविधा र सहुलियतको अवस्था</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विभिन्न मुलुकले नेपाललाई प्रदान गरेको अन्तर्राष्ट्रिय बजार पहुँच र व्यापार सहुलियतका अवसर गुम्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>युरोपेली बजारमा हतियारबाहेकका सबै वस्तु शून्य भन्सार सुविधामा निर्यात गर्न पाइरहेको सुविधा गुम्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>चीनले दौत्य सम्बन्ध कायम रहेका अतिकम विकसित मुलुकबाट शून्य भन्सार महसुलमा आयात गर्ने गरी गरेको व्यवस्थाबाट प्राप्त सुविधा हट्ने हुँदा नेपालको चीनमा हुने निर्यात प्रभावित हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विश्व व्यापार सङ्गठनको सेवा व्यापारसम्बन्धी सामान्य सम्झौता र साफ्टाको सेवा व्यापार सम्झौताबाट भविष्यमा सेवा व्यापारमा नेपाललाई प्राप्त हुन सक्ने लाभ गुम्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्तरोन्नतिपश्चात् व्यापारजन्य बौद्धिक सम्पत्तिसम्बन्धी सुविधा हट्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उत्पत्तिसम्बन्धी नियममा प्राप्त सरल प्रावधान हट्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विश्व व्यापार सङ्गठनको निर्णय र प्रावधानबमोजिम निर्यातमा अनुदान दिन पाउने वा आयात नियन्त्रण गर्न अतिरिक्त शुल्क लगाउन पाउने अधिकार कटौती हुन सक्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको सबैभन्दा ठुलो व्यापार साझेदार मुलुक भारतसँग द्विपक्षीय सम्झौताका आधारमा व्यापारमा विशेष सहुलित प्राप्त गरेकाले भारतसँगको निर्यातमा भने सामान्य प्रभाव मात्र पर्ने ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>स्तर उन्नतिसँगै निर्यात व्यापारमा पर्ने असर न्यूनीकरण गर्ने उपायहरू</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालले निर्यात सुविधा र बजार पहुँच प्राप्त गरेका मुलुकबाट नेपालले हालसम्म प्राप्त गरेका सुविधा, उपयोग गर्न सके/नसकेका सुविधा र स्तरोन्नतिपश्चात् निर्यातमा पर्ने प्रभावका बारेमा गहन अध्ययन गर्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको स्तरोन्नतिसँगै इयु र संयुक्त अधिराज्यको जिएसपी र जिएसपी प्लस फ्रेमवर्कका लागि योग्य हुन सक्ने भएकाले त्यस्तो सहुलियतका लागि पहल गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको राष्ट्रिय हितलाई केन्द्रमा राखेर निर्यात व्यापार प्रवर्धनका लागि बहुपक्षीय सन्धिहरू अनुमोदन गर्ने र पक्ष भएका सन्धिहरूको प्रभावकारी कार्यान्वयन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>चीनलगायत अन्य प्रमुख व्यापार साझेदार मुलुकसँग सहुलितसहितको द्विपक्षीय व्यापार सन्धिका लागि पहल गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>साफ्टामा अतिकम विकसित मुलुकको हैसियतमा प्राप्त सुविधाको खासै उपयोग हुन नसकेको र माल्दिभ्सले स्तरोन्नतिपश्चात् पनि सुविधा प्राप्त गरेको परिवेशमा यस्तो सुविधा निरन्तरताका लागि बङ्गलादेश र भुटानसँग मिलेर संयुक्त पहल गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>क्षेत्रीय स्वतन्त्र व्यापार सम्झौतामा जोड दिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वैदेशिक लगानी आकर्षित गरी उत्पादन, उत्पादकत्व र प्रतिस्पर्धी क्षमता बढाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निर्यात प्रवर्धनका लागि वस्तुगत र देशगत विविधीकरणका जोड दिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आर्थिक कूटनीतिको सशक्त परिचालन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा, नेपालका लागि स्तरोन्नति चुनौती र अवसर दुवै हो । सहज र अपरिवर्तनीय स्तरोन्नतिका चुनौतीहरूको पहिचान र यथोचित सम्बोधन गरेर अगाडि बढ्न सकेमा मात्र स्तरोन्नतिलाई अवसरका रूपमा उपयोग गर्न सकिन्छ । साथै निर्यात व्यापार सम्बद्ध आर्थिक जोखिमहरूको समुचित व्यवस्थापनमा विशेष जोड दिई सहज स्तरोन्नतिको मार्ग तयार गर्नु पर्दछ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४.<span style="white-space: pre;"> </span>उत्प्रेरणा भनेको के हो ? सरकारी सङ्गठनमा उत्प्रेरणाका प्रमुख तत्वहरू के के हुन सक्दछन् ? छोटकरीमा चर्चा गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनका लक्ष्य प्राप्त गर्न जनशक्तिलाई कामप्रति उत्साहित र अग्रसर बनाउने कार्य नै उत्प्रेरणा हो । यसले सङ्गठनको कार्यका लागि व्यक्तिमा ऊर्जा भर्ने काम गर्दछ । सङ्गठनमा आबद्ध जनशक्तिलाई कामप्रति अभिप्रेरित गर्दै कार्यसम्पादन नतिजा हासिल गर्न उत्प्रेरणाको महìव रहन्छ । सङ्गठनको काममा कामदार वा कर्मचारीलाई कसरी उत्प्रेरित गर्न सकिन्छ भन्ने सवालमा केन्द्रित भई विभिन्न सिद्धान्त विकास भएका छन् । यस सम्बन्धमा मास्लोको आवश्यकता शृङ्खला सिद्धान्त, हर्जवर्गको द्वितìव सिद्धान्त, म्याकग्रेगरको एक्स र वाई सिद्धान्त आदि केही प्रतिनिधि सिद्धान्त हुन् । यिनै सिद्धान्तसमेतका आधारमा सरकारी सङ्गठनमा कर्मचारी उत्प्रेरणाका तìवहरूलाई निम्नानुसार वर्गीकरण गरी प्रस्तुत गर्न सकिन्छ ः</p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>मौद्रिक तत्व</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>न्यूनतम आवश्यकता परिपूर्ति गर्न पुग्ने तलब र भत्ता,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तलब वृद्धिको सुनिश्चितता,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यसम्पादनमा आधारित प्रोत्साहन भत्ता,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नगद पुरस्कार,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उपदान वा निवृत्तिभरण सुविधा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>मौद्रिक सुविधासहितका तालिम, अध्ययन तथा भ्रमणका अवसर,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जटिल रोगमा उपचार खर्चको प्रबन्ध,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>परिवारका लागि सामाजिक सुरक्षाका विविध कार्यक्रमको व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>गैरमौद्रिक तत्व</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सेवा सुरक्षा र सेवा सर्तको सुरक्षा,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वृत्ति विकासका पर्याप्त अवसर,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तनाव र थकान व्यवस्थापनका लागि पर्याप्त बिदा सुविधा, व्यक्तिगत र पेसागत जीवनबिच तालमेल,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनमा सकारात्मक कार्यसंस्कृति,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेतृत्वको प्रजातान्त्रिक शैली,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनमा गरेको योगदानको कदर र सम्मान,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सहयोगी र सुरुचिपूर्ण कार्यवातावरण,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>व्यक्तिको रुचि अनुसारको चुनौतीपूर्ण जिम्मेवारी,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>ज्ञान, सिप र क्षमता अनुसारको कार्यजिम्मेवारी,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनमा स्रोतसाधन र अवसरको वितरणमा समन्याय,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनभित्र द्वन्द्व निवारणको उपयुक्त प्रबन्ध,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सम्मानजनक पदनाम,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनको ख्याति, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनको सोच, लक्ष्य र उद्देश्य तथा कर्मचारीको व्यक्तिगत सोचबिच तालमेल,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नागरिक, राष्ट्र र समाजको सेवा गर्ने आन्तरिक इच्छा वा चाहना ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा, सङ्गठनको एक मात्र सजीव र गतिशील साधन भनेको मानवस्रोत हो । उत्प्रेरित मानवस्रोत सङ्गठनका महत्वपूर्ण सम्पत्ति हुन् । सङ्गठनको उत्पादन, उत्पादकत्व र कार्यसम्पादन स्तर बढाउन उत्प्रेरणाको महìव उच्च रहने हुनाले सरकारले मानवस्रोत व्यवस्थापनसम्बन्धी नीति तर्जुमा गर्दा यस विषयलाई उच्च प्राथमिकता दिनु पर्दछ ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-83158104405675481892024-03-28T17:00:00.001+05:452024-03-28T17:00:10.896+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, २३ फागुन २०८०*<p> १.<span style="white-space: pre;"> </span>पाकिस्तानको नयाँ प्रधानमन्त्रीमा को निर्वाचित भएका छन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सहवाज सरिफ</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पाकिस्तान मुस्लिम लिग– नवाज (पिएमएल–एन) का नेता सहवाज दोस्रो कार्यकालका लागि निर्वाचित भएका हुन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>इमरान खानको पाकिस्तान तेहरिक–ए–इन्साफ (पिटिआई) ले समर्थन गरेका उम्मेदवार उमर अयुवलाई पराजित गर्दै सहवाज सन् २०२४ मार्च ३ मा पाकिस्तानको २४ औँ प्रधानमन्त्री चयन भएका छन् । उनी पूर्वप्रधानमन्त्री नवाज सरिफका सहोदर भाइ हुन् ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सहवाज यसअघि सन् २०२२ अप्रिलमा इमरान खानको सरकार ढलेपछि प्रधानमन्त्री बनेका थिए । त्यसअघि उनी तीन पटकसम्म पञ्जाव प्रान्तको मुख्यमन्त्री बनेका थिए । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२.<span style="white-space: pre;"> </span>अलि मियाँ लोक वाङ्मय पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>नारायण रायमाझी (पुरस्कार राशि : रु. ५० हजार)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३.<span style="white-space: pre;"> </span>चर्चित भारतीय टिभी रियालिटी सो इन्डियन आइडल सिजन–१४ को उपाधि विजेता को हुन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>वैभव गुप्ता</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उपाधिसँगै उनले २५ लाख भारु र मारुतीको ब्रेजा कार प्राप्त गरेका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ मार्च ३ मा भएको फाइनलमा शुभदीप दास फस्र्ट रनरअप, पियुष पनवार सेकेन्ड रनरअप एवं अनन्या शोकी थर्ड रनरअप भएका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>फस्र्ट रनरअप र सेकेन्ड रनरअप विजेताले क्तमशः पाँच÷पाँच लाख भारु तथा थर्ड रनरअपले तीन लाख भारु पुरस्कार प्राप्त गरेका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सो प्रतियोगितामा नेपाली चेली मेनुका पौडेल उत्कृष्ट १० मा पुगेर बाहिरिनुभएको थियो । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>४.<span style="white-space: pre;"> </span>महेन्द्रनारायण निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०८० बाट कसलाई सम्मानित गरियो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>पूर्वराष्ट्रपति डा. रामवरण यादव</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>त्यसै गरी योगप्रसाद उपाध्यायलाई महेन्द्रनारायण निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०७९, समाजसेवी दुर्गा घिमिरेलाई प्रेमसागरी देवी निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०८० र सङ्गीत साधक सरिता मिश्रलाई प्रेमसागरी देवी निधि राष्ट्रिय पुरस्कार तथा सम्मान–२०७९ प्रदान गरिएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको पहिलो कमलरीमुक्त घोषित जिल्ला कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>दाङ</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>६.<span style="white-space: pre;"> </span>संयुक्त राष्ट्रसङ्घीय कृषि तथा खाद्य सङ्गठन (एफएओ) ले बालीको रोग पत्ता लगाउन सञ्चालनमा ल्याएको एप्स कुन हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>टेलिप्लान्ट डाक्टर (सन् २०२४ फेबु्रअरी)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सो एप्समा हाल विभिन्न १० वटा रोगका बारेमा विश्लेषण गरेर राखिएका छन् ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>एप्सले जिआइएस, रिमोट सेन्सर र जलवायु डेटा प्रयोग गरेर स्थानीय रूपमा जीवाणु र रोगका लागि भविष्यवाणी गर्ने प्रणालीका रूपमा काम गरेको छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>७.<span style="white-space: pre;"> </span>भारतको कुन ठाउँमा सबैभन्दा ठुलो सोलार प्लान्ट निर्माण गरिएको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>गुजरात </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>भारतीय धनाढ्य गौतम अडानीको कम्पनी अडानी ग्रिन इनर्जी लिमिटेडले विश्वको सबैभन्दा ठुलो नवीकरणीय ऊर्जा परियोजना सञ्चालन गरेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>गुजरातको खावडामा बनेको यो परियोजना अहिले ५५१ मेगावाट क्षमताको रहेको छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>परियोजनाबाट ३० गेगावाट क्लिन इनर्जी उत्पादन हुने र यसबाट १.८ करोड घरमा विद्युत् आपूर्ति हुने जनाइएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अनुमानित लागत २.२६ अर्ब डलर रहेको छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>८.<span style="white-space: pre;"> </span>तनहुँका अन्तिम राजा हरकुमारदत्त सेन हुन् भने पाल्पाका अन्तिम राजा को हुन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>पृथ्वीपाल सेन </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>९.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल टेलिभिजनद्वारा साप्ताहिक रूपमा संस्कृत भाषामा समाचार प्रसारण गर्न कहिलेदेखि थालिएको हो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०७५ असोज ६</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१०.<span style="white-space: pre;"> </span>नातिकाजी राष्ट्रिय विशिष्ट सम्मान ककसलाई प्रदान गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>गीतकार आनन्द अधिकारी, सुनील थापा, भूषण खरेल, राम भट्टराई र वसन्त वित्यासी थापा, वाद्यवादक केशव सुनाम, कुमार सिंह र सुवर्ण लिम्बू, परम्परागत सङ्गीतकार धर्म मुनिकर र गायक सुदेश शर्मा </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>त्यसै गरी नातिकाजी राष्ट्रिय सङ्गीत पुरस्कार गीतकार विजय शिवाकोटी, गायक शिशिर योगी र गायिका बानिका प्रधान तथा सङ्गीतकार राजनराज शिवाकोटीलाई प्रदान गरिएको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नातिकाजी राष्ट्रिय प्रतिभा पुरस्कारबाट गायक सञ्जय तुम्रोक, गायिका रचना रिमाल, सङ्गीतकार शशिविव्रmम थापा र रेकर्डिस्ट प्रकाश मिश्र पुरस्कृत भएका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नातिकाजी राष्ट्रिय लोकसङ्गीत पुरस्कार ः लोक गायक अमृत खाती </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नातिकाजी राष्ट्रिय कला पत्रकारिता पुरस्कार ः पत्रकारद्वय शान्तिप्रिय र कृष्ण भट्टराई </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सबै सम्मान र पुरस्कारको राशि ११,१११ रुपियाँ छ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गीत साधक नातिकाजीको नाममा स्थापित सम्मान तथा पुरस्कार राष्ट्रपति रामचन्द्र पौडेलद्वारा प्रदान गरिएको छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>११.<span style="white-space: pre;"> </span>१८ औँ संस्करणको सफल पोखरा म्याराथनमा पहिलो हुने धावक को हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>केन्याली धावक जुलियास मुरियाली वाहोम</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यस म्याराथनमा पहिलोदेखि तेस्रो स्थानसम्म नै केन्याली खेलाडीले कब्जा जमाएका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रथम हुने जुलियास मुरियाली वाहोमले निर्धारित ४२.१९५ किलोमिटरको दुरी २ घण्टा १९ मिनेट ३६ सेकेन्डमा पूरा गरेका छन् । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दोस्रो हुने केन्याकै इसाक किहारा कमिरीले २ घण्टा २० मिनेट ०५ सेकेन्डको समय निकाले भने केन्याकै इडविन किप्लागटले थप ४० सेकेन्ड समय लगाउँदा तेस्रो भए । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालका किरणसिंह बोगटी २ घण्टा २४ मिनेट ०२ सेकेन्डमा म्याराथन पुरा गर्दै चौथो स्थान हासिल गर्न सफल भए । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१२.<span style="white-space: pre;"> </span>अध्यागमन विभागद्वारा ई–भिसा सेवाको शुभारम्भ कहिले गरियो ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>विसं २०८० माघ २६</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तत्कालीन उपप्रधानमन्त्री एवं गृहमन्त्री नारायणकाजी श्रेष्ठद्वारा काठमाडौँ कालिकास्थानस्थित विभागमा ई–भिसा सेवाको शुभारम्भ गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>यो सेवा सुरु भएपछि संसारका जुनसुकै देशबाट विदेशी नागरिकले अनलाइनमार्पmत भिसा आवेदन गर्न, भिसा शुल्क बुझाउन, सबै प्रकारका सेवा शुल्क तथा जरिबाना नेपालका मोबाइल बैङ्किङ र वालेट सेवा प्रदायकमार्पmत अनलाइन भुक्तानी गर्न </p><p><br /></p><p>सक्ने छन् ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विभागले यसलाई इटिए (इलेक्ट्रोनिक ट्राभल अथोराइजेसन) भनेको छ । यो ई–भिसाको पूर्वाभ्यास हो । विदेशबाट पनि भिसाबापतको शुल्क भुक्तानी गर्न सक्ने प्रणाली (सरकारले डलर खाता सञ्चालन गरेपश्चात्) विकास गरिएपछि यसलाई ई–भिसा नै भनिने छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१३.<span style="white-space: pre;"> </span>मोरङ जिल्लामा बहने बक्राहा नदीलाई भारतमा के नामले चिनिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>लुना</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१४.<span style="white-space: pre;"> </span>सिएनएन हिरो उपाधिबाट सम्मानित पहिलो व्यक्ति को हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>पाब्लो फजार्डो (इक्वेडर)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१५.<span style="white-space: pre;"> </span>द्वितीय विश्वयुद्धमा ब्रिटिस इन्डियाको सहयोगका लागि पठाइएको नेपाली सैन्य टोलीको नेतृत्व कसले गरेको थियो ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>एकराजशमशेर र ब्रह्मशमशेर </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१६.<span style="white-space: pre;"> </span>काठमाडौँ उपत्यकाको सबैभन्दा ठुलो सबस्टेसन कहाँ निर्माण गरिएको छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>मातातीर्थ </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल विद्युत् प्राधिकरणले मस्र्याङ्दी–काठमाडौँ प्रसारण लाइन आयोजना अन्तर्गत चन्द्रागिरि नगरपालिकास्थित मातातीर्थमा २२०/१३२ केभीको सबस्टेसन निर्माण सम्पन्न गरेको छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>त्रिशूली र मस्र्याङ्दी नदी जलाधार क्षेत्रका जलविद्युत् आयोजनाको विद्युत् काठमाडौँ उपत्यकामा आपूर्ति गर्न र देशभित्रको एकीकृत विद्युत् प्रणालीलाई सुदृढ बनाउन मातातीर्थ सवस्टेसन निर्माण गरिएको हो ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१७.<span style="white-space: pre;"> </span>सोलुखुम्बुको कालापत्थरमा सर्वाधिक उचाइमा कोरियोग्राफीको रेकर्ड राख्दै गिनिज बुक अफ वल्र्ड रेकर्डमा नाम दर्ता गराउन सफल कोरियोग्राफर को हुन् ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>छिरिङ शेर्पा </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>२०८० फागुन १४ मा रामचन्द्र पौडेलले उहाँलाई गिनिज बुक अफ वल्र्ड रेकर्डको प्रमाणपत्र प्रदान गर्नुभयो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>छिरिङ र जगदीश गुरुङ (जेडी तमु) ले सन् २०२२ नोभेम्बर १७ मा पाँच हजार २७८ मिटरको उचाइमा कोरियोग्राफी गर्दै ‘द हाइएस्ट अल्टिच्युड कोरियोग्राफी डान्स अन ल्यान्ड (पेयर)’ को रेकर्ड राख्नुभएको थियो । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दर्जन म्युजिक भिडियोमा समेत अभिनय </p><p><br /></p><p>गरिसकेकी छिरिङ शेर्पा समुदायकी पहिलो अभिनेत्री पनि हुनु हुन्छ ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>उहाँ टेलिभिजन रियालिटी सो ‘डान्सिङ स्टार नेपाल सिजन २’ को विजेतासमेत हुनुहुन्छ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१८.<span style="white-space: pre;"> </span>प्रतिसेकेन्ड उत्पन्न हुने तरङ्गको सङ्ख्यालाई के भनिन्छ ?</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>आवृत्ति (फ्रिक्वेन्सी)</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>(आवृत्तिलाई हर्ज एकाइमा नापिन्छ । हर्जभन्दा ठुला एकाइ किलोहर्ज र मेगाहर्ज हुन् ।)</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>१९.<span style="white-space: pre;"> </span>सैपाल हिमाल र उराई भञ्ज्याङ कुन जिल्लामा रहेका छन् ? </p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>बझाङ</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-34741432519468185502024-03-28T16:57:00.004+05:452024-03-28T16:57:56.642+05:45गोरखापत्र विषयगत, २३ फागुन २०८०*<p> १. <span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक उत्तरदायित्व भन्नाले के बुझिन्छ ? नेपालको सार्वजनिक क्षेत्रमा सार्वजनिक उत्तरदायित्व निर्वाह गर्न गरिएका व्यवस्थाहरू प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक स्रोतसाधन र अधिकारको प्रयोग गर्ने निकाय वा पदाधिकारीले आफ्ना कामकारबाही, निर्णय र स्रोत परिचालनका सम्बन्धमा सरोकारवालालाई जवाफ दिनुपर्ने दायित्वलाई सार्वजनिक उत्तरदायित्व भनिन्छ । यसले सार्वजनिक पदाधिकारीलाई आफ्ना कामप्रति जिम्मेवार र जवाफदेही बन्न बाध्य पार्दछ । सार्वजनिक निकायका निर्णय र कामकारबाही स्वच्छ, पारदर्शी, विधिसम्मत, नतिजामुखी र लागत प्रभावी बनाउन मद्दत गर्दछ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा सार्वजनिक उत्तरदायित्वका लागि गरिएका व्यवस्था </span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको सार्वजनिक क्षेत्रमा सार्वजनिक उत्तरदायित्व निर्वाह गर्न, गराउन संविधान र कानुनले विभिन्न व्यवस्था गरेका छन् । यी व्यवस्थालाई निम्नानुसार उल्लेख गर्न सकिन्छ :</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सूचनाको हकको कार्यान्वयनका लागि कानुनी र संस्थागत व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सूचना अधिकारी र प्रवक्ता तोक्ने व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक निकायमा गुनासो सुन्ने अधिकारीको व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>क्षतिपूर्तिसहितको नागरिक बडापत्रको थालनी,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>महालेखापरीक्षकबाट अन्तिम लेखापरीक्षण गरी प्रतिवेदन सार्वजनिक हुने व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक पदाधिकारीबाट हुने अख्तियार दुरुपयोग सम्बन्धमा अख्तियार दुरुपयोग अनुसन्धान आयोगबाट अनुसन्धान र अभियोजन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक खरिद अनुगमन कार्यालयबाट सार्वजनिक खरिदको अनुगमन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक निकायको व्यवस्थापन परीक्षण गरी प्रतिवेदन सार्वजनिक गर्नुपर्ने कानुनी व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आवधिक योजना कार्यान्वयनको अनुगमन र मूल्याङ्कन गर्न नतिजा खाका निर्माण,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आवधिक योजनाको मध्यावधि समीक्षा गरी प्रतिवेदन सार्वजनिक हुने अभ्यास,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आयोजना तथा कार्यक्रमको सार्वजनिक सुनुवाइ, सामाजिक परीक्षण, सार्वजनिक परीक्षण र तेस्रो पक्ष मूल्याङ्कन हुने व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>वार्षिक नीति कार्यक्रम तथा बजेटको अर्धवार्षिक तथा वार्षिक समीक्षा गरी प्रतिवेदन सार्वजनिक गर्ने अभ्यास,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संवैधानिक निकाय, सर्वोच्च अदालत र नेपाल सरकारको वार्षिक प्रतिवेदन संसदमा पेस र छलफल हुने व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संसदीय समितिबाट सरकारका कामकारबाहीको निगरानी र मूल्याङ्कन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>संसद्मा प्रधानमन्त्रीसँग प्रत्यक्ष प्रश्नोत्तर र विभागीय मन्त्रीहरूले जवाफ दिनुपर्ने व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सेवा प्रवाहका सम्बन्धमा नागरिक सन्तुष्टि सर्वेक्षण गरी प्रतिवेदन सार्वजनिक –राष्ट्रिय सतर्कता केन्द्रद्वारा हुने गरेको) गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तह र प्रदेश सरकारको कार्यसम्पादन मूल्याङ्कन गरी प्रतिवेदन सार्वजनिक हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहहरूको संस्थागत क्षमता स्वमूल्याङ्कन र वित्तीय सुशासन जोखिम मूल्याङ्कन गरी नतिजा सार्वजनिक गर्ने पद्धतिको थालनी,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नागरिक समाज र पूर्ण रूपमा स्वतन्त्र प्रेस </p><p><br /></p><p>जगत्को भूमिका,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा, लोकतान्त्रिक व्यवस्थामा जनताका प्रतिनिधिहरू जनताको सर्वोत्तम हितका लागि काम गरे, नगरेको जाँच गर्ने माध्यमका रूपमा सार्वजनिक उत्तरदायित्वलाई लिइन्छ । नेपालमा सार्वजनिक निकायसँग जवाफ माग गर्न सक्ने गरी माग पक्षको क्षमता विकास तथा आपूर्ति पक्षमा जवाफ दिने संस्कृतिको विकास गरेर मात्र सार्वजनिक उत्तरदायित्वको कमजोर अवस्थालाई सुधार गर्न सकिन्छ ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>२.<span style="white-space: pre;"> </span>निजामती कर्मचारीको सेवाको सुरक्षा र सेवा सर्तको सुरक्षा किन आवश्यक छ ? नेपालको निजामती सेवामा यस सम्बन्धमा के कस्तो व्यवस्था गरिएको छ ? जानकारी गराउनुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>प्रतिस्पर्धात्मक परीक्षामा सफल भएपश्चात् स्थायी नियुक्तिसँगै निजामती कर्मचारी निजामती सेवामा प्रवेश गर्दछन् । सेवा प्रवेश गरेपश्चात् निजामती कर्मचारीको जागिरको सुरक्षा हुने अवस्थालाई सेवाको सुरक्षा र जागिर प्रवेश गर्दाका बखत स्वीकार गरेका सेवाका सर्तहरू निजको मञ्जुरीबेगर हेरफेर नहुने अवस्थालाई सेवा सर्तको सुरक्षाका रूपमा बुझिन्छ । निजामती सेवाप्रतिको युवा पुस्ताको आकर्षण बढ्नुको प्रमुख कारण सेवाको सुरक्षा र सेवा सर्तको सुरक्षालाई लिने गरिएको छ । </p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>निजामती सेवाको सुरक्षा र सेवा सर्तको </span></p><p><br /></p><p>सुरक्षाको आवश्यकता</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नागरिकले प्राप्त गर्ने सेवालाई निरन्तरता दिन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारका महत्वपूर्ण अभिलेख र निर्णयहरू </p><p><br /></p><p>सुरक्षित गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारी निकायमा संस्थागत सम्झना सुरक्षित गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक प्रशासनमा राजनीतिक तटस्थताको सिद्धान्त कार्यान्वयन गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>लामो कार्य अनुभवसहित प्रशासनमा व्यावसायिकता र विज्ञता विकास गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारका दीर्घकालीन नीति तथा योजना तर्जुमा र कार्यान्वयन गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारका सफल नीति तथा कार्यव्रmमको निरन्तरता दिन र असफल नीति तथा कार्यव्रmमहरू अन्त्य गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक प्रशासनमा स्थिरता कायम गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारी पदपूर्ति र तालिममा हुने प्रशासनिक खर्च बचत गरी प्राथमिकताप्राप्त क्षेत्रमा परिचालन गर्न, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीलाई उच्च मनोबलसहित उत्प्रेरित भई काम गर्ने वातावरण प्रदान गर्न,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीको व्यक्तिगत तथा पारिवारिक जिम्मेवारी र सङ्गठनको कार्य जिम्मेवारीबिच तालमेल मिलाउन,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निजामती सेवामा प्रतिभावान् उम्मेदवार आकर्षित गर्न र सङ्गठनमा टिकाइराख्न,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>निजामती सेवामा सेवाको सुरक्षा र सेवा सर्तको सुरक्षासम्बन्धी कानुनी व्यवस्था</span></p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>सेवाको सुरक्षा</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कुनै कसुरको सम्बन्धमा निजामती कर्मचारीलाई सफाइको सबुत दिने मनासिब माफिकको मौका नदिई निजामती सेवाबाट हटाउने वा बर्खास्त गर्ने कार्य नहुने तर यस्तो व्यवस्था नैतिक पतन देखिने फौजदारी अभियोग तथा भ्रष्टाचार आरोपमा अदालतबाट कसुरदार ठहरिएको, म्यादी पदमा बहाल रहेको, भागी पत्ता नलागेको वा सम्पर्क स्थापित गर्न सम्भव नभएको पर्याप्त आधार भएकाको हकमा लागु नहुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आफ्नो ओहोदाको कर्तव्य पालना सम्झी गरेको कुनै सरकारी कामको सम्बन्धमा निजउपर तोकिएको रित नपु¥याई मुद्दा चल्न नसक्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पदमा बहाल छँदा आफ्नो ओहोदाको कर्तव्य पालनाको सिलसिलामा गरेको कामको सम्बन्धमा बहाल टुटिसकेपछि पनि नेपाल सरकारको स्वीकृति नभई निजउपर मुद्दा नचल्ने, मुद्दा चलाउन नेपाल सरकारले स्वीकृति दिएमा निजको प्रतिरक्षा नेपाल सरकारले गर्ने,</p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>सेवा सर्तको सुरक्षा</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>निजामती कर्मचारीको नियुक्ति हुँदाका बखत तत्काल लागु रहेको तलब, उपदान, निवृत्तिभरण र अन्य सुविधासम्बन्धी सेवाका सर्तहरूमा निजको स्वीकृतिबेगर निजलाई प्रतिकूल असर पर्ने गरी परिवर्तन नगरिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>पछि हुने संशोधनले उपर्युक्त सेवाका सर्तहरूमा कुनै प्रकारको प्रतिकूल असर पर्ने भएमा संशोधित व्यवस्थाबमोजिम गर्न मन्जुर गरेको लिखित स्वीकृति हुनुपर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्त्यमा, समग्र सरकारी क्षेत्रको स्थायित्वका लागि निजामती कर्मचारीको सेवाको सुरक्षा र सेवा सर्तको सुरक्षा आवश्यक मानिन्छ । सेवाको सुरक्षासँगै निजामती सेवामा दण्ड र पुरस्कार पद्धतिको कार्यान्वयनमा पनि उत्तिकै ध्यान दिनु पर्दछ । </p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>३.<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घीय संसद्को अवहेलना भन्नाले के बुझिन्छ ? सङ्घीय संसद्का विशेषाधिकारहरू जानकारी गराउँदै सङ्घीय संसद्को कुनै सदनको अवहेलना भएमा के कस्तो सजाय हुन सक्दछ ? विद्यमान संवैधानिक व्यवस्थाका आधारमा जवाफ दिनुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>सदनले सामूहिक रूपमा र संसद् सदस्यले व्यक्तिगत रूपमा उपयोग गर्न पाउने गरी व्यवस्था गरिएका विशेष अधिकार वा उन्मुक्तिलाई संसदीय विशेषाधिकार भनिन्छ । सङ्घीय संसद्को कुनै सदन वा संसद् सदस्यलाई प्राप्त विशेषाधिकारको हनन भएको अवस्थालाई सङ्घीय संसद्को अवहेलना </p><p><br /></p><p>भएको मानिन्छ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घीय संसद्का विशेषाधिकारहरू</span></p><p><br /></p><p>क)<span style="white-space: pre;"> </span>सदनलाई प्राप्त विशेषाधिकार</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आफ्नो कामकारबाही सञ्चालन गर्ने र निर्णय गर्ने पूर्ण अधिकार,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदनको कामकारबाहीहरू विधिसम्मत छन् वा छैनन् भन्ने प्रश्नमा निर्णय लिने पूर्ण अधिकार,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कामकारबाहीको नियमितताको सम्बन्धमा अदालतमा प्रश्न उठाउन नसकिने व्यवस्था,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदनको कारबाहीउपर त्यसको असल नियतमाथि शङ्का उठाई कुनै टीकाटिप्पणी नहुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदनले दिएको अधिकार अन्तर्गत कुनै लिखत, प्रतिवेदन, मतदान वा कारबाही प्रकाशित गरेको विषयलाई लिएर कुनै व्यक्तिउपर अदालतमा कारबाही नहुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विशेषाधिकार हननलाई सङ्घीय संसद्को अवहेलना मानिने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदनको अवहेलनामा सजाय गर्न सक्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>विशेषाधिकार हनन भए/नभएको निर्णय गर्ने अधिकार सम्बन्धित सदनलाई मात्र हुने,</p><p><br /></p><p>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>संसद् सदस्यलाई प्राप्त विशेषाधिकार </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घीय सदनको दुवै सदनमा सदस्य तथा सदनको बैठकमा भाग लिन पाउने सबैलाई पूर्ण वाक् स्वतन्त्रता हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदनमा व्यक्त गरेको कुरा वा दिएको मतलाई लिएर कसैलाई पनि पक्राउ गर्न, थुनामा राख्न वा अदालतमा कारबाही चलाउन नमिल्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदस्यले सदनमा बोलेको कुराको सम्बन्धमा जानी जानी गलत वा भ्रामक अर्थ लगाई कुनै प्रकारको प्रकाशन वा प्रसारण गर्न नपाइने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घीय संसद्को कुनै पनि सदस्यलाई अधिवेशन बोलाएको सूचना जारी भएपश्चात् फौजदारी अभियोगमा पक्राउ गर्नुपर्ने अवस्थामा बाहेक अधिवेशन अवधिभर पक्राउ नगरिने,</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>सदनको अवहेलनामा कारबाही</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको संविधानको धारा १०३ को उपधारा ८ मा सङ्घीय संसद्को कुनै सदनको अवहेलनामा देहायबमोजिमको सजाय हुन सक्ने व्यवस्था रहेको छ :</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सचेत गराउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>नसिहत दिने वा</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तीन महिनामा नबढ्ने गरी कैद गर्ने वा</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दस हजार रुपियाँसम्म जरिवाना गर्न सक्ने र त्यस्तो जरिबाना सरकारी बाँकीसरह असुल हुने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>तर सदन सन्तुष्ट हुने गरी व्यक्तिले क्षमायाचना गरेमा सदनले क्षमा गर्न वा तोकिसकेको सजाय माफी गर्न वा घटाउन सक्दछ । </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सदन र संसद् सदस्यले बिनाकुनै डर, दबाब, प्रभाव र हस्तक्षेप स्वतन्त्र ढङ्गले कार्यसम्पादन गर्ने वातावरण बनाउनका लागि संसद् र सांसदलाई संविधान र अन्य कानुनबाट विशेष अधिकार वा उन्मुक्तिहरू प्रदान गरिन्छ । कसैले सदनको अवहेलना गरेमा सम्बन्धित सदनको अध्यक्षता गर्ने व्यक्तिले सदनको निर्णयबाट सजाय गर्न सक्ने अधिकार सङ्घीय सदनका दुवै सदनसँग सुरक्षित रहेको छ ।</p><p><br /></p><p>४.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको संविधानले गरेको व्यवस्था अनुसार प्रदेश सञ्चित कोषमाथि व्ययभार हुने खर्चहरू उल्लेख गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सञ्चित कोषको परिचालन गर्दा प्रदेश सभाको स्वीकृतिबेगर पनि खर्च गर्न सकिने विषयसँग सम्बन्धित व्ययलाई प्रदेश सञ्चित कोषमाथि व्ययभार भनेर बुझिन्छ । नेपालको संविधानको भाग १६ मा प्रदेश आर्थिक कार्यप्रणालीसम्बन्धी प्रावधान उल्लेख छन् । संविधानको धारा २०६ ले प्रदेश सञ्चित कोषमाथि व्ययभार हुने भनी देहायका विषयसँग सम्बन्धित खर्चहरू उल्लेख गरेको छ ः</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सभामुख र प्रदेश उपसभामुखलाई दिइने पारिश्रमिक र सुविधाका खर्च,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश लोक सेवा आयोगका अध्यक्ष र सदस्यलाई दिइने पारिश्रमिक र सुविधाका रकम,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सरकारको दायित्वको ऋणसम्बन्धी व्ययभार,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश सरकारका विरुद्ध अदालतबाट भएको फैसला वा आदेश अनुसार तिर्नुपर्ने रकम, र</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश कानुनले प्रदेश सञ्चित कोषमाथि व्ययभार हुने भनी निर्धारण गरेको रकम ।</p><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p>५.<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहको बेरुजु बढ्दै जानुका कारणहरू उल्लेख गर्दै बेरुजु न्यूनीकरणका उपायहरू उल्लेख गर्नुहोस् ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: pre;"> </span>प्रचलित कानुनविपरीत आय र व्ययसम्बन्धी कार्य गर्दा देखा पर्ने अनियमित कारोबार नै बेरुजु हो । प्रचलित कानुनबमोजिम पु¥याउनुपर्ने रित नपु¥याई कारोबार गरेको वा राख्नुपर्ने लेखा नराखेको तथा अनियमित वा बेमनासिव तरिकाले आर्थिक कारोबार गरेको भनी लेखापरीक्षण गर्दा औँल्याइएको वा ठह¥याइएको कारोबार नै बेरुजु भनी परिभाषित गरिएको छ । बढ्दो बेरुजुले आर्थिक अनुशासनहीनतालाई सङ्केत गर्दछ । स्थानीय सरकार सञ्चालन ऐन, २०७४ र लेखापरीक्षण ऐन, २०७५ मा स्थानीय तहको लेखापरीक्षण र बेरुजुसम्बन्धी कानुनी व्यवस्था गरिएको छ ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा बेरुजु बढ्नुका कारणहरू</span></p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपालका स्थानीय तहहरूमा बेरुजुको अवस्था फरक फरक छ । बेरुजुको कुल अङ्क प्रत्येक वर्ष बढ्दै </span></p><p><br /></p><p>गएको देखिन्छ । यसका पछाडि निम्न कारण जिम्मेवार देखिन्छन् :</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहको बेरुजु फस्र्योट गर्नेसम्बन्धी नीतिगत तथा कानुनी अस्पष्टताहरू कायम रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अस्पष्ट कानुन र कार्यविधिहरू विद्यमान रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>कानुनको व्याख्यामा एकरूपता नहुनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सबै स्थानीय तहमा दरबन्दी अनुसार आन्तरिक लेखापरीक्षक नियुक्त हुन नसक्नु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आन्तरिक नियन्त्रण प्रणाली तर्जुमा गरी लागु हुन नसक्नु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा आर्थिक प्रशासनमा कार्यरत कर्मचारीमा पर्याप्त ज्ञान, सिप र क्षमताको कमी रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>दबाबपूर्ण कार्यवातावरण कायम रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घ र प्रदेश सरकारबाट आर्थिक वर्षको अन्त्यतिर कार्यक्रम र आयोजनाहरू हस्तान्तरण भई आउने र स्थानीय तहले बजेट फ्रिज हुन नदिन पेस्की उपलब्ध गराउने प्रवृत्ति हावी रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>खर्च गर्न उद्यत हुने तर आर्थिक बेरुजु न्यूनीकरणप्रति जिम्मेवार नरहने प्रवृत्ति लेखा उत्तरदायी अधिकृतलगायत अन्य जिम्मेवार व्यक्तिमा देखिनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>जनप्रतिनिधिलाई वित्तीय रूपमा जवाफदेही बनाउने कानुनको अभाव रहनु,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय लेखा समितिको सक्रियता र अग्रसरताको कमी रहनु ।</p><p><br /></p><p><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>बेरुजु न्यूनीकरणका उपाय</span></p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>बेरुजुसम्बन्धी अन्योल हटाउन आर्थिक कार्यविधि तथा वित्तीय उत्तरदायित्वसम्बन्धी कानुन तर्जुमा गर्ने, </p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>लेखा समिति गठन गरी मलेप प्रतिवेदनमाथि छलफल गर्ने कानुन व्यवस्थालाई कार्यान्वयन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सभामा सुशासन समिति गठन गरी आर्थिक अनुशासन तथा समग्र शासकीय सुशासन सम्बन्धमा कार्यपालिकालाई जवाफदेही बनाउने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आन्तरिक लेखापरीक्षण शाखा वा एकाइको दरबन्दी अनुसारको पदपूर्ति गरी आन्तरिक लेखापरीक्षण कार्यलाई संस्थागत गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आन्तरिक लेखापरीक्षण, आर्थिक प्रशासनमा संलग्न जनशक्तिको व्यावसायिकताको विकास गर्ने, क्षमता विकाससम्बन्धी तालिमहरू सञ्चालन गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>आय र व्ययसम्बन्धी सम्पूर्ण कार्य सूत्रमार्फत सम्पादन गर्न प्रणालीगत सुधार गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घीय तथा प्रदेश सरकारका आर्थिक कार्यविधि कानुनहरूको जानकारी गराउन जनप्रतिनिधि र कर्मचारीलाई संयुक्त रूपमा तालिम प्रदान गर्ने,</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अन्य पालिकासँग समन्वय गर्ने र असल अभ्यासहरूको आदानप्रदान गर्ने ।</p><p><br /></p><p>–<span style="white-space: pre;"> </span>अतः स्थानीय तहमा बेरुजुको अङ्क बढ्दै जानुले स्थानीय तहको आर्थिक अनुशासनहीनता र अनियमितताको अवस्थालाई चित्रण गर्दछ । जनताको नजिकको सरकारका रूपमा रहेको स्थानीय तहको खर्च प्रणाली नियमित र प्रतिफल उन्मुख भए मात्र सरकारप्रतिको नागरिक विश्वास बचाइराख्न सकिन्छ । </p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-6138458931254601772024-03-08T21:55:00.004+05:452024-03-08T21:56:01.316+05:45बजेट तर्जुमा प्रक्रियाका चरण<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट तर्जुमा प्रक्रियाका चरण</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;"><span style="font-size: medium;">समष्टिगत आर्थिक अवस्थाको विश्लेषणको आधारमा आगामी आ.व. को <u>कुल बजेटको
सीमा निर्धारण र मन्त्रालय/निकायगत सीमा वितरण</u>,</span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">केन्द्रिय निकायले योजना आयोगबाट बजेट मार्गदर्शन प्राप्त भएपछि वार्षिक
<u>बजेट तथा कार्यक्रम र मध्यमकालीन खर्च संरचना तर्जुमा</u> गर्नु पर्ने</span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">केन्द्रिय निकायले आगामी आर्थिक वर्षको लागि <u>बजेट तथा कार्यक्रम र
मध्यमकालीन खर्च संरचना प्रस्ताव गरी पठाउन अवधि तोकी मार्गदर्शन तथा ढाँचासहित
मातहतको कार्यालयलाई लेखी पठाउने</u></span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट मार्गदर्शन प्राप्त भएपछि <u>प्रत्येक कार्यालयले वार्षिक बजेट तथा
कार्यक्रम र मध्यमकालीन खर्च संरचना तर्जुमा गरी तालुक मन्त्रालय वा निकायमा पठाउने</u></span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट तर्जुमा गर्दा आगामी आर्थिक वर्षमा कार्यान्वयन गरिने <u>कार्यक्रम
वा आयोजनाको लक्ष्य र कुल लागत</u></span><u><span style="line-height: 115%;">, </span></u><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गत आर्थिक
वर्षसम्मको प्रगति</span></u><u><span style="line-height: 115%;">, </span></u><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालू आर्थिक वर्षको लक्ष्य र छ
महिनासम्मको प्रगति विवरण</span></u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;"> बजेटमा समावेश गर्नु पर्ने</span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">लेखा उत्तरदायी अधिकृतले तर्जुमा गरेको र मातहत कार्यालयबाट प्राप्त
बजेट तथा कार्यक्रम र मध्यमकालीन खर्च संरचनाको विश्लेषण तथा जाँच गरी बजेट
मार्गदर्शन र आवधिक योजना अनुरूप उपलब्धिमूलक भए वा नभएको यकीन गरी त्यस्तो <u>बजेट
तथा कार्यक्रम स्वीकृत गरी अर्थ मन्त्रालय र योजना आयोगमा पठाउने</u></span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">स्वीकृत बजेट तथा कार्यक्रम पठाउँदा बजेट मार्गदर्शनको आधारमा <u>त्रैमासिक
विभाजनसहित मन्त्रालयगत बजेट सूचना प्रणाली </u></span><u><span style="line-height: 115%;">(LMBIS) </span></u><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">मार्फत
पठाउने</span></u><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सबै केन्द्रीय निकायबाट बजेट तथा कार्यक्रम प्राप्त भएपश्चात अर्थ
मन्त्रालयले आवश्यक छलफल तथा विश्लेषण समेत गरी <u>बजेट तथा कार्यक्रमलाई अन्तिम
रूप दिने</u></span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अर्थ मन्त्रालयले बजेट विवरणमा आवश्यक थपघट गर्दा सम्बन्धित केन्द्रिय
निकायलाई सोही बमोजिम <u>कार्यक्रम समायोजन गर्न लगाउने</u></span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">संसद र संसदीय समितिमा <u>पूर्व बजेट छलफल</u> गरी आवश्यक निर्देशन लिने</span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अर्थ मन्त्रालयले बजेटलाई अन्तिम रुप दिई <u>मन्त्रिपरिषदबाट स्वीकृत
गरी संसदमा पेश गर्ने</u></span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">संसदमा विनियोजन विधेयक</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आर्थिक विधेयक</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">पेश्की
खर्च विधेयक</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्र ऋण उठाउने विधेयक र ऋण तथा जमानत विधेयक माथि छलफल
गरी बजेट पारित गर्ने</span><span style="line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></li><li style="text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;"><span style="font-size: medium;">पारित बजेट राष्ट्रपतिबाट प्रमाणिकरण भए पश्चात कार्यान्वयनमा जाने।</span></span></li></ul><p></p>
Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-67938365261796478622024-02-29T15:10:00.008+05:452024-03-28T16:53:39.392+05:45राजस्वका प्रमुख सिद्धान्त र स्थानीय तहको वित्तीय व्यवस्था<p><span style="font-size: medium;"> <b style="text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रश्न
नं. ३. राजस्वका प्रमुख सिद्धान्तको चर्चा गर्दै स्थानीय तहको वित्तीय
व्यवस्थामाथि प्रकाश पार्नुहोस्। (४+६=१०)</span></b></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">राजस्वका
सिद्धान्तहरू</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">राज्यको आन्तरिक
आम्दानी</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">राज्यकोषमा जम्मा
हुन आउने वैदेशिक अनुदानबाहेकका प्रत्यक्ष दायित्वविहीन रकम वा राज्यले फिर्ता
गर्नु नपर्ने गरी जनता वा नागरिकबाट संकलन गरेको रकम नै राजस्व हो</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">यो</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">कर</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">तथा</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">गैरकर</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">गरी</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">मुख्य</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">दुई</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">प्रकारको</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">हुन्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">राजस्व</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">लगाउने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">उठाउने र परिचालन गर्ने सम्बन्धमा अख्तियार गरिँदै आइएका
मूल्य–मान्यता एवं प्रचलन नै राजस्वका सिद्धान्त हुन्।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">राजस्वका केही
प्रमुख सिद्धान्त तल उल्लेख गरिएको छ:</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सामाजिक करारको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सर्वप्रथम सरकार गठन हुँदा समाज र सरकारबीच सामाजिक करार भई नागरिकले
सरकारलाई मत र कर दिने र बदलामा सरकारले जनतामाथि शासन गर्ने सम्झौता भएको
विश्वासका आधारमा राजस्व संकलन गर्न थालिएको कथन छ।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रतिनिधित्वको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">लोकतान्त्रिक शासन व्यवस्थामा सरकारले संसदबाट कानुन पारित नगराई राजस्व
लगाउन र उठाउन नसक्ने वा नपाउने मान्यता छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पुनः वितरणको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">राज्यले धनी र सक्षमबाट राजस्व संकलन गरी गरिब</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">निमुखा र कमजोरहरूको सुरक्षा एवं
संरक्षणमा राजस्व परिचालन गर्ने लोककल्याणकारी मान्यता रहेको छ।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पुनः मूल्य निर्धारणको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">मानव स्वास्थ्य</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">समाज र वातावरणमा नकारात्मक असर पार्ने वा हानी–नोक्सानी पुर्याउने
वस्तुको आयात</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">उत्पादन र उपभोग निरुत्साहन गर्न मूल्यवृद्धि गर्ने प्रयोजनका लागि समेत
कर एवं गैरकर लगाइने गरिन्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सक्षमताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कर लगाउँदा करदाताको तिर्न सक्ने क्षमतालाई ख्याल गर्नुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">नसक्ने</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">व्यक्तिलाई</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">वा</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">तिर्न</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">पुग्ने</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">हैसियत</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">नभएकोम</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">ा कर वा गैरकर लगाउनु हुँदैन</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सुविधाको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कर तथा गैरकर लगाउँदा संकलनको समय</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">भुक्तानीको किसिम</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">स्थान आदि करदातालाई सुविधा पुग्ने
गरी मिलाउनुपर्छ।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">समताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">धनीलाई धेरै र गरिबलाई थोरै मात्र लाग्ने वा लाग्दै नलाग्ने गरी कर
लगाउनुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">मितव्ययिताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कर लगाउँदा संकलन खर्च र तिर्ने बुझाउने खर्च न्यूनतम हुने गरी
लगाउनुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रभावकारिताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">राजस्वको परिचालन प्रभावकारी रूपमा गरी उच्चतम सदुपयोग सुनिश्चित हुनुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">लचकताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">करका दर परिवर्तनीय</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">छुट सुविधा दिन सकिने खालको
हुनुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सरलताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कर तथा गैरकर लाग्नुका कारण सहजै बुझिने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">गणना विधि एवं कर प्रशासन सजिलो
हुनुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">समन्वयको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">करसम्बन्धी कानुन र संगठनमा समन्वय हुनुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">विविधताको सिद्धान्त:</span></b><span lang="NE" style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कर विविध क्षेत्र र तरिकाबाट लगाई दिगो र विस्तृत कर आधारको विकास
गर्नुपर्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></li>
</ul>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">स्थानीय
तहको वित्तीय व्यवस्था</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">स्रोतको
संकलन र परिचालनका लागि गरिने प्रबन्ध नै वित्तीय व्यवस्था हो। स्थानीय तहको
वित्तीय व्यवस्था सम्बन्धमा भएका नीतिगत</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">संस्थागत एवं कार्यक्रमगत प्रावधान संक्षेपमा तल
प्रस्तुत गरिएको छ:</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">संवैधानिक
व्यवस्था</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span></span><span style="text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"> नेपालको वर्तमान संविधानको धारा ५९ ले स्थानीय तहलाई संविधानको अनुसूची ८ मा रहेका कार्यक्षेत्रभित्र रही आर्थिक अधिकारको प्रयोग गर्न पाउने व्यवस्था छ ।</span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· संविधानको धारा ६० मा स्थानीय तहले राजस्व बाँडफाँड र वित्तीय समानीकरण अनुदानमार्फत राजस्व स्रोत बाँडफाँडबाट स्रोत प्राप्त गर्ने प्रबन्ध छ ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· संविधानकै धारा २२८ देखि २३० सम्ममा स्थानीय तहको आर्थिक कार्य प्रणाली रहेको छ ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">कानुनी व्यवस्था</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्थानीय सरकार सञ्चालन ऐन, २०७४ मा स्थानीय तहको काम, कर्तव्य र अधिकार स्पष्ट पारिनुका साथै वित्तीय अधिकार, आर्थिक कार्यविधि, राजस्व परिचालनलगायत व्यवस्था गरिएको छ ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· अन्तरसरकारी वित्त व्यवस्थापन ऐन ०७४ र राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोग ऐन, ०७४ मा स्थानीय तहले प्राप्त गर्ने राजस्व बाँडफाँड र वित्तीय अनुदानको आधार एवं विस्तृतीकरण उल्लेख गरिएको छ ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्थानीय तहको वार्षिक योजना तथा बजेट तर्जुमा दिग्दर्शन, २०७४,</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्थानीय तह बजेट तर्जुमा तथा सम्पत्ति हस्तान्तरण निर्देशिका, २०७४,</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· एकीकृत आर्थिक संकेत वर्गीकरण र व्याख्या, २०७४ लगायतमा समेत स्थानीय वित्त एवं सम्पत्ति व्यवस्थापनका विषय छन्।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· संविधान र कानुनमा उल्लेख भएअनुसार स्थानीय तहले विभिन्न किसिमका कर तथा गैरकर राजस्व लगाउन र उठाउन पाउने व्यवस्था छ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">संस्थागत व्यवस्था</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोगले स्थानीय तहलाई संघ र प्रदेशले हस्तान्तरण गर्ने राजस्व बाँडफाँडको आधार र ढाँचा तोक्ने, वित्तीय समानीकरण अनुदान सिफारिस गर्नेलगायत कार्य गर्छ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· अन्तरसरकारी वित्त परिषद्ले तीनवटै तहबीच अन्तरसरकारी वित्तीय व्यवस्थापनसम्बन्धी कार्यमा सहजीकरण, समन्वय र परामर्श गर्छ ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्थानीय सरकार सञ्चालन ऐन, २०७४ बमोजिम गठन हुने स्थानीय राजस्व परामर्श समितिले स्थानीय तहमा राजस्व लगाउने, उठाउने, प्रशासन गर्नेलगायत विषयमा नीतिगत सुझाब पेस गर्छ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्रोत अनुमान तथा बजेट सीमा निर्धारण समितिले बजेटको स्रोत आँकलन तथा बजेट सीमा निर्धारण गर्छ भने बजेट तथा कार्यक्रम तर्जुमा समितिले स्थानीय तहको वार्षिक बजेट तथा कार्यक्रमको प्रस्ताव तयार पार्छ।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्थानीय तहमा अनुगमन मूल्यांकनको कार्य गर्न अनुगमन तथा सुपरीवेक्षण समिति, वडास्तरीय अनुगमन समिति, लेखा परीक्षण सहजीकरण समिति, लेखा समितिलगायत व्यवस्था।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· स्थानीय तहले आन्तरिक ऋण परिचालन गर्न राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोगले तोकेको सीमाभित्र रहनु पर्ने।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· वैदेशिक ऋण र अनुदान परिचालनको अधिकार संघीय सरकारसँग भएकाले स्थानीय तहले संघीय सरकारको स्वीकृतिमा मात्रै सो परिचालन गर्न सक्ने।</span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;">· ऋण व्यवस्थापनका लागि अर्थ मन्त्रालय मातहत सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापन कार्यालयको पनि व्यवस्था गरिएको।</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">निष्कर्ष</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">स्थानीय तहले माथि
उल्लेख गरेबमोजिम राजस्व लगाउन र उठाउन</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">बजेट निर्माण एवं कार्यान्वयन गर्न</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आन्तरिक लेखा परीक्षण गर्न</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आन्तरिक ऋण परिचालन गर्न</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">अनुगमन</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">समन्वयलगायत कार्य गरी स्थानीय तहमा सार्वजनिक आय तथा व्यय परिचालन
गर्नेसम्बन्धी विभिन्न नीतिगत एवं संस्थागत व्यवस्था छन् र अभ्याससमेत सुरु
भइसकेको छ</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">नयाँ</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">प्रणाली</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">भएका</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">कारण</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">ती</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">कार्य</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">गर्न</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">सक्षम</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">वित्तीय</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">प्रशासन</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">र</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">कुशल</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">व्यवस्थापकको</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">खाँचो</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">देखिन्छ</span><span face=""Arial","sans-serif"" lang="NE" style="mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; mso-ascii-font-family: Mangal; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: Mangal;">।</span></span><span style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-bidi-language: NE; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-75842921966542727692024-02-28T13:20:00.003+05:452024-02-29T13:32:31.827+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, १६ फागुन २०८०*<p style="text-align: justify;"><b> १. विश्व सामाजिक मञ्चको १६ औँ सम्मेलन कहिले र कहाँ सम्पन्न भएको हो? </b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">विसं २०८० फागुन ३–७, काठमाडौँ</li><li style="text-align: justify;">९८ राष्ट्रका एक हजार चार सयभन्दा बढी सामाजिक संस्था र त्यसमा आबद्ध अभियन्ताहरूको सहभागिता थियो । </li><li style="text-align: justify;">सम्मेलनमा नवउदारवादी व्यवस्थाले ल्याएका सङ्कटहरू युद्ध, असमानता, विभेद, गरिबी, आप्रवासन, जलवायु परिवर्तन जस्ता मुद्दामा आवाज उठाइएको छ । </li><li style="text-align: justify;">कार्यक्रममा ६० भन्दा बढी घोषणापत्र जारी भएका छन् ।</li><li style="text-align: justify;">विश्व सामाजिक मञ्चको कार्यक्रम अन्तर्गत विश्व महिला मञ्च, वल्र्ड डिगनिटी फोरम, श्रमिक अधिकार मञ्च, मानव अधिकार सभा, बालबालिका सभा जस्ता मूल विषय/मुद्दामा बहस भएको छ । </li><li style="text-align: justify;">सामाजिक मञ्चको कार्यक्रम सन् २००१ मा ब्राजिलबाट सुरु भएको हो । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२. विश्वका शक्तिशाली राहदानीको सूची, २०२४ मा नेपाल कति औँ स्थानमा रहेको छ?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">१०३ औँ </li><li style="text-align: justify;">विश्वका शक्तिशाली राहदानीको सूचीमा नेपाली राहदानी अन्तिमबाट सातौँ स्थानमा परेको छ ।</li><li style="text-align: justify;">अध्ययन अन्तर्राष्ट्रिय हवाई यातायात प्राधिकरण (आइएटिए) को विशेष तथ्याङ्कमा आधारित रहेको हेन्ली पासपोर्ट इन्डेक्सले जनाएको छ । </li><li style="text-align: justify;">हाल नेपालको राहदानी ४० वटा मुलुकमा मात्रै अनअराइभल भिसा लाग्ने छ ।</li><li style="text-align: justify;">वरीयतामा सबैभन्दा कम शक्तिशाली रहेको अफगानिस्तानको राहदानी १०९ औँ स्थानमा रहेको छ । अफगानिस्तानको राहदानीमा २८ वटा मुलुकमा मात्रै अनअराइभल भिसा लाग्ने छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><b>दक्षिण एसियाली राष्ट्रको स्थिति </b></span></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>माल्दिभ्स : ५८ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>भारत : ८५ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>भुटान : ९२ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>श्रीलङ्का : १०१ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>बङ्गलादेश : १०२ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल : १०३ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>पाकिस्तान : १०६ औँ</span></li><li style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><span style="white-space: pre;"> </span>अफगानिस्तान : १०९ औँ</span></li></ul><div style="text-align: justify;">सूचीमा सबैभन्दा शक्तिशाली राहदानीको पहिलो स्थानमा फ्रान्स, जर्मनी, इटाली, जापान, सिङ्गापुर र स्पेन छन् । यी देशका राहदानीले १९४ मुलुकमा अनअराइभल भिसा लाग्छ । </div><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><b>वरीयतामा अन्तिम पाँचमा रहेका राहदानी </b></span></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">यमन : १०५ औँ</li><li style="text-align: justify;">पाकिस्तान :१०६ औँ</li><li style="text-align: justify;">इराक : १०७ औँ</li><li style="text-align: justify;">सिरिया : १०८ औँ</li><li style="text-align: justify;">अफगानिस्तान : १०९ औँ </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३. भजन शिरोमणि वरिष्ठ गायक तथा सङ्गीतकार भक्तराज आचार्यको निधन कहिले भएको हो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">विसं २०८० फागुन १४</li><li style="text-align: justify;">झन्डै चार सय गीतमा स्वर तथा सङ्गीत दिनुभएका आचार्यका मुटु जलिरहेछ, जति चोट दिन्छौ, जहाँ छन् बुद्धका आँखा, हजार सपनाहरूको, माया मेरी साँझ बिहान, हजार आँखा हेर्नेलगायत गीत लोकप्रिय छन् । </li><li style="text-align: justify;">स्वरसम्राट् नारायणगोपालका समकालीन गायक आचार्य १९९९ सालमा धनकुटामा जन्मनुभएको हो । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>४. सरकारले राष्ट्रिय सूचना प्रविधि केन्द्रलाई कुन निकायसँग गाभ्ने निर्णय गरेको हो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">सूचना प्रविधि विभाग </li><li style="text-align: justify;">२०८० माघ ९ मा बसेको मन्त्रीपरिषद् बैठकले विभाग र केन्द्रसहित राष्ट्रिय साइबर सुरक्षा केन्द्रको सङ्गठन संरचना र दरबन्दी तेरिज स्वीकृत गरेको छ । यससँगै राष्ट्रिय सूचना प्रविधि केन्द्र विभाग मातहत आएको छ।</li><li style="text-align: justify;">राष्ट्रिय साइबर सुरक्षा केन्द्र सोभैm सञ्चार मन्त्रालय अन्तर्गत रहने गरी स्थापना गरिने छ । केन्द्र अहिले पनि मन्त्रालयभित्रै रहेको छ । </li><li style="text-align: justify;">राष्ट्रिय सूचना प्रविधि केन्द्रले सूचनाको डाटा बैङ्कका रूपमा काम गर्दै आएको छ । सरकारी कार्यालयमा रेकर्डको प्रविधीकरण गर्न र सामग्रीको विकास र विस्तारमा केन्द्रले सहयोग गर्दै आएको छ । </li><li style="text-align: justify;">कामको दोहोरोपन हटाउन र खर्च कटौती गर्न भन्दै सरकारले अनावश्यक कार्यालय खारेजी, मर्ज, पुनर्संरचना र हस्तान्तरण गर्ने घोषणा चालु आर्थिक वर्ष २०८०/८१ को बजेटमार्फत गरेको थियो । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५. हृदयचन्द्र स्मृति सम्मान–२०८० बाट कसलाई सम्मानित गरियो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">साहित्यकार डा. माघवप्रसाद पोखरेल </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>६. चौथो राष्ट्रिय लघुवित्त सम्मेलन कहिले र कहाँ सम्पन्न भएको हो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">विसं २०८० फागुन ५–६, काठमाडौँ </li><li style="text-align: justify;">सम्मेलनले १२ बुँदे घोषणापत्र जारी गरेको छ । </li><li style="text-align: justify;">सम्मेलन समापन कार्यक्रममा यस वर्षको संस्थागत उद्यमशीलता विकासतर्फ उत्कृष्ट भएर जीवन विकास लघुउद्यम वित्तीय संस्था एक लाख रुपियाँसहित पुरस्कृत भएको छ ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>७. वर्षको उत्कृष्ट उपकुलपतिको अवार्डबाट सम्मानित हुने उपकुलपति को हुनुहुन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्राडा नन्दबहादुर सिंह (मध्यपश्चिम विश्वविद्यालय) </li><li>काठमाडौँमा आयोजित ‘विश्वविद्यालयका उपकुलपति र रजिस्ट्रार सम्मान’ कार्यक्रममा राष्ट्रिय सभाका अध्यक्ष गणेशप्रसाद तिमिल्सिनाद्वारा उत्कृष्ट उपकुलपति तथा रजिस्ट्रारलाई नेपाल एजुकेसन अवार्ड–२०२४ बाट सम्मानित गरिएको हो । </li><li>यस्तै वर्षको उत्कृष्ट रजिस्ट्रारको अवार्ड लुम्बिनी बौद्ध विश्वविद्यालयका रजिस्ट्रार डा. तिलकराम आचार्य, ‘प्रोमिसिङ भाइस चान्सलर अफ दी इयर’ काठमाडाैँ विश्वविद्यालयका उपकुलपति प्राडा भोला थापा र ‘प्रोमिसिङ रजिस्ट्रार अफ दी इयर’ पोखरा विश्वविद्यालयका रजिस्ट्रार प्राडा दीपकबहादुर भण्डारीलाई प्रदान गरिएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८. नइ प्रकाशनद्वारा २०७९ सालको नइ देरुनिरव अन्तर्राष्ट्रिय पुरस्कारबाट कसलाई सम्मानित गरियो ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्राज्ञ नव सापकोटा (आसाम, भारत)</li><li>पुरस्कार : ताम्रपत्रसहित दुई लाख रुपियाँ </li><li>नइ गणेश दुर्गा अन्तर्राष्ट्रिय पुरस्कार भारत दार्जिलिङका स्नेहलता राईलाई प्रदान गरिएको छ । </li><li>पुरस्कार : तामपत्रसहित एक लाख रुपियाँ</li><li>दुवै पुरस्कार नेपाली भाषा साहित्यमार्फत अन्तर्राष्ट्रिय क्षेत्रमा ख्याति कमाएका विशिष्ट नेपाली गोर्खाली मूलका विदेशी व्यक्तित्वलाई हरेक वर्ष प्रदान गरिँदै आएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>९. नइ प्रकाशनले २०७९ सालको नइ चन्द्रधन पुरस्कार कसलाई प्रदान गर्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कमल रिजाल </li><li>नइ कीर्तिनिधि पुरस्कार : डा. भेषबहादुर थापा</li><li>नइ भूपालदुर्गा पुरस्कार : प्रा. जर्ज जोन </li><li>नइ भावी पुरस्कार : डा. सरस्वती पाध्या</li><li>नइ भाजप पुरस्कार : मोहनबहादुर शाही </li><li>नइ यउजा पुरस्कार : कृष्णगोपाल रञ्जित</li><li>नइ देरुनिख सुकीर्ति पुरस्कार : हरिहर विरही </li><li>नइ धनरूप पुरस्कार : विश्वप्रेम अधिकारी</li><li>नइ ईश्वरबल्लभ पुरस्कार : श्रीओम श्रेष्ठ </li><li>सबै पुरस्कारको राशि जनही एक लाख रुपियाँ रहेको छ । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१०. दिगो विकाससम्बन्धी ११ औँ एसिया प्रशान्त मञ्चको अध्यक्षमा को निर्वाचित भएका छन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>डा. मीनबहादुर श्रेष्ठ</li><li>बैङ्ककस्थित संयुक्त राष्ट्रसङ्घ अन्तर्गत एसिया तथा प्रशान्त क्षेत्रका लागि आर्थिक तथा सामाजिक परिषद्मा सन् २०२४ फेब्रुअरी २० देखि २३ सम्म आयोजना भएको मञ्चको बैठकबाट राष्ट्रिय योजना आयोगका उपाध्यक्ष श्रेष्ठ निर्वाचित हुनुभएको हो । </li><li>मित्रराष्ट्र जापानले उपाध्यक्ष श्रेष्ठलाई मञ्चको अध्यक्ष चयन गर्न प्रस्ताव गरेको थियो भने बङ्गलादेश र श्रीलङ्काका प्रतिनिधिले समर्थन गरेका थिए । </li><li>एसिया तथा प्रशान्त क्षेत्रका लागि आर्थिक तथा सामाजिक परिषद्मा ५३ सदस्य राष्ट्र तथा नौ वटा अन्य संस्था आबद्ध छन् । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>११. त्रिभुवन विश्वविद्यालयको उपकुलपतिमा कसलाई नियुक्त गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्राडा केशरजङ्ग बराल </li><li>विसं २०८० फागुन १० मा प्राडा बराललाई उपकुलपति पदमा नियुक्त गरिएको छ ।</li><li>विराटनगरबाट अध्यापन सुरु गर्नुभएका बराल २०६४ सालमा पोखरा विश्वविद्यालयको उपकुलपति बन्नुभएको थियो।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१२. संयुक्त राष्ट्रसङ्घीय शान्ति मिसनमा सहभागी १९ राष्ट्रका सैनिकको संयुक्त सैन्य अभ्यास कहिले सुरु भएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८० फागुन ८</li><li>सञ्चालन मिति : विसं २०८० फागुन ८–२१</li><li>संयुक्त सैन्य अभ्यास कार्यक्रमको उद्घाटन प्रधानमन्त्री पुष्पकमल दाहाल ‘प्रचण्ड’ द्वारा गरिएको हो ।</li><li>नेपालले यसअघि सन् २००२, सन् २०१३ र सन् २०१७ मा यस अभ्यासका तीन वटा संस्करण सञ्चालन गरिसकेको छ।</li><li>संयुक्त राष्ट्रसङ्घको कार्यादेश अनुरूप विश्वका विभिन्न द्वन्द्वग्रस्त क्षेत्रहरूमा शान्ति स्थापनार्थ खटिँदा शान्ति सैनिकहरूबिच एक आपसमा पारस्परिक सम्बन्ध तथा व्यावसायिकता अभिवृद्धिमा अभ्यास फलदायी हुने विश्वास लिइएको छ । </li><li>संयुक्त अभ्यासमा नेपालसहित १९ राष्ट्रका एक हजार १२५ जना सुरक्षाकर्मीको सहभागिता रहेको छ ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१३. पहिलो पुरुष अन्तरिक्ष पर्यटक डेनिस टिटो हुन् भने पहिलो महिला अन्तरिक्ष पर्यटक को हुन्? </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>अनुसेह अन्सारी</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१४. नेटुवा जातिको बसोबास कहाँ रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कपिलवस्तुको शुद्धोधन</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१५. संसारकै ठुलो सर्प कहाँ फेला परेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>अमेजन जङ्गल </li><li>उत्तरी हरित एनाकोन्डा प्रजातिको उक्त सर्प शोधकर्ताहरूले हालै फेला पारेका हुन् ।</li><li>ग्रिन एनाकोन्डा विश्वकै सबैभन्दा वजनदार तथा सबैभन्दा लामो सर्प हो । </li><li>यसको कुल लम्बाइ २६ फिट र वजन २०० केजी रहेको छ । </li><li>यसअघिसम्म विश्वकै ठुलो सर्प अमेजन जङ्गलमै पाइने दक्षिणी हरित एनाकोन्डा प्रजातिको सर्प मानिएको थियो।</li><li>शोधकर्ताहरूका अनुसार उत्तरी हरित एनाकोन्डा र दक्षिणी हरित एनाकोन्डा उपप्रजाति एक करोड वर्षअघि छुट्टिएका थिए। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१६. विश्वको पहिलो काठको भूउपग्रह कुन देशले निर्माण गरेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>जापान </li><li>लिग्रो स्याट नाम दिइएको यो भूउपग्रह छिटै अमेरिकी रकेटबाट प्रक्षेपण गर्ने जनाइएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१७.<span style="white-space: pre;"> </span>हालै पाँच हजार ५५५ किलोको महाघन्ट कहाँ अनावरण गरिएको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सर्वसिद्धिधाम पञ्चकोट, बागलुङ</li><li>विसं २०८० फागुन १० मा राष्ट्रपति रामचन्द्र पौडेलद्वारा यस मुक्तिनाथ महाघन्टको अनावरण गरिएको हो । </li><li>पञ्चधातु सुन, चाँदी, तामा, पित्तल र फलाम मिसाएर बनाइएको यो घन्टीलाई ‘महाघन्टी’ नाम दिइएको छ।</li><li>महाघन्टीलाई पञ्चकोटमा निर्माण गर्न लागिएको १०८ फिट अग्लो गण्डकी विश्वशान्ति कलश र निर्माण सम्पन्न भइसकेको हनुमानको मूर्तिनजिकै राखिएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१८.<span style="white-space: pre;"> </span>विश्वमा सर्वप्रथम योजनाबद्ध आर्थिक विकासको सुरुवात गर्ने राष्ट्र कुन हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>रुस</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१९.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल भाषाका महाकवि भनी कसलाई चिनिन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सिद्धिदास अमात्य </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२०.<span style="white-space: pre;"> </span>भारतका चर्चित गजल गायक पङ्कज उधासको निधन कहिले भएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सन् २०२४ फेब्रुअरी २६ </li></ul><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-64073981107613704482024-02-28T13:18:00.002+05:452024-02-29T14:58:43.869+05:45गोरखापत्र विषयगत, १६ फागुन २०८०<p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">१. जलवायु उत्थानशील विकास भनेको के हो? नेपालमा यसको आवश्यकताबारे चर्चा गर्दै नेपालले जलवायु उत्थानशील विकासका लागि चाल्नुपर्ने कदमहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">जलवायु परिवर्तनका कारण वर्तमान र भविष्यमा हुने क्षति न्यूनीकरण गर्दै तथा विकासका प्राप्त उपलब्धिहरूलाई बचाउँदै दिगो विकासको दिशामा अगाडि बढ्ने अवधारणा नै जलवायु उत्थानशील विकास हो। यसले जलवायु परिवर्तनका असरहरू सामना गर्न तथा जलवायु परिवर्तनसँग अनुकूलित हुन व्यक्ति र समुदायको क्षमता विकासमा जोड दिन्छ। यो विकासका क्रियाकलापहरू छुट्टै ढङ्गले सञ्चालन गर्ने नभई विकाससम्बन्धी नीति, योजना तथा कार्यक्रममा जलवायु परिवर्तन र विपत् जोखिम न्यूनीकरण तथा व्यवस्थापनलाई आन्तरिकीकरण गरी कार्यान्वयन गर्दै जाने भन्ने विषयसँग सम्बन्धित छ। </p><p style="text-align: justify;"><b>नेपालमा जलवायु उत्थानशील विकासको आवश्यकता</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नेपाल जलवायु परिवर्तनका दृष्टिले विश्वमा उच्च जोखिमयुक्त मुलुकको सूचीमा रहेको,</li><li>हिमाली हावापानीका कारण जटिल मौसमी घटना देखा पर्ने गरेको र अन्य मुलुकको तुलनामा तापमान वृद्धिदर पनि बढी रहेको,</li><li>कृषि र पर्यटनमा आधारित अर्थतन्त्र भएको कारण जलवायु परिवर्तनले जनजीविकामा प्रत्यक्ष असर गर्ने,</li><li>जलवायु परिवर्तनबाट हुने हानि नोक्सानीको क्षतिपूर्ति गर्न ठुलो स्रोतसाधनको आवश्यकता पर्ने र नेपाल जस्तो मुलुकका लागि स्रोत व्यवस्थापनमा कठिनाइ हुने,</li><li>हिमाली क्षेत्रमा ठुलो सङ्ख्यामा हिमतालहरू रहेको र हिमताल विस्फोटका घटनाबाट ठुलो धनजनको क्षतिको सम्भावना रहेको,</li><li>पहाड र चुरेको कमजोर भू–बनोटका कारण हुने पहिरो र तराईको समथर भूमिमा बाढीका घटनाबाट बर्सेनि धनजनको ठुलो क्षति हुने गरेको,</li><li>नेपाल जैविक विविधतामा समृद्ध मुलुक भएकाले जलवायु परिवर्तनका कारण हुने जैविक विविधता ह्रास न्यूनीकरण गर्नुपर्ने भएकाले,</li><li>जातीय विविधता र आदिवासी एवं पिछडिएको समुदायको बाहुल्य रहेकाले त्यस्ता समुदायको जलवायु परिवर्तनका असर र प्रभाव सामना गर्ने क्षमता न्यून रहेकाले,</li><li>जलवायु परिवर्तनका कारण हिमाली र पहाडी क्षेत्रबाट हुने गरेको बसाइँसराइलाई व्यवस्थित गर्नुपर्ने भएकाले,</li><li>जलविद्युतको प्रचुर क्षमतालाई उपयोग गरी दीर्घकालसम्म फाइदा लिइराख्नुपर्ने आवश्यकता देखिएकाले।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>जलवायु उत्थानशील विकासका लागि चाल्नुपर्ने कदम</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>जलवायु परिवर्तनका असर न्यूनीकरणका लागि राष्ट्रिय स्तरमा निर्धारित नीति, कानुन र कार्यक्रमको इमानदारीका साथ कार्यान्वयन गर्ने,</li><li>अन्तर्राष्ट्रिय स्तरमा व्यक्त प्रतिबद्धताहरू जस्तैः दिगो विकास लक्ष्य, पेरिस सम्झौता, सेन्डाई फ्रेमवर्कबाट सिर्जित राष्ट्रिय दायित्व र जिम्मेवारी पूरा गर्न कानुनी, संस्थागत र कार्यक्रमगत व्यवस्था गर्ने,</li><li>सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तहका योजना तथा कार्यक्रममा जलवायु परिवर्तन र विपत् जोखिम न्यूनीकरण तथा व्यवस्थापनका विषयहरू आन्तरिकीकरण गर्ने,</li><li>बस्ती स्तरमा जलवायु जोखिम पहिचान गरी पूर्वसूचना प्रणालीको विकास गर्ने,</li><li>स्थानीय समुदायको क्षमता विकास गर्दै सहभागितामूलक पद्धति अनुसार अनुकूलन योजना निर्माण गर्ने र कार्यान्वयन गर्ने,</li><li>प्राकृतिक स्रोतको संरक्षणसहितको दिगो उपयोगमा जोड दिने,</li><li>पारिस्थितिक पद्धति र जैविक विविधता संरक्षणका कार्यक्रमहरू लागु गर्ने,</li><li>स्थानीयवासीको उत्पादन र उपभोग शैलीमा परिवर्तन गर्दै जलवायु संवेदनशील उत्पादन क्षेत्रप्रतिको निर्भरता कम गर्ने,</li><li>जलवायु परिवर्तनको जोखिममा रहेका समुदायहरू पहिचान गरी सामाजिक सुरक्षाका विशेष कार्यक्रम लागु गर्ने,</li><li>भौतिक पूर्वाधारहरू जलवायु उत्थानशील डिजाइन गरी निर्माण गर्ने,</li><li>जलवायु उत्थानशील प्रविधि विकास गर्न आदिवासी समुदाय, अनुसन्धानकर्ता, प्राज्ञिक क्षेत्र र दातृ निकायबिच सहकार्य र समन्वय गर्ने,</li><li>जलवायु वित्तमा पहुँच बढाउन कूटनीतिलाई प्रभावकारी सञ्चालन गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अन्त्यमा,</b></p><p style="text-align: justify;">जलवायुजन्य जोखिमलाई पूर्ण रूपमा हटाउन सकिँदैन। समुदाय र अर्थतन्त्रमा यसको नकारात्मक असर न्यूनीकरण गर्न र व्यवस्थापन गर्न सकिन्छ । जलवायु उत्थानशील विकासले जलवायु परिवर्तनका कारण विकासमा पर्ने अतिरिक्त लागत तथा विकास प्रक्रियामा हुने बाधाहरूलाई यथासमयमै उचित सम्बोधन गरी दिगो विकास हासिल गर्न योगदान गर्दछ। नेपालको विकास प्रयासमा यस अवधारणालाई स्थापित गर्न तीनै तहका सरकार, निजी क्षेत्र, दातृ निकाय र समुदाय सबैको साझा पहल जरुरी छ। </p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">२. बसाइँसराइ भनेको के हो? बसाइँसराइले आर्थिक तथा सामाजिक क्षेत्रमा पार्ने नकारात्मक असरहरू उल्लेख गर्नुहोस्। </span></b></p><p style="text-align: justify;">मानिसहरू एक ठाउँबाट अर्को ठाउँमा बसोबास गर्नका लागि सर्ने प्रक्रियालाई बसाइँसराइ भनिन्छ। बसाइँसराइ आन्तरिक (मुलुकभित्र) र बाह्य (मुलुकबाहिर) दुवै हुन सक्दछ। यो स्वैच्छिक वा बाध्यकारी पनि हुन सक्दछ। स्थायी प्रकृति र अस्थायी प्रकृतिको बसाइँसराइको अभ्यास हुन सक्दछ। बसाइँसराइका विविध कारणहरू जस्तै राजनीतिक अवस्था, आर्थिक अवसर, सामाजिक द्वन्द्व, सेवासुविधा र अवसरको खोजी तथा जलवायु परिवर्तन आदिबाट हुन सक्दछ। बसाइँसराइसँगै उद्गमस्थल र गन्तव्यस्थलमा राजनीतिक, आर्थिक, सामाजिक तथा पर्यावरणीय प्रभावहरू देखिन थाल्दछन्। </p><p style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><b>बसाइँसराइका नकारात्मक असर</b></span></p><p style="text-align: justify;"><b>क) आर्थिक क्षेत्रमा पर्ने</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>उद्गम स्थानमा विकासनिर्माण तथा आर्थिक क्रियाकलापका लागि सक्रिय जनशक्तिको अभाव हुने,</li><li>सिपयुक्त र दक्ष कामदारको पलायन हुने,</li><li>गन्तव्य स्थलमा बेरोजगारी समस्या बढ्न सक्ने,</li><li>विकासका लाभहरूको समानुपातिक वितरण गर्न कठिनाइ हुने,</li><li>बसाइँसराइका कारण उद्गमस्थानको जनआवाज कम सुनिने हुँदा यी स्थान विकासका अवसरबाट वञ्चित हुन सक्ने,</li><li>अनौपचारिक अर्थतन्त्र मौलाउन सक्ने र कामदारको कार्यस्थलको सुरक्षा, ज्याला, सामाजिक सुरक्षा जस्ता विषयहरू ओझेलमा पर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>ख) सामाजिक क्षेत्रमा पर्ने</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सामाजिक, सांस्कृतिक तथा भाषिक विविधताका कारण सामाजिक सद्भाव र एकतामा चुनौती आउन सक्ने, </li><li>सामाजिक विकृति, विसङ्गति, अपराधका घटना बढेसँगै सुरक्षा चुनौती बढेर जाने,</li><li>उद्गम स्थानको शिक्षा, स्वास्थ्य, खानेपानी, सरसफाइ जस्ता आधारभूत सेवाको उपभोग गर्ने जनसङ्ख्या न्यून हुँदा पूर्वाधार मर्मतसम्भार तथा सेवा सञ्चालनमा राज्यको लगानीको औचित्य पुष्टि गर्न कठिन हुने,</li><li>गन्तव्यस्थलमा शिक्षा, स्वास्थ्य, खानेपानी, सरसफाइ जस्ता आधारभूत सेवामाथि अत्यधिक चाप पर्ने,</li><li>अव्यवस्थित सहरीकरण बढ्दै जान सक्ने हुँदा नागरिकको जीवनस्तर घट्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">३. सार्वजनिक प्रशासन भनेको के हो? यसका प्रमुख कार्यहरू उल्लेख गर्दै सार्वजनिक प्रशासन र विकास प्रशासनबिचको अन्तरसम्बन्धमाथि प्रकाश पार्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">सरकारले गर्र्ने कार्य वा सो कार्य गर्ने संयन्त्रलाई समग्रमा सार्वजनिक प्रशासन भनिन्छ । यो सरकार मातहतको विशिष्ट ज्ञान, सिप र क्षमताले सुसज्जित एक व्यावसायिक संयन्त्र हो। यसले सरकारलाई नीति तर्जुमा गर्न तटस्थ र विज्ञ सल्लाह प्रदान गर्नुका साथै निष्ठा र इमानदारीपूर्वक सार्वजनिक नीतिको कार्यान्वयन गर्दछ। चर्चित विद्वान् उड्रो विल्सनले राजनीति र प्रशासन विभाजनको सैद्धान्तिक अवधारणा अघि सारेपश्चात् सार्वजनिक प्रशासनलाई प्राज्ञिक अध्ययनको छुट्टै विधाका रूपमा समेत चिनिन थालिएको पाइन्छ। यसर्थ सार्वजनिक प्रशासनलाई संरचना, प्रक्रिया र प्राज्ञिक अध्ययन विधाका रूपमा बुझ्न सकिन्छ। </p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक प्रशासनको क्षेत्र व्यापक र बृहत् छ। सरकारले के गर्ने र कसरी गर्ने भन्ने विषयवस्तु सार्वजनिक प्रशासनको क्षेत्र अन्तर्गत समेटिएको पाइन्छ। यस अर्थमा सार्वजनिक मामिलाहरूको व्यवस्थापन गर्न विविध नीति तथा कार्यक्रमको तर्जुमा, कार्यान्वयन, अनुगमन तथा मूल्याङ्कनसँग सम्बन्धित विषयहरू सार्वजनिक प्रशासनको कार्यक्षेत्रभित्र पर्दछन्।</p><p style="text-align: justify;"><b>सार्वजनिक प्रशासनका कार्यहरू</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सरकारी नीति तथा कानुन निर्माणमा योगदान गर्ने,</li><li>सरकारका नीति तथा कार्यव्रmमको कार्यान्वयन, अनुगमन तथा मूल्याङ्कन गर्ने,</li><li>शान्तिसुरक्षा र सुव्यवस्था कायम गर्ने,</li><li>सरकार सञ्चालन र विकासका लागि आवश्यक स्रोतसाधनको सङ्कलन गर्ने,</li><li>सरकारद्वारा नागरिकलाई प्रदान गर्ने नियमित तथा आकस्मिक प्रकृतिका सेवाहरू प्रवाह गर्ने,</li><li>पिछडिएको वर्ग, क्षेत्र र समुदायका लागि सरकारी नीति कार्यान्वयन गरी सामाजिक न्याय सुनिश्चित गर्ने,</li><li>सरकारको आर्थिक सामाजिक रूपान्तरणको दीर्घकालीन सोचलाई कार्यान्वयन गर्न कार्यव्रmम तथा परियोजना विकासमा सहयोग गर्ने,</li><li>वैदेशिक सम्बन्ध स्थापना र विकास गर्न योगदान गर्ने,</li><li>राष्ट्रिय हित प्रवर्धन गर्ने सवालमा बाह्य समुदायसँग वार्ता तथा सम्झौता गर्ने,</li><li>राजनीतिक रिक्तता र सङ्कटको समयमा स्थायी सरकारका रूपमा राज्य सञ्चालनको अभिभारा पूरा गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>सार्वजनिक प्रशासन र विकास प्रशासनबिचको अन्तरसम्बन्ध</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सार्वजनिक प्रशासन बृहत् प्रणाली र विकास प्रशासन सार्वजनिक प्रशासनभित्रको एक विशिष्ट अङ्ग हो,</li><li>विकास प्रशासन पनि सार्वजनिक प्रशासनका मूल्य मान्यता र सिद्धान्तको सेरोफेरोमा सञ्चालित हुँदै सरकारका विकासात्मक उद्देश्य हासिल गर्न तल्लीन रहन्छ, </li><li>विकास प्रशासनले विकासको प्रशासन र प्रशासनको विकासमा जोड दिएको हुन्छ भने सार्वजनिक प्रशासनले समग्र सरकारका नीति कार्यान्वयनमा जोड दिन्छ,</li><li>विकास प्रशासन गरिबी निवारण, सामाजिक न्याय हासिल, असमानता न्यूनीकरण, पूर्वाधार विकास र आर्थिक समृद्धि हासिल गर्न सरकारी नीति निर्माण, कार्यान्वयन क्षमता अभिवृद्धि, तथ्याङ्क विश्लेषण जस्ता कार्यमा केन्द्रित रहन्छ । सार्वजनिक प्रशासन सरकारका दैनन्दिन कार्यसम्पादनमा केन्द्रित रहन्छ। </li><li>मुलुकको आर्थिक सामाजिक रूपान्तरण गर्न नतिजामूलक योजना बनाउने, विकासमा जनसहभागिता बढाउने, जनमुखी विकासमा जोड दिने, कार्यक्रम तथा आयोजना छनोट गर्ने, कार्यान्वयन गर्ने, अनुगमन तथा मूल्याङ्कन गर्ने जस्ता कार्यहरू विकास प्रशासनको क्षेत्रभित्र पर्दछन्। सार्वजनिक प्रशासनले यसका अलवा अन्य कार्यक्षेत्र समेट्दछ।</li><li>विकास प्रशासनमा काम गर्ने प्रशासकहरू अक्सर गरेर निजी क्षेत्र, गैरसरकारी क्षेत्र, समुदाय, दातृ निकाय, नागरिक समाज विकासका सरोकारवालाहरूसँग सहकार्य र समन्वयमा कार्य सम्पादन गर्नु पर्दछ। यसले सार्वजनिक प्रशासनलाई जनमुखी, जवाफदेही र पारदर्शी बन्न सहयोग पुर्याउँछ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अन्त्यमा, </b></p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक प्रशासन सरकार र नागरिकबिचको सम्बन्ध सेतु पनि हो। सरकारका नीतिगत सोच र रणनीतिक उद्देश्य हासिल गरी नागरिकप्रतिको जवाफदेहिता वहन गर्न सार्वजनिक प्रशासन साधक बन्न सक्नु पर्दछ। यसका लागि सार्वजनिक प्रशासनले आफूलाई जनमुखी, जवाफदेही, भ्रष्टाचारमुक्त, निष्पक्ष र सक्षम संयन्त्रका रूपमा स्थापित गर्न हरदम प्रयत्नशील रहनु पर्दछ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">४. निजामती कर्मचारीलाई गरिने विभागीय सजायहरू उल्लेख गर्दै निजामती कर्मचारीलाई भविष्यमा सरकारी सेवाको निमित्त अयोग्य ठहरिने गरी सेवाबाट बर्खास्त गर्ने अवस्थाहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">निजामती कर्मचारीले गर्नुपर्ने कार्य नगर्दा वा नगर्नुपर्ने कार्य गर्दा सेवा सर्तसम्बन्धी कानुनबाट तोकिएबमोजिमको विभागीय सजाय हुने गर्दछ । निजामती सेवा ऐन, २०४९ बमोजिम उचित र पर्याप्त कारण भएमा निजामती कर्मचारीलाई देहायको विभागीय सजाय गर्न सकिन्छ ः</p><p style="text-align: justify;"><b>क) सामान्य सजाय </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नसिहत दिने,</li><li>दुई वर्षसम्म बढुवा रोक्का गर्ने वा बढीमा दुई तलब वृद्धि रोक्का गर्ने,</li><li>दुई वर्षदेखि पाँच वर्षसम्म बढुवा रोक्का गर्ने वा दुईदेखि पाँच तलब वृद्धिसम्म रोक्का गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>ख) विशेष सजाय</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>भविष्यमा सरकारी सेवाको निमित्त अयोग्य नठहरिने गरी सेवाबाट हटाउने,</li><li>भविष्यमा सरकारी सेवाको निमित्त अयोग्य ठहरिने गरी सेवाबाट बर्खास्त गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">निजामती कर्मचारीलाई देहायको कुनै अवस्थामा भविष्यमा सरकारी सेवाको निमित्त अयोग्य ठहरिने गरी सेवाबाट बर्खास्त गर्न सकिन्छः</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नैतिक पतन देखिने फौजदारी अभियोगमा अदालतबाट कसुरदार ठहरिएमा,</li><li>भ्रष्टाचार गरेमा,</li><li>स्थायी आवासीय अनुमति लिएमा वा सोको लागि आवेदन दिएमा,</li><li>निजामती सेवामा नियुक्त हुने वा बहाल रहने उद्देश्यले नागरिकता, उमेर वा योग्यता ढाँटेको प्रमाणित भएमा। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">यसरी उचित र पर्याप्त आधार र कारण भएको अवस्थामा निजामती कर्मचारीलाई विभागीय सजाय गर्न सकिन्छ। विभागीय सजाय गर्दा तोकिएबमोजिमको कार्यविधिको अनिवार्य पालना गर्नु पर्दछ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">५. नेपालको संविधानमा व्यवस्था गरिएको महिलाको हक उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">नेपालको संविधानको धारा ३८ मा मौलिक हकका रूपमा महिलाको हकसम्बन्धी व्यवस्था गरिएको छ। उक्त व्यवस्थालाई निम्नानुसार उल्लेख गर्न सकिन्छः</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्रत्येक महिलालाई लैङ्गिक भेदभावबिना समान वंशीय हक हुने,</li><li>प्रत्येक महिलालाई सुरक्षित मातृत्व र प्रजनन स्वास्थ्यसम्बन्धी हक हुने,</li><li>महिलाविरुद्ध धार्मिक, सामाजिक, सांस्कृतिक परम्परा, प्रचलन वा अन्य कुनै आधारमा शारीरिक, मानसिक, यौनजन्य, मनोवैज्ञानिक वा अन्य कुनै किसिमको हिंसाजन्य कार्य वा शोषण नगरिने,</li><li>त्यस प्रकारको हिंसाजन्य कार्य वा शोषण कानुनबमोजिम दण्डनीय हुने र पीडितलाई कानुनबमोजिम क्षतिपूर्ति पाउने हक हुने,</li><li>राज्यका सबै निकायमा महिलालाई समानुपातिक समावेशी सिद्धान्तको आधारमा सहभागी हुने हक हुने,</li><li>महिलालाई शिक्षा, स्वास्थ्य, रोजगारी र सामाजिक सुरक्षामा सकारात्मक विभेदका आधारमा विशेष अवसर प्राप्त गर्ने हक हुने,</li><li>सम्पत्ति तथा पारिवारिक मामिलामा दम्पतीको समान हक हुने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">६. स्थानीय प्रशासन ऐन, २०२८ बमोजिम जिल्ला सुरक्षा समितिसम्बन्धी व्यवस्थाका बारेमा उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">नागरिकको जिउज्यान र सम्पत्तिको सुरक्षा गर्ने प्रधान दायित्व राज्यसँग रहन्छ। स्थानीय प्रशासन ऐन, २०२८ ले जिल्लाभित्र शान्ति, सुव्यवस्था र सुरक्षा कायम गर्न प्रमुख जिल्ला अधिकारीको जिम्मेवारी निर्धारण गरेको छ। जिल्लामा शान्तिसुरक्षा र सुव्यवस्था कायम गर्ने काममा सहयोग पु¥याउन देहाय अनुसारको सुरक्षा समितिको व्यवस्था सो ऐनमा रहेको छः</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्रमुख जिल्ला अधिकारी – अध्यक्ष</li><li>नेपाली सेनाको स्थानीय प्रमुख – सदस्य</li><li>जिल्ला प्रहरी कार्यालयको प्रमुख– सदस्य</li><li>सशस्त्र प्रहरी कार्यालयको स्थानीय प्रमुख – सदस्य</li><li>राष्ट्रिय अनुसन्धान विभागको जिल्लास्थित कार्यालयको प्रमुख – सदस्य</li><li>सहायक प्रमुख जिल्ला अधिकारी – सदस्य–सचिव</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">यस समितिको बैठक आवश्यकता अनुसार प्रमुख जिल्ला अधिकारीले बोलाउने र बैठकमा प्रमुख जिल्ला अधिकारीले जिल्लास्थित अन्य कार्यालयका पदाधिकारीलाई समेत आमन्त्रण गर्न सक्ने व्यवस्था रहेको छ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-91458615734076580022024-02-26T13:05:00.003+05:452024-02-26T13:05:31.153+05:45सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन <p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><span lang="NE" style="color: blue; font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रश्न नं. </span></b><b><span lang="NE" style="color: blue; font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन
सम्बन्धमा नेपालले अवलम्बन गर्दै आएको दृष्टिकोण प्रस्तुत गर्दै सार्वजनिक खर्चको
पछिल्लो अवस्थाको तथ्यगत समीक्षा गर्नुहोस्।</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्च
व्यवस्थापनः</span></u></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l3 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">शासन</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रशासन
र व्यवस्थापन मार्फत राज्य संचालन गरी नागरिकको समग्र रूपमा पायाण गर्न साथै
विकास निर्माणका कार्यहरू गर्न स्थानीय</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रदेश
र केन्द्रीय सरकारद्वारा गरिने खर्चलाई सार्वजनिकखर्च भनिन्छ।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l3 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">जनताका आकांक्षा एवं मागहरु र सिमीत श्रोत साधनका बीच
खर्च उपकरणमार्फत तादम्य मिलाउने अर्थशास्त्रको विद्यालाई सार्वजनिक खर्च
व्यवस्थापन भनिन्छ।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l3 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">विश्वका हरेक मुलुकहरू जहाँ श्रोत साधन सीमित मात्रामा
हुन्छन् र सरकारले गर्नुपर्ने खर्च अधिक हुन्छ</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">त्यस्ता
मुलुकहरूमा उक्त सीमित श्रोत साधनलाई आर्थिक</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सामाजिक
र विकास निर्माणका क्षेत्रमा व्यवस्थित र उत्पादनशील तरिकाले खर्च गर्ने
अर्थशास्त्रीय पद्धतिलाई सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन भनिन्छ ।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l3 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन समाज तथा अर्थतन्त्रलाई
क्रियाशिल राख्न सरकारद्वारा गरिने सार्वजनिक व्ययको व्यवस्थापन हो।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
</ul><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्च
व्यवस्थापन सम्बन्धमा नेपालमा अगालिएको दृष्टिकोणः</span></u></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo2; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">संघीयताको मर्म अनुरूप तिन तहका सरकारले गर्ने सार्वजनिक
खर्चलाई व्यवस्थीत गर्न संविधानको अनुसूचिमा गर्ने कामको आधारमा खर्च
जिम्मेवारी तोकिएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo2; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्चलाई संविधानको आर्थिक कार्यप्रणाली
अन्तर्गत बजेट प्रणाली</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,
</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सञ्चित कोष व्यवस्थापन सार्वजनिक
खरिद व्यवस्थापन</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,
</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आर्थिक कार्यविधि तथा वित्तीय
उत्तरदायित्व ऐन</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">नियम लगायतका कानूनबाट व्यवस्थापन गर्न खोजिएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo2; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्चलाई तीन तहबिच </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">overlap </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">नहुने गरी खर्च मापदण्ड बनाई लागू गर्न खोजिएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo2; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सालबसाली प्रकृतिका चालु खर्चलाई सकेसम्म न्यून गरी
पूँजीगत खर्चको अनुपातलाई बृद्धि गर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l2 level1 lfo2; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्चलाई प्राथमिकताको आधारमाव्यवस्थित गर्ने।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
</ul><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">व्यवस्थापनः</span></u></b><b><u><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">POSDCoRB</span></u></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"> P-Planning,
O-Organizing, S-Staffing, D-Directing, Co-Coordinating, R-Reporting /
Regulating</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">B-Budgeting</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l4 level1 lfo3; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">समष्टिगत आर्थिक स्थायीत्व कायम गर्नमा सघाउ पुर्याउने
गरी सरकारी खर्चको कुशलतामा वृद्धि गर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l4 level1 lfo3; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">वित्तीय पद्धतीलाई सुदृढ गर्दै लग्ने र वित्त अनुशासनकायम
गर्नेतर्फ जोड दिने.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l4 level1 lfo3; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">लाभ-लागतको अनुपात बढी भएका विकास आयोजनाहरुमा गरिने
खर्चलाई प्राथमिकता दिने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">अनुत्पादक
एवं फजुल खर्चमा नियन्त्रण गरी सरकारी श्रोत तथा साधनलाई प्राथमीकता प्राप्त
क्षेत्रहरुमा आवश्यक परिमाण र समयमा प्रवाह गरी सरकारी खर्चबाट उच्च प्रतिफल
प्राप्त गर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l4 level1 lfo3; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सरकारी क्रियाकलापहरूको लागि खर्च जुटाउन खर्चको मापदण्ड
तयार गरी क्रमीक रूपमा लागु गर्ने र आयोजनाहरूलाई बजेटको कमी हुन नदिन
त्रिवर्षीय चक्र बजेट प्रणाली अवलम्बन गर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l4 level1 lfo3; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सरकारी कार्यालयहरूकानिम्ति चाहिने बार्षिक संचालन खर्चको
मापदण्ड तयार गरी सोही बमोजिम बजेटस्वीकृत गर्ने कार्यविधि अपनाउने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
</ul><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><u><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">लाभ- लागत
विश्लेषणमाः</span></u></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">Blc
Ratio –</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">उच्च</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">IRR<o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">ARR<o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">NPV<o:p></o:p></span></p><ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">बजेटको सुनिश्चितता कायम गर्ने र उपलब्धीका आधारमा मात्र
बजेट निकासा दिने व्यवस्थामा जोड दिने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सरकारी खर्चको उपयोगिता बढाउन अनावश्यक रूपमा बढी बजेट
माग गर्ने र अनावश्यक खर्च गर्न प्रवृत्तिलाई निरुत्साहित गर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">विनियोजीत रकम जसरी पनि सिध्याउनेर अनावश्यक क्षेत्रमा
बजेट विनियोजन गर्नेजस्ता परम्परालाई नियन्त्रण गरी सरकारी खर्चलाई उपलब्धीमूलक
तुल्याउने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सरकारी खर्च गर्दा चुहावट एवं हिनामिनामाथी नियन्त्रण गरी
सोको उचित उपयोग हुनमा सघाउ पुर्याउने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्चलाई व्यवस्थित गर्न समय समयमासार्वजनिक
खर्च पुनरावलोकन आयोग गठन गरीसिफारिस गर्ने गरिएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्च मितव्ययीका निर्देशीका गर्ने लागु गर्ने
गरिएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l1 level1 lfo4; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सरकारी खर्चसम्बन्धी वित्तिय सूचना लेखा प्रणालीलाई
स्पष्ट एवं पारदर्शी तुल्याई सार्वजनिक व्ययकोव्यवस्थापन हो।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
</ul><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">नेपालमा
सार्वजनिक खर्चको अवस्थाः</span></u></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p><ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्चमा बृद्धि हुँदै
गएको भएतापनि विनियोजित बजेटको ठूलो हिस्सा खर्च नहुने समस्या रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पुँजीगत खर्च आर्थिक वर्ष २०७७/७८
को तुलनामा ७.६ प्रतिशतले कमी आई २०७८/७९ मा ५७.२ प्रतिशतमा सीमित हुन पुगेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पछिल्लो १० वर्षको औसत सरकारी खर्च
विनियोजितबजेटको ८२.३ प्रतिशत रहेकोमा पुँजीगत खर्च भने विनियोजित पुँजीगत
बजेटको ६८.९ प्रतिशत मात्र रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">यस अवधिमा चालु खर्च १</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">2.8 </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रतिशतले
बढेको छ</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पुँजीगत खर्च ५.२ प्रतिशतले घटेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">वित्तीय
व्यवस्थाको खर्च १७.३ प्रतिशतले बढेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">विनियोजित बजेटको ठूलो हिस्सा खर्च
हुन नसक्दा पूँजी निर्माणको दर न्यून हुन गई आय</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">बचत</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">उत्पाद
तथा रोजगारी वृद्धिदरमा समेत अपेक्षित उपलब्धि हासील हुन कठीन भएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आर्थिक वर्ष २०७८/७९ मा संघीय चालु
खर्च कुल विनियोजनको ९०.३ प्रतिशत मात्र रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कुल
संघीय सरकारीखर्च आर्थिक वर्ष २०७७/७८ को तुलनामा ९.८ प्रतिशतलेबढेर रू. १२
वर्ष ९६ अर्ब २४ करोड पुगेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आर्थिक वर्ष २०७८/७९ मा पूँजीगत
खर्च विनियोजनको ५७.२ प्रतिशत मात्र रहेको।अघिल्लो आर्थिक वर्षमा यस्तो खर्च
६४.७ प्रतिशत रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आर्थिक वर्ष२०७८/७९ मा कुल संघीय
सरकारी खर्चमध्ये चालुखर्च</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पूँजीगत
खर्च र वित्तीय व्यवस्थाको हिस्सा क्रमशः ७४.२ प्रतिशत. १६.७ प्रतिशत र ९.१
प्रतिशत रहेको।आर्थिक वर्ष २०७७/७८मा यस्तो हिस्सा क्रमशः ७२.१ प्रतिशत</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">१९.३
प्रतिशत र ८.६ प्रतिशत रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">कुल संघीय खर्चमा पुँजीगत खर्च २०
प्रतिशतभन्दा न्यून भएपनि तीन तहका सरकारको पुँजीगत खर्चलाई आधार मान्दा कुल
खर्चको एक तिहाई भन्दा बढी अंश पुँजीगत खर्च रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">चालु आर्थिक वर्षको फागुनसम्म संघीय
खर्च १५.५ प्रतिशतले बढेर रू. ७ खर्ब ७९ अर्ब २३ करोड पुगेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">यस अवधिमा चालु खर्च</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पुँजीगत
खर्च र वित्तीय व्यवस्था तर्फको खर्च क्रमश: १३.१ प्रतिशत</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">९.२
प्रतिशत र ४६.३ प्रतिशतले बढेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पछिल्ला वर्षहरुमा एकीकृत पुँजीगत
खर्चमा संधीय पुँजीगत खर्चको अंश घट्दो रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">प्रदेश
र स्थानीय तहको पुँजीगत खर्चको अंश बढ्दै गएको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">यसबाट वित्तीय संघीयताको
कार्यान्वयन सकरात्मक दिशातर्फ अगाडी बढेको देखिन्छ र संविधानको मर्मलाई
क्रमश: आत्मसात् गर्दै गएको देखिन्छ</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">उत्पादनमुलक रोजगारीको सिर्जना हुन
नसकी खर्चको गुणस्तरमा समेत प्रश्न उठ्ने गरेको।सार्वजनिक निकायको खर्च गर्ने
क्षमताको आधारमा बजेट विनियोजन गरी सार्वजनिक निकायको खर्च गर्ने दक्षतामा
सुधार गर्न सकेमा पूँजीगत खर्च अभिवृद्धी समेत गर्न सकिने साथै बजेट
विनियोजनलाई प्रति इकाई लागतमा आधारित बनाई बजेट निर्माण गर्नुपर्ने आवश्यकता
रहेको</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">सार्वजनिक खर्चको प्रभावकारिता
अभिवृद्धी गर्न वित्त अनुशासन</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">विनियोजन
दक्षता र कार्यान्वयन कुशलतामा सुधार गर्नुपर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">खर्च गर्ने क्षमता समेतलाई मध्यनजर
गरी बजेटको आकार तय गर्नुपर्ने</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">,<o:p></o:p></span></li>
<li class="MsoNormal" style="color: red; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-list: l0 level1 lfo5; tab-stops: list .5in; text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">तीनैतहको पुँजीगत खर्च गर्ने
क्षमता अभिवृद्धी गर्दै जानुपर्ने आवश्यकता रहेको।</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></li>
</ul><p>
</p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; font-size: 9.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">निष्कर्ष :</span></b><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 9.0pt; mso-bidi-font-family: Kalimati; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><o:p></o:p></span></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-86087968935990698802024-02-25T19:49:00.004+05:452024-02-26T05:02:31.428+05:45सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन र श्रोत व्यवस्थापन<p><span style="font-size: medium;"> <b style="text-align: justify;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन र श्रोत व्यवस्थापनका लागि अवलम्बन गरिने उपाय</span></b></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट कार्यान्वयन</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालु खर्चमा मितव्ययिता कायम गर्न नयाँ संरचना र
दरबन्दी सिर्जना नगर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालु खर्च विनियोजनको मापदण्ड बनाई मितव्ययिता कायम
गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालु आर्थिक वर्षको सिर्जित दायित्व अर्को आर्थिक
वर्षमा सार्ने प्रवृत्तिलाई न्युनीकरण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">पूँजीगत खर्चलाई आय</span><span style="line-height: 115%;">,</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;"> उत्पादन, रोजगारी
सिर्जना र दिगो विकासमा सकारात्मक प्रभाव पार्ने आयोजनाको प्राथमिकीकरण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अनिवार्य रूपमा सहभागी हुनुपर्ने बाहेक बैदेशिक
भ्रमणको स्वीकृति नदिने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अति आवश्यक अवस्थामा बाहेक चालु खर्चको लागि थप निकासा
नगर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजनाको बहुवर्षीय ठेक्का सहमति सम्बन्धी
मापदण्डभित्र परेका तथा विपद् व्यवस्थापनका लागि आवश्यक पर्ने बाहेक कुनै पनि
आयोजना तथा कार्यक्रमलाई <u>स्रोत सहमति उपलब्ध नगराउने</u>। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्रिय गौरवका र राष्ट्रिय प्राथमिकता प्राप्त
आयोजनामा स्रोतको अभाव नहुने व्यवस्था मिलाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रदेश र स्थानीय तहमा समायोजन भएका कर्मचारीहरूको तह/स्तर
बृद्धि भई थप हुने आर्थिक दायित्व सम्बन्धित तहले आफ्नै स्रोतबाट व्यहोर्ने
व्यवस्था गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बैदेशिक सहायता अन्तर्गत <u>सोझै भुक्तानी</u> हुने र <u>वस्तुगत
सहायता</u>को खर्चको विवरण सम्बन्धित आयोजना र दातृ निकायबाट लिई नियमित रूपमा <u>कोष
तथा लेखा नियन्त्रक कार्यालयमा प्रतिवेदन गर्ने व्यवस्था</u> मिलाई बजेट प्रणालीमा
आवद्ध गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्रिय गौरव</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">ठूला र रणनीतिक
महत्वका आयोजनाबाट अन्य आयोजना/कार्यक्रममा रकमान्तर प्रस्ताव नगर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजनाको कार्यसम्पादनमा सुधार ल्याउन प्रभावकारी
अनुगमन गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">स्वीकृत बजेट तथा कार्यक्रमको उद्देश्य फरक हुने गरी
आयोजना/कार्यक्रम संशोधन/रकमान्तर प्रस्ताव नगर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सञ्चालन विधि तय नभएका र कार्यविधि</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">मापदण्ड
स्वीकृत नभएका कार्यक्रमहरू हाललाई स्थगित गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राजस्व व्यवस्थापनतर्फ</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कर राजस्वतर्फ</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राजस्व प्रणालीलाई प्रविधिमैत्री</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">स्वचालित</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">पारदर्शी
र करदातामैत्री बनाई <u>स्वेच्छिक कर सहभागिता र कर परिपालना अभिवृद्धि</u> गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सीमानाका तथा आन्तरिक बजारबाट हुने राजस्व चुहावट
नियन्त्रण गर्न भन्सार प्रशासन</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सुरक्षा निकाय</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">क्वारेन्टिन
लगायतका निकायका बीचमा स्पष्ट क्रियाकलाप</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">समयसीमा र
जिम्मेवारी किटान गरी राजस्व चुहावट नियन्त्रणलाई प्रभावकारी बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कर परीक्षण तथा अनुसन्धानको कार्यलाई नियमित र
गुणस्तरीय बनाई राजस्व समयमै प्राप्त गर्ने व्यवस्था मिलाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">भन्सार र आन्तरिक कर प्रशासन सम्बद्ध निकायहरूको सूचना
प्रणाली बीच अन्तर आबद्धता कायम गरी </span><span style="line-height: 115%;">Real-time Data Exchange </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गर्ने
व्यवस्थालाई प्रभाबकारी बनाउने</span><span style="line-height: 115%;">, <o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सूचना प्रविधिको नियमित रूपमा </span><span style="line-height: 115%;">Functional
& System audit </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गरी यसमा सामयिक सुधार गर्दै जाने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">असुलउपर गर्नुपर्ने बेरुजू तथा बक्यौता र राजस्व असुलीको
कार्य प्राथमिकताका साथ अगाडि बढाउने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राजस्व चुहावट नियन्त्रणका लागि आवश्यक कानूनी सुधार
गर्दै जिम्मेवार निकायबीच प्रभावकारी समन्वय कायम गरी सबै प्रकारका ठगी</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">छली एबम्
चुहावट नियन्त्रण अभियानलाई सशक्त बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कर कानूनहरूको परिपालना नगर्ने प्रवृत्तिलाई नियन्त्रण
गर्न करदाता शिक्षा</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कर परीक्षण र अनुसन्धान कार्यलाई सूचना
प्रविधिमा आधारित बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट विनियोजन भई वा आन्तरिक आम्दानीतर्फको सरकारी रकम
विभिन्न कोषहरूमा रहेको वा फ्रिज भएको अवस्थामा सो रकम सञ्चित कोषमा दाखिला गराउने
व्यवस्था गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo3; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">करयोग्य अनौपचारिक आर्थिक क्रियाकलापहरूलाई नियमनको
माध्यमबाट औपचारिक प्रणालीमा आबद्ध गर्दै कराधार विस्तार गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गैरकर राजस्वतर्फ</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सरकारले लगानी गरेका निकायबाट प्राप्त हुने साँवा</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">व्याज</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">लाभांश
लगायतका रकमहरू निर्धारित समय भित्रै प्राप्त गर्ने व्यवस्था मिलाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गैरकर राजस्व सङ्कलनको लागि नियमित रूपमा अनुगमन
गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सरकारका विभिन्न कोषमा निष्क्रिय रहेका रकमहरू सञ्चित
कोषमा जम्मा गरी परिचालन गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">नेपाल सरकारलाई सरकारी बाँकी सरह तिर्न बुझाउन बाँकी
रकमको लगत तयार गरी असुल उपर गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गैरकर राजस्वका दरलाई समयानुकूल पुनरावलोकन गरी लागत
प्रभावित</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">पारदर्शी</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">वैज्ञानिक र व्यवस्थित बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अन्तर्राष्ट्रिय सहायतातर्फ</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">विकास सहायतालाई राष्ट्रिय आवश्यकता र प्राथमिकताका
आधारमा उच्च प्रतिफल प्राप्त हुने रणनीतिक र राष्ट्रिय गौरवका आयोजनामा परिचालन
गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सबै प्रकारका विकास सहायलाई राष्ट्रिय बजेट प्रणालीमा
समावेश गरी पारदर्शी बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">समिश्रित वित्त</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">दक्षिण-दक्षिण
एवम् त्रिपक्षीय सहायता</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">विकासका लागि निजी क्षेत्रसँग साझेदारी</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">विकासका
लागि कर जस्ता नयाँ उपकरणहरूको प्रयोग गर्न क्षमता विकास गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजनाहरूको सोधभर्ना रकम समयमै प्राप्त गर्नका लागि
सम्बन्धित आयोजनाका पदाधिकारी र विकास साझेदार बीच समन्वय र सहजीकरण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">द्विपक्षीय तथा बहुपक्षीय वैदेशिक सहायता प्रतिबद्धता
अनुरूप प्राप्त नहुँदा स्रोतान्तर गरी बजेट कायम गर्नुपर्ने अवस्था सिर्जना भएकोले
प्रतिबद्धता अनुरूपको स्रोत परिचालन गर्न आयोजनाको समयबद्ध कार्यान्वयनमा जोड
दिने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">वैदेशिक सहायता समावेश भएका सशर्त अनुदानका
कार्यक्रमको हकमा अन्य विषयका अतिरिक्त वित्तीय सम्झौता र आयोजना कार्यान्वयन
निर्देशिकामा भएका व्यवस्थाहरू आयोजना कार्यान्वयनको शर्तको रूपमा पालना गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट सहायता प्राप्तिका लागि निर्दिष्ट गरिएका पूर्व
कार्यहरू तथा शर्त बमोजिमको सबै कार्य सम्पादन गरी निर्धारित समयभित्र नै सबै रकम
प्राप्त गर्ने व्यवस्था मिलाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजना आवद्ध वैदेशिक सहायताको अनुदान तथा ऋण परिचालन
गर्न सम्पादन गर्नुपर्ने सबै कार्य पुरा गरी वैदेशिक स्रोतको अधिकतम परिचालन
गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बैदेशिक अनुदानबाट सञ्चालित आयोजनाको लागि नेपाल
सरकारले व्यहोर्नु पर्ने समपूरक कोष (</span><span style="line-height: 115%;">Counterpart Fund) </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">मा
पर्याप्त बजेट विनियोजन गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">त्यस्ता आयोजनाको मास्टर लिष्टमा आयोजनाको कार्य
सञ्चालनसँग असम्बन्धित</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">महंगा र अनावश्यक सवारी साधन र सामाग्री
समावेश गर्ने प्रवृत्ति निरुत्साहित गर्ने/गराउने।</span></span><span style="line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Kalimati;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">(क) खार्वजनिक खर्च व्यवस्थापन तर्फ: </span></b><b><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालु आ.व. को अर्धवार्षिक समिक्षासम्म <u>मापदण्ड</u></span><u><span style="color: red; line-height: 115%;">, </span></u><u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कार्यविधि</span></u><u><span style="color: red; line-height: 115%;">, </span></u><u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">निर्देशिका र सञ्चालन विधि स्वीकृत नभएका
कार्यक्रमहरू</span></u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;"> <u>पूर्ण वा आंशिक रूपमा स्थगित</u> गरी स्रोतको
उपलब्धताका आधारमा क्रमश: फुकुवा गर्दै जाने,</span><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">स्वीकृत भएर पनि पूर्व तयारी पुरा हुन नसकी कार्यान्वयनमा नगएका कार्यक्रमहरू
औचित्य हेरी पूर्ण वा आंशिक रूपमा रोक्का राख्ने। स्रोतको उपलब्धताका आधारमा
क्रमश: फुकुवा गर्दै जाने</span><span style="color: red; line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अर्थ मन्त्रालयबाट <u>स्रोत सहमति लिएका तर कार्यान्वयनमा जान बाँकी</u>
रहेका आयोजनाहरूको समेत पुन: प्राथमिकीकरण गरी कार्यान्वयनमा लैजानु पूर्व
सम्बन्धित मन्त्रालयले <u>अर्थ मन्त्रालयको सहमति लिने</u></span><span style="color: red; line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालु आ.व.मा थप दायित्व सिर्जना गर्ने गरी नयाँ कार्यक्रम तथा आयोजना
प्रस्ताव नगर्ने</span><span style="color: red; line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">विषयगत मन्त्रालयहरूले आफ्नो बजेट र कार्यक्रमको प्राथमिकता निर्धारण
गरी स्रोतलाई सोही अनुसार <u>आन्तरिक समायोजन प्रस्ताव गर्न सक्ने</u></span><span style="color: red; line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">खर्च हुन नसक्ने बजेट आर्थिक कार्यविधि तथा वित्तीय उत्तरदायित्व ऐन</span><span style="color: red; line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">२०७६ बमोजिम (चैत १५ भित्र) अर्थ मन्त्रालयमा <u>समर्पण
गर्ने</u> । </span><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">(ख) राजस्व तर्फ:</span></b><b><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राजस्व चुहावट नियन्त्रणमा संलग्न निकायहरूका बीचमा <u>सूचना आदानप्रदान</u>
गर्ने तथा <u>समन्वय</u>लाई थप प्रभावकारी बनाउने</span><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राजस्व चुहावटमा संलग्न जो कोहीलाई <u>कानूनको दायरा</u>मा ल्याउने। कर
कानूनको परिपालना गर्ने गराउने</span><span style="color: red; line-height: 115%;">,<o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">भन्सार राजस्व संकलनलाई व्यवस्थित गर्न सीमा नाकामा रहने निकायहरूबीच <u>समन्वय</u>
गर्ने। <u>अवैध पैठारी तथा निकासी नियन्त्रण</u> गर्न उच्च स्तरीय टोली परिचालन
गरी अनुगमन गर्ने,</span><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राजस्व बक्यौता र असुल उपर गर्नुपर्ने बेरुजु</span></u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">को
असुलीलाई प्राथमिकता दिने।</span><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजार अनुगमन र अनुसन्धनात्मक कर परीक्षण</span></u><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">लाई
नतिजामूलक बनाउने।</span><span style="color: red; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">
</span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><!--[if !supportLists]--><span><span style="color: red; font-family: Wingdings; line-height: 115%;">§<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गैरकर राजस्व तर्फ <u>नयाँ आधार र स्रोतको पहिचान</u> गर्ने र सेवा
प्रवाहलाई प्रभावकारी बनाउने।</span></span><span style="color: red; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Kalimati;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;"><br /></span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">दीर्घकासमा गर्नुपर्ने कार्य</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट तर्जुमा</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कानून तर्जुमा गरी परियोजना कार्यान्वयनमा ल्याउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्रिय गौरवका आयोजना कार्यान्वयनका लागि छुट्टै कानूनी
व्यवस्था गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्रिय महत्वका आयोजनाको सञ्चालन सुनिश्चितता तथा मोडालिटी
आयोजना शुरू गर्नु अगावै निर्क्यौल गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रारम्भिक वातावरणीय परीक्षण (</span><span style="line-height: 115%;">IEE) </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">र वातावरणीय
प्रभाव मूल्याङ्कन (</span><span style="line-height: 115%;">EIA) </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रतिवेदन स्वीकृत गर्न लाग्ने समयसीमा
सहितको कार्यविधि तयार गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">मुआब्जा निर्धारण कार्यलाई व्यवस्थित गर्न जग्गा प्राप्ति
सम्बन्धि कानूनमा सुधार गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">वन क्षेत्रको उपयोगलाई सहजीकरण गर्न वन सम्बन्धि
कानूनलाई समसामयिक बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">चालु खर्च बाञ्छित सीमाभित्र राख्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">संघ</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रदेश र स्थानीय तहमा कार्यान्वयन
गर्ने गरी वित्तीय अनुशासन सम्बन्धी मापदण्ड तर्जुमा गरी कार्यान्वयन गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट तर्जुमाको क्रममा मन्त्रालयगत बजेट सूचना
प्रणालीमा हरेक वर्ष बढ्दै गएका कियाकलापहरूलाई एकीकृत खर्च संकेत तथा वर्गीकरण र
व्याख्याको आधारमा स्तरीकरण (</span><span style="line-height: 115%;">Standardized) </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">गरी विनियोजन
कुशलता र कार्यान्वयन दक्षता कायम गर्ने गरी बजेट तर्जुमा गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अनावश्यक समिति/प्रतिष्ठान/बोर्डहरूको कार्यप्रकृति</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कार्यक्षेत्र</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कार्य
जिम्मेवारी र सान्दर्भिकताका आधारमा एकीकरण</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">पुनर्संरचना</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">खारेज र
प्रदेश तथा स्थानीय तहमा हस्तान्तरण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रदेश र स्थानीयतहबाट सम्पादन हुनुपर्ने काममा दोहोरो
पर्ने गरी संघीय आयोजना/कार्यक्रम सञ्चालन नगर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">संघबाट प्रदेश र स्थानीय तहमा हस्तान्तरण हुन बाँकी
आयोजना/कार्यक्रमलाई यथाशीघ्र हस्तान्तरण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">यथार्थपरक बनाई लाभ-लागतको आधारमा उच्च प्रतिफल दिने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">पूर्व
तयारी पुगेका आयोजनामा मात्र बजेट विनियोजन गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अनिवार्य दायित्वका खर्च र विगतमा स्रोतको सहमति
प्राप्त आयोजनामा पुग्दो रकम प्रस्ताव गर्ने/गराउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजना कार्यान्वयन पूर्व गर्नुपर्ने तयारी पुरा नगरी
ठेक्का सम्झौता गर्ने गराउने आयोजना/कार्यालय प्रमुखलाई प्रचलित कानून बमोजिम
कारबाही गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजना वर्गीकरणको आधार तथा मापदण्ड अनुसार संघीय
सरकारका दायित्व र कार्यक्षेत्र भित्रका आयोजना तथा कार्यक्रम मात्र प्रस्ताव
गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्रिय आयोजना बैङ्कमा प्रविष्टि गरिएका विकास
आयोजना मात्र वार्षिक बजेट तथा कार्यक्रममा समावेश गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट तर्जुमाका क्रममा एकमुष्ट बजेट विनियोजन भएको
अवस्थामा सम्बन्धित निकायहरूबाट समयमै बाँडफाँट नगर्ने प्रवृत्ति रहेकोले प्रदेश
तथा स्थानीय तह मार्फत कार्यान्वयन गरिने कार्यक्रम/आयोजनाको लागि बजेट विनियोजन
गर्दा नै वित्त हस्तान्तरण प्रस्ताव गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सार्वजनिक संस्थानमा सरकारले ऋण तथा शेयरमा गर्ने
लगानी र जमानत दिने कार्यमा एकरूपता ल्याउन एकिकृत नीतिगत (</span><span style="line-height: 115%;">Umbrella
Policy) </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">व्यवस्था गर्नु पर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आयोजना विकास गर्ने हालको प्रणालीमा परिवर्तन गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आर्थिक क्रियाकलापलाई बढोत्तरी गर्ने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आर्थिक
केन्द्र जोड्ने गरी मात्र भौतिक पूर्वाधार आयोजनाको छनौट गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सार्वजनिक निजि साझेदारीबाट सञ्चालन गर्न सकिने
आयोजनाको पहिचान र विकास गरी नयाँ वित्तीय उपकरणहरूबाट सार्वजनिक पूर्वाधार
निर्माण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सार्वजनिक भवन निर्माण गर्ने हालको ढाँचा परिवर्तन गरी
एउटै भवनमा विभिन्न निकाय रहने गरी लगानी गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आन्तरिक ऋणको केही हिस्सा उच्च प्रतिफल दिने आयोजनामा
आयोजना बण्डका रूपमा परिचालन गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सरकारले अनुदान दिने कार्यलाई व्यबस्थित गर्न</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">दोहोरो
पर्न नदिन अनुदान सम्बन्धि एकिकृत नीतिको तर्जुमा गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रतिफल र उत्पादनसँग आबद्ध हुने गरी मात्र पूँजीगत
तथा व्याज अनुदान दिने नीति अवलम्बन गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अनुदान दिंदा प्रति इकाई लागतको ५० प्रतिशतभन्दा बढी
नहुने गरी लागू गर्ने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कार्यक्रमहरूको आवधिक मूल्याङ्कन गरी त्यसको प्रतिफल
वा प्रभाव मूल्याङ्कन गरेर मात्र कार्यक्रमलाई निरन्तरता दिने वा पुनर्सरचना गर्ने
भन्ने विषयको निक्यौल गर्नुपर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कार्यालय भवन</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सभाहल</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बसपार्क
जस्ता सार्वजनिक संरचनाको डिजाइन</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">लागत र सञ्चालन विधि निश्चित
मापदण्डको आधारमा निर्धारण गर्ने। सरकारी भवनको लागत</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">डिजाइन र
मापदण्ड बनाई सोको आधारमा बजेट विनियोजन गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रदेश तथा स्थानीय तहबाट कार्यान्वयन हुने आयोजना तथा
कार्यक्रमका लागि मन्त्रालयहरूमा बजेट राखी आर्थिक वर्षको बीचमा मन्त्रालयहरूले
सशर्त अनुदानको रूपमा प्रदेश र स्थानीय तहमा पठाउने प्रवृत्ति बन्द गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कृषिलाई प्राथमिकता दिने अनुदानलाई एकीकृत गर्ने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">उत्पादनमा
आधारित अनुदान प्रणाली लागू गर्ने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कृषिलाई एउटा मन्त्रालयको रूपमा
मात्र होइन</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">क्षेत्रको रूपमा हेरी सम्बद्ध मन्त्रालयहरू समेतको
कार्यक्रमबीच अन्तरसम्बन्ध हुने गरी कार्यक्रम तयार गर्ने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">औद्योगिकीकरणमा
जोड दिने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">निजी क्षेत्रलाई अधिकतम सहभागी गराउने कार्यक्रम तय गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">एउटा कार्यक्रम वा आयोजनाका लागि एकपटक
कार्यबिधि/निर्देशिका निर्माण गरिसकेपछि प्रत्येक वर्ष पुनः निर्माण गर्नु नपर्ने
व्यवस्था गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><b><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट कार्यान्वयन</span></b><b><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अर्थ मन्त्रालयबाट बजेट कार्यान्वयनको मार्गदर्शन जारी
भए पश्चात बजेट कार्यान्वयन गर्ने निकायहरूले कार्ययोजना बनाई खरीद प्रक्रिया पुरा
गर्ने र तोकिएको समयमा कार्य सम्पन्न गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बार्षिक स्वीकृत कार्यक्रममा परेका कार्यक्रम मात्र कार्यान्वयन
गर्ने। विधायिकी मनसाय अनुरूपका बार्षिक स्वीकृत कार्यक्रमहरू कार्यान्वयन गरी
आर्थिक बर्षको बीचमा नयाँ आयोजना/कार्यक्रम प्रस्ताव नगर्ने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">निकासा
नदिने। </span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">आकस्मिक र विशेष परिस्थिति बाहेक रकमान्तर/कार्यक्रम
संशोधन समेत नगर्ने/नगराउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अर्थ मन्त्रालयको पूर्व सहमति बिना कुनै पनि निकायले
थप आर्थिक दायित्व सिर्जना नगर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">जग्गा प्राप्ति</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">मुआब्जा वितरण</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सिमाङ्कन
तथा नक्साइन</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">वन क्षेत्रको उपयोग</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">लयायतका तयारी
पुरा गरी मात्र भौतिक पूर्वाधार निर्माणसंग सम्बन्धित आयोजना कार्यान्वयन
प्रक्रियामा लैजाने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">राष्ट्रिय गौरव</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">रणनीतिक महत्त्वका
कार्यक्रममा विनियोजित बजेट अन्य कार्यक्रममा सार्न नपाउने व्यवस्था कडाईका साथ
पालना गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">विकास आयोजनाका लागि आवश्यक पर्ने निर्माण सामाग्रीको
आपूर्ति व्यवस्थालाई सहज बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सडक</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">खानेपानी</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">विद्युत</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">ढल निकास
लगायतका निर्माण तथा मर्मत सम्बन्धी कार्य छुट्टाछुट्टै समयमा अलग अलग निकायबाट
गर्ने व्यवस्थाको सट्टा मूल काम गर्ने जिम्मेवार निकायले नै सबै काम गर्ने गरी
बजेट व्यवस्था</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">खरीद प्रक्रिया र ठेक्का व्यवस्थापनको कार्यमा समन्वय
गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सञ्चालित आयोजनाहरूको अनुगमन गर्दा जोखिममा आधारित (</span><span style="line-height: 115%;">Risk
Based) </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अनुगमन गर्ने प्रणाली स्थापित गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट कार्यान्वयनलाई गुणस्तरीय</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">लागत
प्रभावी</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">नतिजामूलक र निर्धारित समयमा सम्पन्न गर्न अन्तर तह / निकाय
समन्वय</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सहजीकरण र सहयोग सुनिश्चित गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">निर्धारित समय र लागतमा आयोजना सम्पन्न गर्न र गुणस्तर
कायम गर्न आयोजना प्रमुख तथा निर्माण व्यवसायीलाई उपलब्धी (</span><span style="line-height: 115%;">Outcome)
</span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">प्रति
जवाफदेही बनाउने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">समयमा आयोजना सम्पन्न गर्ने निर्माण व्यवसायी तथा आयोजना
प्रमुखलाई पुरस्कार प्रदान गर्ने</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">समयमा नसक्नेलाई दण्डित गर्ने
व्यबस्था मिलाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">अन्तर सरकारी वित्त हस्तान्तरणलाई बढी प्रभावकारी</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">नतिजामूलक
र व्यवस्थित बनाउन तोकिएका निकायहरूलाई थप क्रियाशील बनाउने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">निकासा</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">खर्च र
नियन्त्रण लगायत समग्र वित्तीय अनुशासन सुदृढ गर्दै वित्तीय उत्तरदायित्व कायम
गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">वार्षिक स्वीकृत कार्यक्रमका लागि विनियोजित बजेट तोकिएको
समयभित्र खर्च नभएमा वा बाँकी अबधिमा खर्च हुन नसक्ने भएमा त्यस्तो रकम अनिवार्य
रूपमा समर्पण गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">सशर्त</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">समपूरक र विशेष अनुदानको रकम आर्थिक
वर्ष भित्र खर्च नभई बचत भएमा त्यस्तो बचत रकम सम्बन्धित प्रदेश र स्थानीय तहले
सम्बन्धित कोष तथा लेखा नियन्त्रक कार्यालयमार्फत सङ्घीय सञ्चित कोषमा फिर्ता
गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">बजेट कार्यान्वयनको अनुगमन तथा मूल्याङ्कन प्रणालीलाई प्रभाबकारी
बनाई कार्यान्वयनमा देखिएका समस्या तत्काल समाधान गर्ने। उच्चस्तरीय अनुगमन संयन्त्र
मार्फत ठूला आयोजना कार्यान्वयनको नियमित अनुगमन गरी कार्यान्वयनको चरणमा देखिएका समस्या
समाधान गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="color: red; font-family: Kalimati; line-height: 115%;">
</span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo2; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><!--[if !supportLists]--><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: Symbol; line-height: 115%;">·<span style="font-family: "Times New Roman"; font-feature-settings: normal; font-kerning: auto; font-optical-sizing: auto; font-stretch: normal; font-variant-alternates: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-position: normal; font-variation-settings: normal; line-height: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">निर्माण सामाग्रीको उपलब्धताका लागि दीर्घकालिन रणनीति</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">कानून</span><span style="line-height: 115%;">, </span><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;">मापदण्डहरू
तर्जुमा गरी लागू गर्ने।</span><span style="line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoListParagraphCxSpLast" style="margin-bottom: 0in; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -0.25in;"><span style="font-size: medium;"><span lang="NE" style="font-family: Kalimati; line-height: 115%;"><br /></span></span></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-87516900995803217982024-02-21T12:47:00.089+05:452024-02-29T12:59:36.864+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, ९ फागुन २०८०*<p style="text-align: justify;"><b>१. विश्वको तेस्रो ठुलो अर्थतन्त्र भएको राष्ट्र कुन हो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">जर्मनी (सन् २०२४ फेब्रुअरी) </li><li style="text-align: justify;">विश्वको तेस्रो ठुलो अर्थतन्त्र भएको राष्ट्र यसअघि जापान थियो । </li><li style="text-align: justify;">जापानको जिडिपी अहिले ४२ खर्ब डलर रहेको छ भने जर्मनीको जिडिपी ४५ खर्ब डलर पुगेको छ । </li><li style="text-align: justify;">अन्तर्राष्ट्रिय मुद्राकोष (आइएमएफ) ले प्रकाशित गरेको पछिल्लो तथ्याङ्क अनुसार अर्थतन्त्रका हिसाबले प्रमुख १० ठुला राष्ट्र (सन् २०२४ फेब्रुअरी)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२. नेपाल र स्विट्जरल्यान्डबिच द्विपक्षीय हवाई सम्झौता कहिले भएको हो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">विसं २०८० माघ २३ </li><li style="text-align: justify;">यससँगै नेपालसँग द्विपक्षीय हवाई सेवा सम्झौता भएका देशको सङ्ख्या ४२ पुगेको छ।</li><li style="text-align: justify;">सम्झौतासँगै नेपाल र स्विट्जरल्यान्डबिच सिधा उडान गर्न बाटो खुला भएको छ।</li><li style="text-align: justify;">नेपालले ४२ देशसँग द्विपक्षीय हवाई सम्झौता गरे पनि १५ देशमा मात्र उडान भर्दै आइरहेको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३. त्रिमूर्ति निकेतनले देवकोटा काव्य पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गर्यो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">जयप्रसाद पाण्डे</li><li style="text-align: justify;">त्यसै गरी लेखनाथ पौड्याल पुरस्कार प्रा. मुकुन्दशरण उपाध्याय र बालकृष्ण सम पुरस्कार हरिबहादुर थापालाई प्रदान गरिएको छ। </li><li style="text-align: justify;">पुरस्कृत स्रष्टालाई ताम्रपत्र र जनही एक लाख रुपियाँ नगद राशि प्रदान गरिएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>४. हाल रेडियो नेपालबाट कति भाषामा समाचार प्रसारण हुने गरेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>२२</li><li>विसं २०८० फागुन २ देखि बज्जिका भाषामा समाचार प्रसारण हुन थालेको छ। </li><li>मधेश प्रदेशका रौतहट, बारा र सर्लाहीलगायत जिल्लामा बज्जिका भाषा बोल्ने समुदाय बस्छन्। </li><li>जनगणना २०७८ अनुसार नेपालमा बज्जिका भाषा बोल्ने नागरिकको सङ्ख्या करिब ११ लाख ३३ हजार रहेको छ।</li><li>मधेश प्रदेशमा मैथिली र भोजपुरीपछि धेरै बोलिने भाषाका रूपमा बज्जिका रहेको छ। बज्जिका नेपालमा धेरै बोलिने भाषाको सूचीमा छैटौं स्थानमा रहेको छ। </li><li>रेडियो नेपालले यसअघि २१ भाषामा समाचार तथा २० भाषामा कार्यक्रम प्रसारण गर्दै आएको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५. भरतपुर महानगर र माडी नगरबिच भगिनी सम्बन्ध कहिले कायम भएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८० माघ २५</li><li>१० बुँदे समझदारीपत्रमा हस्ताक्षर भएको छ। </li><li>भगिनी सम्बन्धको अवधि पाँच वर्ष रहेको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८. हाल (सन् २०२४ फेबु्रअरी) संयुक्त राष्ट्रसङ्घीय शान्ति स्थापना मिसनमा धेरै सुरक्षाकर्मी पठाउने सूचीमा पहिलो स्थानमा रहन सफल राष्ट्र कुन हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नेपाल </li><li>राष्ट्रसङ्घीय तथ्याङ्क अनुसार नेपाली सुरक्षाकर्मीको सङ्ख्या छ हजार २४७ रहेको छ । यो विभिन्न मिसनमा हाल परिचालित सैनिक, प्रहरी र सशस्त्र प्रहरीको सङ्ख्या हो ।</li><li>धेरै सुरक्षाकर्मी पठाउने सूचीमा बङ्गलादेश (छ हजार १९७) दोस्रो र भारत (छ हजार ७३) तेस्रो स्थानमा रहेका छन्। त्यस्तै रुवान्डा चौथो र पाकिस्तान पाँचौँ स्थानमा रहेका छन् । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>७. अरनिको अन्तर्राष्ट्रिय पुरस्कार–२०७९ प्राप्त गर्ने स्रष्टा को हुनुहुन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विजय हितान (लाहुरे दाइको रेलिमाई उपन्यासका लागि)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८. नेपाली वनस्पतिका पिता भनी कसलाई चिनिन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>बुखानन ह्यामिल्टन</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>९. अन्तर्राष्ट्रिय उपकुलपति सम्मेलन कहिले र कहाँ सम्पन्न भयो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८० फागुन ३–५, धुलिखेल </li><li>प्रधानमन्त्री पुष्पकमल दाहाल ‘प्रचण्ड’ ले यसको उद्घाटन गर्नुभएको थियो।</li><li>धुलिखेलस्थित काठमाडौँ विश्वविद्यालयको परिसरमा उत्तर क्षेत्रीय अन्तर्राष्ट्रिय उपकुलपति सभा तथा भारत–नेपाल उच्च शिक्षा शिखर सम्मेलन सम्पन्न भयो।</li><li>भारतीय विश्वविद्यालय सङ्घको आयोजनामा भएको सम्मेलनमा नेपाल, भारतसहित विभिन्न देशका १५० भन्दा बढी विश्वविद्यालयका उपकुलपतिको सहभागिता रहेको थियो।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१०. दक्षिण अमेरिकाको सर्वोच्च शिखर एकान्कागुवाको सफल आरोहण गर्ने नेपालका पहिलो निजामती कर्मचारी को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>बमबहादुर विक (सन् २०२४ फेब्रुअरी १३)</li><li>रुकुम पश्चिम स्थायी घर भएका विक काभ्रेको खानीखोला गाउँपालिकामा लेखापालको जिम्मेवारीमा रहनुभएको छ।</li><li>एकान्कागुवा हिमालको उचाइ छ हजार ९६२ मिटर रहेको छ । </li><li>उहाँले यसअघि अफ्रिकाको अग्लो चुचुरो किलिमञ्जरोको समेत सफल आरोहण गर्नुभएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>११. सङ्घीय संसद्को महासचिवमा कसलाई नियुक्त गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>पद्मप्रसाद पाण्डेय (विसं २०८० माघ २३)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१२. राष्ट्रिय महिला उद्यमी सम्मेलन कहिले र कहाँ सम्पन्न भयो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८० फागुन ४ र ५, भैरहवा </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१३. विसं २०८० माघमा सम्पन्न प्रथम विश्वविद्यालय खेलकुद प्रतियोगिताको उपाधि कसले जित्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>त्रिभुवन विश्वविद्यालय </li><li>त्रिभुवन विश्वविद्यालय १८ स्वर्ण, आठ रजत र तीन कांस्य पदक जितेर च्याम्पियन बनेको छ । </li><li>राष्ट्रिय खेलकुद परिषद्द्वारा आयोजित प्रतियोगितामा सुदूरपश्चिम विश्वविद्यालय दोस्रो (तीन स्वर्ण, चार रजत र नौ कांस्य) र लुम्बिनी बौद्ध विश्वविद्यालय तेस्रो (एक स्वर्ण, दुई रजत र दुई कांस्य) भएका छन् । </li><li>खेल सञ्चालनः विसं २०८० माघ २२ र २३, काठमाडौँ।</li><li>खेल सङ्ख्याः ४ (एथ्लेटिक्स, भलिबल, टेबलटेनिस र ब्याडमिन्टन) </li><li>सहभागी विश्वविद्यालयः १० (त्रिभुवन विश्वविद्यालय, नेपाल संस्कृत विश्वविद्यालय, काठमाडौँ विश्वविद्यालय, पूर्वाञ्चल विश्वविद्यालय, पोखरा विश्वविद्यालय, मध्यपश्चिमाञ्चल विश्वविद्यालय, लुम्बिनी बौद्ध विश्वविद्यालय, सुदूरपश्चिम विश्वविद्यालय, कृषि तथा वनविज्ञान विश्वविद्यालय र गण्डकी विश्वविद्यालय) </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१४. नेपालका लागि पहिलो अन्तर्राष्ट्रिय शतक बनाउने महिला क्रिकेटर को हुनुहुन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>रुबिना क्षेत्री बेल्बासे</li><li>सन् २०२४ फेब्रुअरीमा मलेसियामा आयोजित एसिसी प्रिमियर कपमा ११८ रनको शतकीय इनिङ्स खेलेर पूर्वकप्तान रुबिना क्षेत्री बेलबासेले नेपालका लागि पहिलो अन्तर्राष्ट्रिय शतक बनाउने रेकर्ड आफ्नो नाममा राख्नुभएको छ। </li><li>माल्दिभ्सविरुद्ध २१४ रनको विशाल अन्तरको जित निकाल्दा रुबिनाले सो रेकर्ड कायम गर्नुभएको हो। </li><li>रुबिना नेपालका लागि अन्तर्राष्ट्रिय टी–२० खेलको एकै खेलमा सर्वाधिक चौका र छक्का प्रहार गर्ने क्रिकेटरसमेत बन्नुभएको छ। </li><li>सो खेलमा नेपालको महिला टोलीको अन्तर्राष्ट्रिय टी–२० फम्र्याटमा सर्वाधिक ठुलो २२७–४ को योगफलको रेकर्ड पनि कायम भएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१५. सन् २०२४ फेब्रुअरीमा कतारमा सम्पन्न एसिया कप फुटबल प्रतियोगिताको उपाधि कसले जित्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आयोजक कतार </li><li>कतारले जोर्डनमाथि ३–१ को जित निकाली लगातार दोस्रो पटक उपाधि हात पारेको हो ।</li><li>फाइनल खेलमा कतारका स्ट्राइकर अफिफले ह्याट्रिक गरेका छन् । उनले तीन वटै गोल पेनाल्टीद्वारा गरेका हुन्। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१६. सरुभक्त राष्ट्रिय बालप्रतिभा पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सुप्रिम मल्ल (नगद ५० हजार रुपियाँ र सम्मानपत्र)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">१७. विसं २०८० माघ २९ मा सार्वजनिक नेपाल जीवनस्तर सर्वेक्षण २०७९/८० अनुसार गरिबीको रेखामुनि रहेको जनसङ्ख्या कति रहेको छ?</span></b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>२०.२७ प्रतिशत</li><li>तेस्रो जीवनस्तर सर्वेक्षण २०६६/६७ अनुसार नेपालको गरिबी २५.१६ प्रतिशत रहेको छ । </li><li>करिब डेढ दशकमा गरिबीको दर जम्मा ५.१३ प्रतिशत बिन्दुले मात्रै घटेको छ । </li><li>२०४५ मा कुल जनसङ्ख्याको ४२ प्रतिशत नागरिक गरिबीको रेखामुनि रहेकोमा २०६९ मा आइपुग्दा २३.८ प्रतिशतमा झरेको थियो । </li><li>गरिबीको दर सहरी क्षेत्रमा १८.१४ प्रतिशत छ भने ग्रामीण क्षेत्रमा २४.६६ प्रतिशत देखिएको छ । </li><li>कृषि क्षेत्रमा रोजगारी गर्नेहरू सबैभन्दा बढी ३७.८१ प्रतिशत र सेवा क्षेत्रमा स्वरोजगार रहेका सबैभन्दा कम ७.२६ प्रतिशत गरिब छन् । </li><li>निरक्षर जनसङ्ख्या सबैभन्दा बढी ३२.३२ प्रतिशत एवं स्नातक वा सोभन्दा बढी पढेका सबैभन्दा कम ७.२६ प्रतिशत गरिब । </li><li>परिवारको सदस्य सङ्ख्या सात वा सोभन्दा बढी रहेको जनसङ्ख्या सबैभन्दा बढी २९.९२ प्रतिशत गरिब र एक जना मात्रै रहेको जनसङ्ख्या सबैभन्दा कम ७.२६ प्रतिशत गरिब । </li><li>धनी र गरिबबिचको असमानता नाप्ने गिनी सूचक ०.३० (यसअघि ः ०.३३) रहेको छ । </li><li>प्रतिवर्ष प्रतिव्यक्ति ७२ हजार ९०८ रुपियाँभन्दा कम खर्च गर्ने नागरिक गरिब अन्तर्गत वर्गीकरण गरिएको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१८. पर्यटन प्रवर्धन गर्ने उद्देश्यका साथ गण्डकी प्रदेश सरकारले पहिलो पटक मन्त्रीपरिषद्को कार्यालयभन्दा बाहिर कहाँ मन्त्रीपरिषद्को बैठक आयोजना गर्यो ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>पञ्चकोट (बागलुङ) </li><li>२०८० माघ २९ मा सर्वसिद्धिधाम पञ्चकोटमा मन्त्रीपरिषद् बैठक बसेको छ । </li><li>प्रदेशभित्रका ऐतिहासिक धार्मिक पुरातात्त्विक, पर्यटकीय स्थलको प्रवर्धन गर्न प्रदेशका विभिन्न ठाउँमा बैठक गर्ने योजना अनुसार पञ्चकोटमा बैठक बसेको जनाइएको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१९.<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ फेब्रुअरीमा सम्पन्न आईसीसी यु–१९ विश्वकप क्रिकेट प्रतियोगिताको उपाधि कसले जित्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>अस्ट्रेलिया </li><li>फेब्रुअरी ११ मा भएको फाइनल खेलमा अस्ट्रेलियाले भारतलाई ७९ रनले हराएर सो उपाधि जितेको हो । </li><li>अस्ट्रेलियाले चौथो पटक यु–१९ विश्वकप क्रिकेटको उपाधि जितेको छ। सन् २०१० पछि भने अस्ट्रेलिया पहिलो पटक च्याम्पियन बनेको छ। </li></ul><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-74724902506645173072024-02-21T12:32:00.101+05:452024-02-29T13:53:21.204+05:45गोरखापत्र विषयगत, ९ फागुन २०८०<p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">१. वातावरणीय न्याय भनेको के हो? राष्ट्रिय वातावरण नीति, २०७६ का उद्देश्यहरू उल्लेख गर्दै यस नीतिले वातावरणीय न्यायका सम्बन्धमा अवलम्बन गरेका रणनीति उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">वातावरणबाट प्राप्त हुने लाभ र हानिको स्वच्छ र समतामूलक वितरण हुनुपर्ने मान्यता नै वातावरणीय न्याय हो। वातावरणीय ह्रासबाट विशेष गरेर पिछडिएका तथा आर्थिक रूपमा जोखिममा रहेका समुदाय बढी प्रभावित हुने हुँदा वातावरणसम्बन्धी नीति तर्जुमा र कार्यान्वयन गर्दा त्यस्ता समुदायको आवाज सुनिनुपर्ने र अधिकार स्थापित हुनुपर्ने मान्यता यस अवधारणाले अँगालेको पाइन्छ। यस अवधारणाले समाजमा रहेका सबै वर्ग, क्षेत्र वा समुदायका मानिस वातावरणीय जोखिमबाट समान रूपमा संरक्षित हुन पाउनुपर्ने तथा सबैलाई स्वच्छ र स्वस्थ वातावरणको पहुँच सुनिश्चित हुनुपर्ने कुरामा जोड दिएको पाइन्छ।</p><p style="text-align: justify;"><b>राष्ट्रिय वातावरण नीति, २०७६ का उद्देश्यहरू </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">जल, वायु, माटो, ध्वनि, विद्युत्–चुम्बकीय तरङ्ग, रासायनिक तथा रेडियोधर्मीलगायतका सबै प्रकारका प्रदूषणको रोकथाम, नियन्त्रण र न्यूनीकरण गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">घरेलु, औद्योगिक तथा सेवा क्षेत्रलगायत सबै स्रोतबाट सृजित फोहोरमैलाको व्यवस्थापन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">सहरी तथा नगर क्षेत्रमा उद्यान विकास तथा हरियाली विस्तार गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">विकासका सबै आयाममा वातावरणीय चासोलाई मूलप्रवाहीकरण गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">प्रदूषणपीडितलाई वातावरणीय न्यायको सुनिश्चितता गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">वातावरण संरक्षण तथा प्राकृतिक स्रोतको दिगो व्यवस्थापनमा जनसहभागिता जुटाउने,</li><li style="text-align: justify;">वर्तमान तथा भावी पुस्ताबिचमा न्यायोचित हुने गरी प्राकृतिक तथा मानवनिर्मित स्रोतको उपयोग गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">वातावरण संरक्षण र व्यवस्थापनका लागि शोध, अनुसन्धान र क्षमता अभिवृद्धि गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">जमिनको प्रयोग भू–उपयोग योजनाबमोजिम गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">सम्भव भएसम्म उपलब्ध स्रोतसाधनको पुनर्प्रयोग र पुनःप्रशोधन गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>वातावरणीय न्यायसम्बन्धी रणनीतिहरू</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">स्वच्छ र स्वस्थ वातावरण कायम गर्न आवश्यक संस्थागत संरचनाको व्यवस्था गरिने,</li><li style="text-align: justify;">व्यावसायिक तथा औद्योगिक प्रतिष्ठानहरूलाई सामाजिक तथा वातावरणीय हिसाबले उत्तरदायी बनाइने,</li><li style="text-align: justify;">मापदण्डविपरीत प्रदूषण गर्ने व्यक्ति वा संस्थालाई कानुनी रूपमा दण्ड दिने व्यवस्था गरिने,</li><li style="text-align: justify;">वातावरणमैत्री वस्तुहरूको प्रयोगलाई प्रोत्साहन गर्न वातावरणमा उल्लेख्य रूपमा प्रदूषण गर्ने पदार्थहरूमा प्रदूषण करको व्यवस्था गरिने,</li><li style="text-align: justify;">प्रदूषकले नै हानि नोक्सानी बेहोर्ने सिद्धान्तका आधारमा पीडितलाई प्रदूषकबाट उपयुक्त क्षतिपूर्ति भराइदिने व्यवस्था मिलाइने,</li><li style="text-align: justify;">वन क्षेत्रमा सार्वजनिक विकासनिर्माण कार्य गर्दा वनक्षेत्र घटेबापत प्रभावित समूहलाई उचित क्षतिपूर्तिको व्यवस्था मिलाइने,</li><li style="text-align: justify;">क्षतिपूर्तिको व्यवस्था गर्दा महिला, दलित, जनजाति, मधेशी, आर्थिक रूपमा विपन्न, अपाङ्गता भएका व्यक्ति, बालबालिका तथा ज्येष्ठ नागरिकलाई विशेष प्राथमिकता दिइने,</li><li style="text-align: justify;">वातावरणीय सेवाको प्रवर्धन गर्दै त्यसबाट प्राप्त हुने लाभको समन्यायिक बाँडफाँट गरिने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;">अन्त्यमा, वातावणीय न्याय सुनिश्चित गर्न सकिएमा यसले दिगो विकासमा योगदान गर्दछ। समावेशी विकासको महत्वपूर्ण पक्षका रूपमा समेत वातावरणीय न्याय रहेको हुन्छ। विकास र वातावरणबिच उचित तालमेल नमिल्दा सिर्जना हुने विपत् तथा जलवायुजन्य घटनाबाट प्रभावित हुनेहरू भनेका समाजमा आर्थिक, सामाजिक रूपमा पिछडिएका समुदाय भएकाले सरकार, निजीक्षेत्र, गैरसरकारी क्षेत्र, समुदाय, दातृ निकायलगायत सबैले वातावरणीय न्यायलाई केन्द्रमा राखेर विकास कार्यमा सहकार्य गर्नु आवश्यक छ। </span></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">२. सार्वजनिक खर्च भनेको के हो? नेपालको सार्वजनिक खर्च प्रणालीले अर्थतन्त्रको उत्पादनशील क्षमता वृद्धिमा अपेक्षित योगदान गर्न नसक्दा अर्थतन्त्रमा थप जटिलता थपिएको भन्ने भनाइहरू सार्वजनिक हुने गरेका छन्। यस सन्दर्भमा नेपालको सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापनमा देखिएका समस्या पहिचान गर्दै सार्वजनिक खर्चको कुशल र नतिजामूलक व्यवस्थापन गर्ने उपायहरू सिफारिस गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक हितका लागि सरकारले गर्ने खर्चलाई सार्वजनिक खर्च भनिन्छ। नागरिकप्रति सरकारको आधारभूत दायित्व निर्वाह गर्न सार्वजनिक खर्च अपरिहार्य मानिन्छ। नेपालको संविधानले लोककल्याणकारी राज्य व्यवस्थाको स्थापना गर्ने दिशानिर्देश अनुसार नेपालको सार्वजनिक खर्चको माग झनै बढ्दै गएको छ। सरकारी राजस्वले थेग्न नसक्ने अवस्थामा सार्वजनिक ऋणको माध्यमबाट स्रोत जुटाएर भए पनि सार्वजनिक खर्चको मागलाई यथोचित सम्बोधन गर्ने प्रयास हुँदै आएको छ। तथापि वार्षिक बजेटले अनुमान गरे अनुसारको परिमाण, गुणस्तर र समयमा सार्वजनिक खर्च हुन नसक्दा नागरिकले अनुभूत गर्ने गरी खर्चको प्रभावकारिता हासिल हुन सकेको छैन।</p><p style="text-align: justify;"><b>नेपालको सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापनामा देखिएका समस्या </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">आवधिक योजनाका सोच, लक्ष्य, तथा अपेक्षाहरू महìवाकाङ्क्षी हुनु,</li><li style="text-align: justify;">वार्षिक बजेट तथा कार्यक्रमले योजनालाई अनुसरण गर्न नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">साधारण खर्च र विकास खर्च विनियोजनका आधार र मापदण्ड पालना नहुनु,</li><li style="text-align: justify;">साधारण खर्च बर्सेनि बढ्दै जानु तर तुलनात्मक रूपमा पुँजीगत विनियोजन बढ्न नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">रकमान्तर र स्रोतान्तर तथा स्रोत सुनिश्चितताको विकृति बढ्दै जानु,</li><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक खर्चमा मितव्ययितता र प्रभावकारिता वृद्धि गर्ने मापदण्डहरूको परिपालना हुन नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">सञ्चालनमा रहेका आयोजनाहरू निर्धारित समय, लागत र गुणस्तरमा सम्पन्न नहुनु,</li><li style="text-align: justify;">आयोजना अनुशासन कायम गर्न नसक्दा व्रmमागत, अधुरा एवं रुग्ण आयोजनाहरूको सङ्ख्या बढ्दै जानु, </li><li style="text-align: justify;">विनियोजनको तुलनामा पुँजीगत खर्च कम हुनु, भएको खर्चसमेत अन्तिम चौमासिक तथा अन्तिम महिनामा हुने प्रवृत्ति बढेसँगै खर्चको गुणस्तरीयता कमजोर हुनु,</li><li style="text-align: justify;">प्रतिबद्धता अनुरूप वैदेशिक सहायता प्राप्त हुन नसक्नु, समयमा सोधभर्ना गर्न नसकिनु,</li><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक ऋणको कुशल परिचालन गर्न नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">खर्चको समयमै लेखाङ्कन र प्रतिवेदन गर्ने गरी कर्मचारी र पदाधिकारीलाई जवाफदेही बनाउन नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">तीनै तहका सरकारको प्रतिवेदन प्रणालीलाई एकीकृत गरी व्यवस्थित गर्न नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">आन्तरिक नियन्त्रण र आन्तरिक लेखापरीक्षणलाई चुस्त बनाई अनियमितता र चुहावट नियन्त्रण गर्न नसक्नु, </li><li style="text-align: justify;">महालेखापरीक्षकले औँल्याएको बेरुजु फस्र्योट गरी वित्तीय उत्तरदायित्व वहन नगर्दा आर्थिक अनुशासनहीनता बढ्दै जानु,</li><li style="text-align: justify;">नैतिकता, इमानदारी र सदाचारको कसीमा सार्वजनिक पदाधिकारीहरू कमजोर साबित हुनु।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>सार्वजनिक खर्चको कुशल र नतिजामूलक व्यवस्थापन गर्ने उपायहरू</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">मध्यमकालीन खर्च संरचनालाई तीनै तहका सरकारमा संस्थागत गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">साधारण र विकास खर्च विनियोजनका स्पष्ट आधार र मापदण्डहरू निर्धारण गरी कडाइका साथ पालना गर्ने। यस विषयमा सदनमा समेत व्यापक छलफल गर्ने। संसदीय निगरानी बढाउने,</li><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक खर्चमा मितव्ययितता, कार्यकुशलता र प्रभावकारिता अभिवृद्धि गर्ने व्यावहारिक उपायहरू खोजी गरी परिपालना गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">साधारण खर्च न्यूनीकरण गर्दै विकास खर्च विनियोजनमा वृद्धि गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">आयोजना सुशासन कायम गर्न परियोजना बैङ्कमा समावेश आयोजनामा मात्र स्रोत विनियोजन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">आयोजना प्रमुख र निर्माण व्यवसायीलाई कार्यसम्पादनका आधारमा दण्ड र पुरस्कारको व्यवस्था गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">आयोजना कार्यान्वयनमा अन्तरसरकार, अन्तरनिकाय तथा विकास साझेदारहरूसँग समन्वय गर्ने। कार्यान्वयन चरणका समस्या समयमै समाधान गर्ने ।</li><li style="text-align: justify;">अनुगमन प्रणालीमा सुधार गर्ने। तीनै तहका सरकारमा नतिजामूलक अनुगमन पद्धति संस्थागत गर्ने।</li><li style="text-align: justify;">पुँजी निर्माण र दिगो प्रतिफल सुनिश्चित हुने गरी सार्वजनिक ऋणलाई परिचालन गर्ने । ऋण सेवा लागत कम हुने गरी ऋण परिचालन गर्ने।</li><li style="text-align: justify;">खर्चको लेखाङ्कन, प्रतिवेदन पद्धतिको सुदृढीकरण गर्न सूचना प्रविधिको प्रयोगलाई बढाउँदै लैजाने, जनशक्तिको क्षमता विकास गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">प्रत्येक सार्वजनिक निकायले आफ्नो कार्यप्रकृति अनुसारको आन्तरिक नियन्त्रण प्रणाली स्थापना गरी कार्यान्वयन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक खर्च प्रणालीमा पारदर्शिता, जवाफदेहिता र वित्तीय अनुशासन प्रवर्धन गर्न सहभागितामूलक खर्च व्यवस्थापन प्रणालीको विकास गर्ने। </li><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक निकायमा सदाचार संस्कृति विकास गर्न संरचनाहरू खडा गर्ने। जिम्मेवार पदाधिकारको नैतिकता परीक्षण गर्ने प्रणाली विकास गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">अन्त्यमा, नेपालको सार्वजनिक खर्च व्यवस्थापनमा योजना, स्रोत विनियोजन, खर्च, लेखाङ्कन, प्रतिवेदन, आन्तरिक नियन्त्रण, परीक्षणलगायतका विषयमा नीतिगत, व्यवस्थापकीय र व्यवहारगत समस्या रहेका छन्। सार्वजनिक स्रोतको कुशल विनियोजन, दक्षतापूर्वक कोषको सञ्चालन तथा खर्च प्रणालीमा मितव्ययितता र अनुशासन कायम गरेर मात्र सार्वजनिक खर्चको प्रभावकारिता अभिवृद्धि गर्न सकिन्छ। </p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">३. समानुपातिक निर्वाचन प्रणालीको परिचय दिँदै यस प्रणालीका फाइदा र बेफाइदाहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">शासकीय तहमा समानुपातिक समावेशी सिद्धान्त अनुसार प्रतिनिधित्व सुनिश्चित गराउन अवलम्बन गरिएको निर्वाचन प्रणाली समानुपातिक निर्वाचन प्रणाली हो। यस विधिमा एउटै निर्वाचन क्षेत्रबाट बहुसदस्यहरू निर्वाचित हुने गरी निर्धारण गरिएको निर्वाचन क्षेत्रबाट प्राप्त गरेको कुल सदर मतको प्रतिशतको आधारमा दल वा उम्मेदवारको विजयी स्थान टुङ्गो लगाइन्छ। नेपालको कुल भूभागलाई एक निर्वाचन क्षेत्र मानी राजनीतिक दललाई मत दिने समानुपातिक निर्वाचन प्रणालीबमोजिम प्रतिनिधि सभा सदस्यतर्फ एक सय दस जना सदस्य निर्वाचित हुन्छन्।</p><p style="text-align: justify;"><b>क) फाइदाहरू</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">उम्मेदवारको निर्वाचन क्षेत्र फराकिलो हुने हुँदा जिम्मेवारी पनि व्यापक हुन्छ।</li><li style="text-align: justify;">मत कम खेर जान्छ। अधिकांश जनमतको कदर हुन्छ।</li><li style="text-align: justify;">मुलुकको जनसाङ्ख्यिक बनावट अनुसार प्रतिनिधित्व सम्भव हुन्छ।</li><li style="text-align: justify;">चुनावमा भाग लिने अधिकांश राजनीतिक दलको प्रतिनिधित्व हुन्छ। यद्यपि राजनीतिक स्थिरताका नाममा थ्रेसहोल्ड प्रतिशत निर्धारण गर्ने प्रचलन पनि रहिआएको छ।</li><li style="text-align: justify;">राजनीतिक दललाई शक्तिशाली बनाउँछ।</li><li style="text-align: justify;">राजनीतिक दलको लोकप्रियताले बढी मत बटुल्न सहयोग पुग्छ।</li><li style="text-align: justify;">चुनाव खर्चिलो र भड्किलो हुने सम्भावना कम हुन्छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>ख) बेफाइदाहरू </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">कोटाबमोजिम उम्मेदवारी दिन र उम्मेदवारको पहिचान गर्न कठिन हुन्छ,</li><li style="text-align: justify;">जनमतलाई विजयी स्थानमा रूपान्तरण गर्ने विधि जटिल हुन्छ,</li><li style="text-align: justify;">धेरै दलले भाग लिन सक्ने हुँदा मतपत्र लामो र भद्दा हुन सक्छ,</li><li style="text-align: justify;">उम्मेदवार र जनताबिच प्रत्यक्ष सम्बन्ध नहुँदा जनताप्रतिको जवाफदेहिता कमजोर हुन सक्छ,</li><li style="text-align: justify;">उम्मेदवारको सूचीमा राजनीतिक दलको नियन्त्रण हुने हुँदा जनताको भन्दा दलको छनोट प्राथमिकतामा पर्ने हुन्छ, </li><li style="text-align: justify;">दलको आन्तरिक लोकतन्त्र कमजोर भएको तथा राजनीतिक नेतृत्व इमानदार नभएको अवस्थामा आर्थिक अनियमितता र परिवारवाद जस्ता विकृति देखा पर्ने जोखिम रहन्छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">४. नेपालमा बेरुजु बढ्नुका कारण तथा प्रभावबारे आफ्नो विचार प्रस्तुत गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">प्रचलित कानुन, मान्यता र सिद्धान्तविपरीत आर्थिक कारोबार र सोको लेखाङ्कन एवं प्रतिवेदन भएको भनी लेखापरीक्षणको क्रममा औँल्याएको विषय बेरुजु हो। नेपालमा बेरुजु बढ्नुका कारण र यसका प्रभावहरू निम्मानुसार रहेका छन् ।</p><p style="text-align: justify;"><b>क) बेरुजु बढ्नुका कारणहरू</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">दबाब र प्रभावयुक्त कार्यवातावरण कायम रहनु,</li><li style="text-align: justify;">कर्मचारीबाट खर्च विधि प्रक्रियाका बारेमा स्पष्ट अडान र धारणा राख्न नसक्नु, </li><li style="text-align: justify;">कर्मचारीमा पर्याप्त ज्ञान, सिप, दक्षता र आचरणको कमी हुनु,</li><li style="text-align: justify;">कानुनी प्रावधानहरू अस्पष्ट र आपसमा बाझिएका कारण बेरुजुका सम्बन्धमा साझा बुझाइ नहुनु,</li><li style="text-align: justify;">कानुनको व्याख्यामा निहित स्वार्थ रहनु,</li><li style="text-align: justify;">आन्तरिक नियन्त्रण प्रणाली कमजोर हुनु,</li><li style="text-align: justify;">सरकारी कारोबारलाई पूर्ण रूपमा विद्युतीय प्रणालीमा रूपान्तरण गरी गणितीय शुद्धता र पारदर्शिता कायम गर्न नसक्नु,</li><li style="text-align: justify;">दण्ड र पुरस्कार पद्धति प्रभावकारी नहुँदा बेरुजुलाई हलुका ढङ्गले लिने प्रवृत्ति कायम रहनु,</li><li style="text-align: justify;">सङ्घीयता अनुकूलको साझा बुझाइ र कार्यप्रणाली स्थापित नहुँदा अन्तरसरकारी वित्तीय हस्तान्तरणको परिचालनबाट तल्ला तहहरूमा बेरुजु रकम बढ्दै जानु,</li><li style="text-align: justify;">बेरुजु नियन्त्रण र आर्थिक अनुशासन प्रवर्धन राजनीतिक कार्यकारीको प्राथमिकतामा नपर्नु,</li><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक लेखा समितिले सक्रियता नदेखाउनु।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>ख) बढ्दो बेरुजुले पार्ने प्रभाव</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">सार्वजनिक स्रोतसाधनले उत्पादनशील क्षमता र अवसर गुमाउने,</li><li style="text-align: justify;">सरकार र सरकारी संयन्त्रप्रति नागरिकको विश्वासमा कमी आउने,</li><li style="text-align: justify;">सरकारी संयन्त्रप्रति दातृ निकायको विश्वास कमी भई अन्तर्राष्ट्रिय विकास सहायता घट्न सक्ने,</li><li style="text-align: justify;">वैदेशिक सहायताबाट सञ्चालित आयोजनामा सोधभर्ना प्राप्तिमा समस्या आउने,</li><li style="text-align: justify;">बेरुजु सम्परीक्षण र फस्र्योटमा सरकारी स्रोतसाधन, समय र परिश्रम खर्चिनुपर्ने,</li><li style="text-align: justify;">आर्थिक अनुशासन, पारदर्शिता, जवाफदेहिता, इमानदारी जस्ता पक्ष कमजोर हुन गई शासनले वैधता गुमाउने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">बढ्दो बेरुजुले सरकार र मातहतका निकायको खर्च प्रणालीमा कमजोर आर्थिक अनुशासन र उच्च वित्तीय जोखिमको अवस्थालाई चित्रण गर्दछ। सरकारी खर्चलाई नियमित, मितव्ययी, कुशल र औचित्यपूर्ण बनाउँदै बेरुजुलाई शून्य बनाउने गरी सरकारी निकायहरूको कार्यसम्पादनमा सुधार हुनु पर्दछ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">५. परियोजना भनेको के हो? उदाहरणसहित प्रस्ट पार्दै विकास आयोजना पहिचान गर्ने चरणहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">निर्धारित उद्देश्य हासिल गर्न वा कार्यसम्पादन गर्न निश्चित समय र स्रोतसाधनमा तोकिएको गुणस्तरको वस्तु तथा सेवा उत्पादन गर्ने कार्यपद्धतिलाई समग्रमा परियोजना भनिन्छ। परियोजनालाई आयोजनाको नामबाट समेत चिनिन्छ। परियोजनाका विभिन्न प्रकार हुन्छन्। सडक, पुल, भवन निर्माण जस्ता निर्माण सम्बद्ध परियोजनादेखि तालिम, अध्ययन, भ्रमण जस्ता मानव संसाधन विकास सम्बद्ध परियोजना विभिन्न नामबाट सञ्चालनमा रहेको पाइन्छ। कुनै स्थानीय तहमा आधारभूत स्वास्थ्य सेवा विस्तार गर्ने उद्देश्यसहित तीन वर्षको समयावधि निर्धारण गरी बिस करोड लागत अनुमानमा निर्धारित मापदण्डसहितको अस्पताल भवन निर्माण गरी हस्तान्तरण गर्ने गरी कार्य अगाडि बढाएको अवस्थामा यस निर्माण कार्यलाई एक परियोजनाका रूपमा बुझिन्छ।</p><p style="text-align: justify;"><b>विकास आयोजना पहिचान गर्ने चरणहरू</b></p><p style="text-align: justify;">सामान्यता विकास आयोजना पहिचान गर्दा निम्नानुसारका पाँच चरण अवलम्बन गरिन्छ :</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">समस्याको पहिचान तथा विश्लेषण गरी समाधानका विभिन्न विकल्पसहितको सोच तयार गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">विकल्पको लामो सूचीबाट विकासका क्षेत्रगत तथा राष्ट्रिय उद्देश्य र नीतिसँग मेल खाने वा नखाने विकल्प यकिन गरी छोटो सूची तयार गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">स्रोतसाधन, लाभहानि, कार्यान्वयनका बाधा, सीमितता जस्ता विषयको लेखाजोखा गरी उपयुक्त विकल्प छनोट गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">छनोट गरिएका विकल्पको पूर्वसम्भाव्यता अध्ययन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">परियोजना अवधारणापत्र विकास गर्ने।</li></ul><div style="text-align: justify;">यसरी विकास आयोजनाको छनोट गरी कार्यान्वयनमा जान सकेमा आयोजनामा अनुशासन कायम भई सार्वजनिक खर्चको प्रभावकारिता बढ्न सक्दछ।</div><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-12455720496054506062024-02-14T10:43:00.064+05:452024-02-16T21:47:44.814+05:45गोरखापत्र विषयगत, २ फागुन २०८०<p style="text-align: justify;"><span style="color: #2b00fe;"><b>१. नेपालको संविधान तथा अन्य कानुनी व्यवस्था अनुसार स्थानीय तहको वित्तीय क्षेत्राधिकार उल्लेख गर्नुहोस्।</b> <b>स्थानीय तहबाट सो अधिकार उपयोगको अवस्था विश्लेषण गर्दै स्थानीय तहको वित्तीय क्षेत्राधिकारको प्रभावकारी उपयोग गरी तोकिएका संवैधानिक जिम्मेवारी निर्वाह गर्ने गरी स्थानीय तहलाई सक्षम बनाउन उपयुक्त सुझाव प्रस्तुत गर्नुहोस्।</b></span></p><p style="text-align: justify;">स्थानीय तहको वित्तीय क्षेत्राधिकारले स्थानीय तहद्वारा कर लगाउने र उठाउने, ऋण लिने र खर्च गर्नेसम्बन्धी स्थानीय तहलाई प्राप्त अधिकारलाई जनाउँदछ। नेपालको संविधानको धारा ५६ (४) मा स्थानीय तह अन्तर्गत गाउँपालिका, नगरपालिका र जिल्ला सभा रहने भनी उल्लेख गरिए पनि जिल्ला सभालाई वित्तीय अधिकार प्रदान गरिएको पाइँदैन। गाउँपालिका र नगरपालिकालाई संविधान र स्थानीय सरकार सञ्चालन ऐनद्वारा कर लगाउने, ऋण उठाउने र खर्च गर्ने अधिकार प्रदान गरिएको छ। </p><p style="text-align: justify;"><b>गाउँपालिका तथा नगरपालिकाको वित्तीय क्षेत्राधिकार</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">स्थानीय कानुन तर्जुमा गरी कर लगाउने र उठाउने,</li><li style="text-align: justify;">स्थानीय कानुनबाट सम्पत्ति कर, व्यवसाय कर, घरजग्गा बहाल कर, भूमिकर –मालपोत) तथा अन्य सेवा शुल्क वा दस्तुरको दर र दायरा यकिन गरी आन्तरिक स्रोत सङ्कलन गर्ने, </li><li style="text-align: justify;">सवारीसाधन कर, मनोरञ्जन कर, विज्ञापन कर र घरजग्गा रजिस्ट्रेसन शुल्क जस्ता प्रदेशसँग दोहोरो क्षेत्राधिकार अन्तर्गत पर्ने करहरूको तोकिएबमोजिम दर निर्धारण र सङ्कलन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">वन पैदावार बिक्रीबाट सामुदायिक वन उपभोक्ता समितिमा हुने आम्दानीको दस प्रतिशत रकम प्राप्त गर्न सक्ने,</li><li style="text-align: justify;">वातावरणीय अध्ययनका आधारमा आफ्नो क्षेत्रभित्रका स्थलबाट स्लेट, ढुङ्गा, गिट्टी, बालुवा वा माटोजन्य पदार्थ बिक्री गरी आम्दानी प्राप्त गर्ने, </li><li style="text-align: justify;">आफ्नो क्षेत्रभित्रका सार्वजनिक तथा ऐलानी जग्गामा रहेका काठ, दाउरा, जराजुरी, दहत्तर बहत्तर बिक्री गरी आम्दानी प्राप्त गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोगले निर्धारण गरेको सीमाभित्र रही आन्तरिक ऋण लिने,</li><li style="text-align: justify;">सङ्घ तथा प्रदेश सरकारबाट हस्तान्तरण भई प्राप्त हुने राजस्व बाँडफाँट, रोयल्टी, तथा अनुदान तथा आफ्नै आन्तरिक स्रोतसमेतलाई प्राथमिकताप्राप्त क्षेत्रमा लगाई प्रतिफल प्राप्त गर्न विकासको आवधिक योजना तयार गरी कार्यान्वयन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">आवधिक योजनालाई वार्षिक बजेटसँग आबद्ध गर्न मध्यमकालीन खर्च संरचना तयार गरी कार्यान्वयन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">आवधिक योजनाले निर्देश गरेबमोजिम वार्षिक नीति कार्यक्रम तथा बजेट तर्जुमा गरी कार्यान्वयन गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">स्थानीय राजस्व असुलीमा सुधार गर्न राजस्व परामर्श समिति गठन गरी परामर्श लिन सक्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अधिकार उपयोगको अवस्था</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">स्थानीय राजस्व परिचालन गर्न आर्थिक ऐन तर्जुमा हुने गरेको छ। स्थानीय तहपिच्छे राजस्वका दर र दायराहरू फरक फरक छन्। सीमित स्थानीय तहबाहेक अधिकांश स्थानीय तहहरू आफ्नो आन्तरिक स्रोतबाट प्रशासनिक खर्च धान्न सक्ने अवस्थामा छैनन्।</li><li style="text-align: justify;">स्थानीय राजस्व असुलीमा सुधार गर्न राजस्वका सम्भावना अध्ययन तथा सुधारका कार्ययोजना निर्माण भए पनि कार्यान्वयन गरी राजस्व असुलीमा उल्लेखनीय सुधार गरेका स्थानीय तहहरू न्यून छन्।</li><li style="text-align: justify;">अधिकांश स्थानीय तहमा राजस्व प्रशासन प्रभावकारी हुन नसक्दा राजस्व चुहावट न्यूनीकरण हुन सकेको छैन।</li><li style="text-align: justify;">ढुङ्गा, गिटी, बालुवा, माटो जस्ता वस्तुको उत्खनन, सङ्कलन र बिक्री गर्नेसम्बन्धी सङ्घ र प्रदेशका कानुन बाझिएका तथा स्थानीय तहका समेत कानुन निर्माण नहुँदा स्थानीय तहको अधिकार कार्यान्वयनमा जटिलता देखिएको छ।</li><li style="text-align: justify;">अधिकांश स्थानीय तहहरूले समयमै बजेट पारित गरी कार्यान्वयन गर्दै आएका छन् भने केही स्थानीय तहहरूले निर्धारित समयसीमाभित्र बजेट पारित गर्नसमेत असफल भएका छन्। </li><li style="text-align: justify;">योजना र प्राविधिक कामको जिम्मा लिने शाखाहरू व्यवस्थित नहुने, योग्य र सक्षम जनशक्तिको अभाव, राजनीतिक तहबाट अपनत्वको कमी जस्ता कारणबाट आवधिक योजना र मध्यमकालीन खर्च संरचनाको कार्यान्वयन अवस्था फितलो देखिएको छ।</li><li style="text-align: justify;">वार्षिक योजना तथा कार्यक्रम छनोटमा प्राविधिक पक्षभन्दा राजनीतिक पक्ष हाबी छ। आयोजनाको लाभ लागत विश्लेषण तथा सम्भाव्यता अध्ययन नगरी छनोट गर्ने, स–साना आयोजनामा बजेट छर्ने प्रवृत्ति कायमै छ।</li><li style="text-align: justify;">आन्तरिक ऋण लिने सम्बन्धमा प्रक्रियागत विषयहरू यकिन नहुँदा सोसम्बन्धी अधिकारको उपयोग हुन सकेको छैन । सीमित स्थानीय तहहरूले नगर विकास कोषबाट ऋण लिई परियोजना सञ्चालन गरेका उदाहरणहरू छन्।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>प्रभावकारिताका लागि सुझाव</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li style="text-align: justify;">स्थानीय तहका कर्मचारी र जनप्रतिनिधिहरूको क्षमता विकास गर्ने,</li><li style="text-align: justify;">बाझिएका कानुनहरू संशोधन एवं परिमार्जन गरी स्पष्टता ल्याउने,</li><li style="text-align: justify;">सङ्घीय र प्रादेशिक कानुनसँग नबाझिने गरी नमुना कानुन तर्जुमा गरी स्थानीय तहहरूलाई उपलब्ध गराउने,</li><li style="text-align: justify;">स्थानीय तहका विषयगत समिति र विषयगत शाखाहरूलाई व्यवस्थित गरी तिनीहरूको भूमिकालाई प्रभावकारी बनाउने,</li><li style="text-align: justify;">स्थानीय तहमा आयोजना बैङ्क स्थापना गरी आयोजना अनुशासन कायम गर्ने, </li><li style="text-align: justify;">स्थानीय जनप्रतिनिधिलाई प्राप्त अधिकारको सही रूपमा उपयोग गर्दै स्थानीय बजेट तर्जुमा प्रक्रियालाई विधिमा आधारित बनाउने, </li><li style="text-align: justify;">वित्तीय प्रतिफल सुनिश्चित हुने गरी बजेट तर्जुमा गर्न र खर्च गर्न स्थानीय जनप्रतिनिधिहरूको भूमिका, जिम्मेवारी र उत्तरदायित्व निर्धारण हुने गरी वित्तीय उत्तरदायित्वसम्बन्धी कानुनी प्रबन्ध गर्ने, </li><li style="text-align: justify;">आन्तरिक ऋण उठाउने र प्रतिफल प्राप्त हुने आयोजनामा परिचालन गर्न स्थानीय तहलाई प्रक्रियागत सहजीकरण गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अन्त्यमा, </b></p><p style="text-align: justify;">नेपालका ७५३ वटै स्थानीय तहलाई प्राप्त वित्तीय अधिकार समान छ तर स्थानीय तहहरूबाट सो अधिकार उपयोग गरी प्राप्त उपलब्धिको अवस्था फरक फरक छ। प्राप्त अधिकारको उपयोग गर्दै संवैधानिक जिम्मेवारी निर्वाह गर्न सक्ने गरी स्थानीय तहलाई सक्षम बनाउन प्रदेश र सङ्घ सरकारको समेत ध्यानाकर्षण हुन जरुरी छ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">२. सार्वजनिक सेवा प्रवाहमा नागरिक सन्तुष्टि अभिवृद्धि गर्ने उपायहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">सरकारद्वारा नागरिक हित र कल्याणका लागि नियमित, आकस्मिक तथा विकासात्मक सेवाहरू उपलब्ध गराउने कार्यलाई सार्वजनिक सेवा प्रवाह भनिन्छ। सार्वजनिक सेवा प्राप्त गर्न नागरिक अधिकारसम्पन्न छन्। अधिकारले सुसज्जित नागरिकलाई माग अनुसारको गुणस्तरीय सेवा प्रदान गर्ने दायित्व सरकारसँग रहन्छ। यसका लागि सरकारले स्रोतसाधन, पूर्वाधार र जनशक्तिको व्यवस्थापन गर्नुपर्ने हुन्छ। सरकारले प्रदान गर्ने सेवाबाट नागरिक सन्तुष्ट भएमा सरकारप्रतिको नागरिक विश्वास कायम राख्न सकिने भएकाले सार्वजनिक सेवा प्रवाहमा नागरिक सन्तुष्टि बढाउनुको महìव उच्च रहेको छ। यसका लागि निम्न उपाय अपनाउनु पर्दछ:</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सार्वजनिक सेवासम्बन्धी यथार्थ र पर्याप्त सूचना प्रवाह गर्ने,</li><li>नागरिकको माग र आवश्यकता पहिचान गरी तद् अनुरूप सेवाको ढाँचामा सुधार गर्ने,</li><li>सेवा प्रवाह सम्बन्धमा नागरिक गुनासो सुन्ने र तत्काल सम्बोधन गर्ने द्रुत संयन्त्र तयार गर्ने, </li><li>अग्र पङ्क्तिमा खटिने कर्मचारीको क्षमता विकास गरी पर्याप्त स्रोतसाधन र अधिकारको प्रबन्ध गर्ने, </li><li>अग्र पङ्क्तिमा काम गर्ने कर्मचारीलाई असल आचरण, अनुशासन, मानवीय मूल्य र मानव अधिकारका मूल्य मान्यताबाट प्रशिक्षित गर्ने,</li><li>कार्यप्रक्रियामा सरलीकरण गरी झन्झटमुक्त बनाउने,</li><li>सेवा प्रवाहमा नागरिक सहभागिता, सुझाव, पृष्ठपोषण ग्रहण गर्दै निरन्तर सुधार गर्दै जाने,</li><li>सेवाग्राहीबाट कार्यसम्पादन मूल्याङ्कन गर्ने परिपाटीको थालनी गर्ने,</li><li>सेवा प्रवाहमा हुने भेदभाव अन्त्य गरी समानता र समन्याय स्थापित गर्ने, </li><li>भौतिक रूपमा उपस्थित हुनुपर्ने कार्यालयमा टोकन प्रणालीको प्रयोग गरी भिड व्यवस्थापन गर्ने,</li><li>बिचौलियाको माध्यमबाट हुने अनियमितता नियन्त्रण गर्न सूचना प्रविधिको प्रयोग बढाउने र प्रविधिलाई प्रयोगकर्तामैत्री बनाउँदै जाने,</li><li>सेवा प्रदान गर्ने सरकारी कार्यालयको भौतिक पक्षमा सुधार गर्ने, </li><li>नियमित रूपमा सेवाग्राही सन्तुष्टि सर्वेक्षण गर्दै सुधार गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अन्त्यमा,</b></p><p style="text-align: justify;">सेवा प्रवाहको सन्दर्भमा सरकार र नागरिकको सम्बन्ध सेवाको वितरक र प्रापकका रूपमा रहन्छ। सार्वजनिक सेवाप्रतिको नागरिक सन्तुष्टि सेवाप्रतिको नागरिक अनुभूति हो। निर्धारित समयमा न्यून लागतमा झन्झटमुक्त तरिकाले भरपर्दो सेवा प्राप्त हुन सकेमा नागरिक सन्तुष्टि हासिल गर्न सकिन्छ। </p><p style="text-align: justify;"><b>३. राष्ट्रिय गौरवका आयोजना भन्नाले के बुझिन्छ? राष्ट्रिय गौरवका आयोजना घोषणा गर्ने आधार तथा मापदण्डहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</b></p><p style="text-align: justify;">मुलुकको आर्थिक सामाजिक विकासमा महìवपूर्ण योगदान पुर्याउने बृहत् पूर्वाधार निर्माण, संस्कृति तथा वातावरण संरक्षणसम्बन्धी रणनीतिक महत्वका आयोजनाहरू राष्ट्रिय गौरवका आयोजनाहरू हुन्। नेपाल सरकारले आव २०६८/६९ देखि यस्ता आयोजनाहरू छनोट गरी कार्यान्वयनमा ल्याएको छ। यस्ता आयोजनाहरू छनोट एवं कार्यान्वयनको जिम्मेवारी नेपाल सरकारमा रहेको छ।</p><p style="text-align: justify;"><b>राष्ट्रिय गौरवका आयोजना घोषणाका आधार तथा मापदण्ड</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>लागत रकम कम्तीमा ५० अर्ब भएको,</li><li>विकासको राष्ट्रिय प्राथमिकता र रणनीतिको विषय क्षेत्रभित्र परेको,</li><li>सरकारको दीर्घकालीन सोच तथा लक्ष्य प्राप्तिमा प्रत्यक्ष योगदान पुर्याउने,</li><li>आयोजना सञ्चालनबाट राष्ट्रिय अर्थतन्त्रमा उल्लेखनीय योगदान पुर्याउने,</li><li>आर्थिक क्रियाकलापमा वृद्धि, रोजगारी सिर्जना र उद्यमशीलताको प्रवर्धनमा उदाहरणीय स्तरको अग्र र पृष्ठ सम्बन्ध रहेको,</li><li>राष्ट्रिय सुरक्षा वा सामाजिक, सांस्कृतिक एकीकरण वा संरचनात्मक आर्थिक रूपान्तरणका हिसाबले रणनीतिक महìव राख्ने,</li><li>आमसमुदायमा राष्ट्रिय भावना जगाई एकताको सूत्रमा जोड्न योगदान पुर्याउने,</li><li>सामाजिक रूपान्तरण तथा मानव विकासमा सकारात्मक प्रभाव पार्ने,</li><li>राष्ट्रिय योजना आयोगको सिफारिसमा सरकारले नयाँ राष्ट्रिय गौरवका आयोजना घोषणा र विद्यमान आयोजनाको पुनरवलोकन गर्न सक्दछ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">४. नेपालमा निजामती कर्मचारीलाई प्रदान गरिने पुरस्कारबारे चर्चा गर्दै कुनै कर्मचारीले निजामती सेवा पुरस्कार प्राप्त गर्ने आधारहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">कर्मचारीको कामप्रतिको लगाव, झुकाव र निष्ठा निरन्तर रूपमा कायम राख्न प्रोत्साहनस्वरूप प्रदान गरिने नगद वा जिन्सीलाई कर्मचारी पुरस्कारका रूपमा बुझिन्छ। निजामती कर्मचारीको कार्यसम्पादनलाई प्रोत्साहन गर्दै कामप्रति समर्पित गर्न निजामती सेवा नियमावलीमा निजामती कर्मचारी पुरस्कारको व्यवस्था गरिएको छ, जस अनुसार नेपाल सरकारले प्रत्येक वर्ष निजामती सेवा दिवसको अवसरमा निजामती कर्मचारीलाई देहायबमोजिमको पुरस्कार वितरण गर्दछ। पुरस्कारको सिफारिस गर्न मुख्य सचिव अध्यक्ष रहने पाँच सदस्यीय सिफारिस समिति रहेको छ।</p><p style="text-align: justify;">क)<span style="white-space: pre;"> </span>एक जना निजामती कर्मचारीलाई रु. दुई लाख रुपियाँको सर्वोत्कृष्ट निजामती सेवा पुरस्कार,</p><p style="text-align: justify;">ख)<span style="white-space: pre;"> </span>दस जना निजामती कर्मचारीलाई जनही एक लाख रुपियाँ प्रदान गर्ने गरी उत्कृष्ट निजामती सेवा पुरस्कार,</p><p style="text-align: justify;">ग)<span style="white-space: pre;"> </span>३० जनालाई जनही ५० हजार रुपियाँ प्रदान गर्ने गरी निजामती सेवा पुरस्कार ।</p><p style="text-align: justify;">यसबाहेक राष्ट्रियस्तरमा योगदान पु¥याउने महानुभावहरूलाई राष्ट्रप्रमुखबाट विभूषण (मानपदवी, अलङ्कार र पदक) प्रदान गर्ने क्रममा निजामती कर्मचारीलाई समेत यस प्रकारका विभूषण प्रदान हुँदै आएको छ ।</p><p style="text-align: justify;"><span style="white-space: normal;"><b>निजामती सेवा पुरस्कार प्रदान गर्ने आधारहरू</b></span></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>निजामती सेवाको स्थायी पदमा पाँच वर्ष वा सोभन्दा बढी अवधि सेवा गरेको,</li><li>पछिल्लो पाँच वर्षमा कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनमा शतप्रतिशत अङ्क प्राप्त गरेको,</li><li>पछिल्लो पाँच वर्षमा कुनै पनि विभागीय सजाय नपाएको,</li><li>पुस्कारका लागि सिफारिस हुने वर्षमा निजको नाममा व्यक्तिगत बेरुजु कायम नदेखिएको,</li><li>सम्पत्ति विवरण नियमित रूपमा पेस गरेको,</li><li>असाधारण बिदा लिएको भए त्यस्तो बिदापछि हाजिर भएको अवधि कम्तीमा दुई वर्ष पूरा भएको,</li><li>पुरस्कार पाउने वर्ष र त्यसभन्दा अघिल्लो वर्षमा अध्ययन बिदा नलिएको,</li><li>पछिल्लो दुई वर्षमा गयल कट्टीमा नपरेको,</li><li>व्यवस्थापन परीक्षण भएकोमा पुरस्कारका लागि सिफारिस हुने वर्षमा निजको नाममा प्रशासनिक बेरुजु नदेखिएको,</li><li>प्रचलित कानुनबमोजिम बरबुझारथ गरेको।</li><li>निजामती सेवामा पुरस्कार र प्रोत्साहन पद्धतिलाई स्थापित गर्न यस प्रकारका पुरस्कार तथा विभूषणका लागि कर्मचारी छनोट र वितरण गर्ने कार्य निष्पक्ष र पारदर्शी हुनु जरुरी छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">५. नेपालको संविधानमा तीन तहका सरकारबिचको सम्बन्ध सहकारिता, सहअस्तित्व र समन्वयको सिद्धान्तमा आधारित रहने भन्ने उल्लेख छ। यस सन्दर्भमा नेपालमा तीन तहका सरकारहरूबिच समन्वय किन आवश्यक रहेको ठान्नुहुन्छ ? तर्कपूर्ण उत्तर दिनुहोस्। </span></b></p><p style="text-align: justify;">तहगत सरकारहरूबाट सम्पादन हुने कार्यहरूलाई व्यवस्थित गरी कार्यसम्पादन नतिजा हासिल गर्न गरिने सम्पर्क, संवाद, छलफल वा परामर्शलाई तहगत सरकारबिचको समन्वयका रूपमा बुझिन्छ। साझा चासो, हित र सरोकारका विषयको उचित सम्बोधन गर्न तहगत सरकारहरूबिच समन्वय र सहयोग अपरिहार्य मानिन्छ। निर्दिष्ट जिम्मेवारी दक्षतापूर्वक सम्पादन गर्न समन्वयको भूमिका महत्वपूर्ण हुन्छ।</p><p style="text-align: justify;"><b>नेपालमा तीन तहका सरकारबिच समन्वय आवश्यक पर्नाका कारण</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>साझा गन्तव्य निर्धारण गरी राष्ट्रिय लक्ष्यहरू पूरा गर्न,</li><li>तहगत सरकारका जिम्मेवारीहरू आपसमा खप्टिएको हुँदा एकल रूपमा कार्यसम्पादन गर्न सम्भव नभएकाले,</li><li>तीनै तहका सरकारले सेवा दिने भूगोल र जनता साझा भएकाले,</li><li>तहगत सरकारका जिम्मेवारीहरू मितव्ययी, प्रभावकारी र दक्षतापूर्वक सम्पादन गर्न,</li><li>काममा हुने दोहोरपना न्यूनीकरण गरी सरकारलाई पूर्ण रूपमा जवाफदेही बनाउने गरी कार्यसम्पादन गर्न,</li><li>स्रोतसाधन र जिम्मेवारीको साझेदारी गरी सेवा प्रवाहलाई प्रभावकारी बनाउन,</li><li>आपसी विवादहरू न्यूनीकरण गरी सङ्घीय एकाइहरूबिचको अन्तरसम्बन्धलाई सुमधुर बनाउन,</li><li>सहकारितामूलक सङ्घीयताको सफल कार्यान्वयन गर्न,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">प्रभावकारी समन्वयको माध्यमबाट कार्यसञ्चालनमा चुस्तता र दक्षता हासिल गर्न सकिन्छ। स्रोतसाधनको साझेदारी, सूचनाको आदानप्रदान तथा राय परामर्श आदानप्रदान गरेर सरकारका तहहरूबिचको समन्वयलाई प्रभावकारी बनाउन सकिन्छ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-45063792269607905342024-02-14T10:36:00.000+05:452024-02-16T10:43:07.357+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, २ फागुन २०८०*<p style="text-align: justify;"><b>१. सङ्गीत क्षेत्रको विश्वकै प्रतिष्ठित ग्रामी अवार्डमा लगातार चार पटकसम्म ‘एल्बम अफ दी इयर’ अवार्ड हात पार्न सफल गायिका को हुन्?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">अमेरिकी गायिका टेलर स्विफ्ट</li><li style="text-align: justify;">लगातार यो अवार्ड पाउने उनी पहिलो व्यक्ति बनेकी छन् । </li><li style="text-align: justify;">सन् २०२४ को ६६ औँ ग्रामी अवार्ड हो । </li><li style="text-align: justify;">एल्बम अफ दी इयर : मिडनाइटस् (टेलर स्विफ्ट)</li><li style="text-align: justify;">बेस्ट सङ अफ दी इयर : गायिका विली आइलिस (अमेरिका) </li><li style="text-align: justify;">बेस्ट रेकर्ड अफ दी इयर : गायिका माइली साइरस (एल्बम ः फ्लावर) </li><li style="text-align: justify;">बेस्ट ग्लोबल म्युजिक एल्बम : यो पल, भारतीय गायक शङ्कर महादेवन र प्रख्यात तबला वादक जाकिर हुसैनको ‘शक्ति’ ब्यान्डको एल्बम</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२. मलेसियाको नयाँ राजा को बनेका छन्?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">इब्राहिम इस्कन्दर</li><li style="text-align: justify;">सुल्तान इस्कन्दरको शपथ (माघ १७) मा भएको हो ।</li><li style="text-align: justify;">उनी आगामी पाँच वर्षका लागि राजा निर्वाचित भएका हुन् । </li><li style="text-align: justify;">६५ वर्षीय इस्कन्दर जोहर शाही परिवारका हुन् । </li><li style="text-align: justify;">सुल्तान इस्कन्दर आफ्नै निजी सेना, निजी जेट भएका अर्बपति हुन् । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३. नेपाल र अस्ट्रेलियाबिच व्यापार तथा लगानीसम्बन्धी सम्झौता कहिले भएको हो?</b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">सन् २०२४ फेब्रुअरी ९</li><li style="text-align: justify;">अस्ट्रेलियाका लागि नेपालका राजदूत कैलाशराज पोखरेल र अस्ट्रेलियाका सहायक विदेशमन्त्री टिम वाट्सले सम्झौतामा हस्ताक्षर गर्नुभएको छ । परराष्ट्रमन्त्री एनपी साउदको अस्ट्रेलिया भ्रमणका क्रममा परराष्ट्रमन्त्री साउद र अस्ट्रेलियाली समकक्षी पेनी वोङको उपस्थितिमा सो सम्झौतामा हस्ताक्षर भएको हो ।</li><li style="text-align: justify;">नेपाल र अस्ट्रेलियाबिचको मैत्रीपूर्ण सम्बन्ध थप उचाइमा पु¥याउन सम्झौता महìवपूर्ण हुने विश्वास लिइएको छ ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>४. अन्तर्राष्ट्रिय गुणस्तर प्रमाणीकरण प्राप्त गर्न सफल पहिलो नगरपालिका कुन हो? </b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">तिलोत्तमा नगरपालिका (रुपन्देही)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५. कुनै पनि मन्त्रालयले अन्य कुनै मन्त्रालय वा निकायसँग राय माग गरेको कति दिनभित्र सम्बन्धित मन्त्रालय वा निकायलाई फाइल फिर्ता नगरेमा स्वतः सहमति भएको मानिने छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>१५ दिनभित्र </li><li>यो प्रावधान अनुसार अब अन्य मन्त्रालय वा निकायबाट रायका लागि माग भई आएका विषयमा सम्बन्धित मन्त्रालय वा निकायले १० दिनभित्र राय दिनुपर्ने र १५ दिनभित्र पनि नदिए त्यस विषयमा स्वतः सहमति दिएको मानिने छ ।</li><li>राय, सहमतिका लागि मन्त्रालयमा फाइल पुगे पनि त्यसउपर समयमै राय प्रतिक्रिया तथा सहमति प्रदान नगर्ने र ढिलासुस्तीका कारण विकासनिर्माण, कानुन निर्माण तथा सेवा प्रवाहसम्बन्धी विभिन्न सरकारी निकायका कार्यमा असर परेपछि मन्त्रीपरिषद्ले २०८० पुस २४ मा यससम्बन्धी निर्णय गरेको जनाइएको छ ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>६. आन्तरिक राजस्व विभागले स्थायी लेखा नम्बर (पान) वितरणमा बायोमेट्रिक प्रणाली पहिलो चरणमा कहाँ लागु गरेको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>काठमाडौँ उपत्यका </li><li>पहिलो चरणमा काठमाडौँ उपत्यकाभित्रका करदाता सेवा कार्यालयमा आर्थिक वर्ष २०७७÷७८ देखि यो प्रणाली सुरु गरिएको छ ।</li><li>हाललाई बिपान (व्यावसायिक स्थायी लेखा नम्बर) उपलब्ध गराउँदा मात्र यस्तो प्रणली कार्यान्वयनमा ल्याइएको हो।</li><li>बायोमेट्रिक प्रणाली बिस्तारै देशैभरका करदाता सेवा कार्यालयमा लागु गरिने छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>७. लिम्बू भाषा कुन लिपिमा लेखिन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सिरिजङ्गा</li><li>(यस लिपिको आविष्कार तेअङ्सी सिरिजङ्गाबाट भएको हो। उनको जन्म विसं १७६० को दशकमा ताप्लेजुङ जिल्लाको तल्लेक भन्ने ठाउँमा भएको हो ।)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८. पुरातात्त्विक शिल्पी सङ्ग्रहालयको निर्माण कहाँ गरिएको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>गाउँसहरस्थित थुम्काडाँडा (लमजुङ)</li><li>(पहाडी दलित समुदायको पहिचानका रूपमा निर्माण भएको सो सङ्ग्रहालयमा पूर्वजहरूले बनाएका वस्तु राखिएका छन् ।)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b> ९. नेपालको पहिलो खुला दिसामुक्त घोषित जिल्ला कुन हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कास्की</li><li>घोषणा भएको मिति: विसं २०६८ असार १०</li><li>खुला दिसामुक्त घोषणा हुने दोस्रो जिल्ला : चितवन (२०६८ असोज ६) </li><li>तेस्रो: तनहुँ (२०६९ साउन ३) </li><li>नोट : दक्षिण एसियामै खुला दिसामुक्त घोषित हुने पहिलो राष्ट्र नेपाल २०७६ असोज १३ (सन् २०१९ सेप्टेम्बर ३०)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१०. एम्नेस्टी इन्टरनेसनलको स्थापना कहिले भएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सन् १९६१ </li><li>वैचारिक आस्था एवं राजनीतिक तथा धार्मिक मतभेदका कारण बन्दी वनाइएकाहरूको सहयोग गर्ने उद्देश्यका साथ यो संस्थाको स्थापना भएको हो ।</li><li>विविध पक्ष (राजनीतिक, धार्मिक, सांस्कृतिक) का आस्थाका बन्दीहरूको अभिलेख तयार गरी तिनीहरूको मुक्तिका लागि सम्बन्धित मुलुकसमक्ष अनुरोधसाथ सिफारिस गर्ने कार्य यसले गर्दछ ।</li><li>‘अन्तर्राष्ट्रिय क्षमादान सङ्गठन’ भनेर पनि चिनिने यस संस्थाको स्थापना बेलायतका कानुनविद् पिटर वेनेन्सनको सव्रिmयतामा भएको हो ।</li><li>यसको प्रधान कार्यलय बेलायतको लन्डनमा रहेको छ ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>११.<span style="white-space: pre;"> </span>‘साहित्य लोकहितमा सृजित कलापूर्ण विषय एवं स्रष्टाको स्वच्छ हृदयबाट प्रस्फुटित प्रभावकारी चिन्तन हो’ भन्ने साहित्यकार को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>घटराज भट्टराई</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१२. अष्टिम्की पर्व कुन जातिमा प्रचलनमा रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>थारू</li><li>महिलाहरू व्रत बसेर पूजाआजा गरी दुई दिनसम्म अष्टिम्की पर्व मनाउने परम्परा थारू समुदायमा रहेको छ।</li><li>पर्वको सुरुको दिन बिहानै गाउँका भलमन्सा वा बडघरको घरमा बहरी (बैठक कोठा) का भित्ता लिपपोत गरी चुनले रङ्ग्याएर भगवान् श्रीकृष्ण र उनको जीवनमा आधारित चित्रहरू कोर्ने परम्परा रहेको छ।</li><li>पर्वको दोस्रो दिन बिहानै भगवान् श्रीकृष्णको पूजाआजा गरिने। पूजाआजा सकेपछि त्यहाँ चढाइएका पूजा सामग्री त्यही बिहान नदी खोलामा सेलाउने गरिन्छ। </li><li>नदी, खोलाबाट नुहाएर आएपछि घरमा फुलौरी, माछाको सुकुटी, खरियालगायतका परिकार खाने गरिन्छ। खानुअघि प्रत्येक परिकारबाट केही भाग निकालेर राखिन्छ, जसलाई फरहार भनिन्छ। सो परिकारलाई विवाहित छोरीचेलीलाई अग्रासन (कोसेली) का रूपमा दिने चलन छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१३. नागार्जुन दरबारको निर्माण कसले गरेका हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>जुद्धशमशेर </li><li>१४. संयुक्त राष्ट्रसङ्घमा उपमहासचिवको व्यवस्था कहिलेदेखि गरिएको हो ?</li><li>सन् १९९८ </li><li>संयुक्त राष्ट्रसङ्घको पहिलो उपमहासचिव क्यानडाका लुइस फ्रेसेट (सन् १९९८–२००६) हुन् ।</li><li>हाल संयुक्त राष्ट्रसङ्घको उपमहासचिवमा नाइजेरियाका अमिना जे. मोहम्मद रहेका छन् ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१५. नेपालको संविधानमा व्यवस्था भएबमोजिम राष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्मा अध्यक्ष, सदस्य र सदस्यसचिवसहित कति सदस्यीय हुने व्यवस्था छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आठ</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१६. जितगढी रुपन्देहीमा पर्दछ भने अमरगढी कहाँ पर्दछ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>डडेलधुरा </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१७. ‘शिक्षण कला भनेको खोजी कार्यको सहयोगी कला हो’ भन्ने विद्वान् को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>मार्क भानडोरेन, अमेरिकी कवि</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१८. हिमचितुवा भनी चिनिने पर्वतारोही को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आङरिता शेर्पा</li><li>(अक्सिजनबिना नै सगरमाथाको सफल आरोहण गर्न सफल पर्वतारोही । चोयु, मनास्लु, ल्होत्से, अन्नपूर्ण, धवलागिरि, माउन्ट के टु लगायतका दर्जनाैँ हिमाल पनि बिनाअक्सिजन नै आरोहण गरी हिमालको हिरोका रूपमा चिनिने आङरिताले आफ्नो नाममा हिमचितुवाको उपनाम थप्न सफल भएका छन् ।)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१९. झाँगडहरूको झगडा मिलाउने व्यक्तिलाई के भनिन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>भाइजन</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२०. पश्चिम नवलपरासी बर्दघाट नगरपालिकास्थित दबिला क्षेत्रलाई के घोषणा गरिएको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>बुद्धकालीन हलिदावसन नगर</li><li>गौतम बुद्धको मावलीस्थल प्राचीन कोलीय गणराज्य अन्तर्गत पर्ने विभिन्न नगरमध्ये एउटालाई स्थानीय सरकारले सो घोषणा गरेको हो ।</li><li>प्राचीन कोलीय गणराज्य अन्तर्गत उत्तरक, ककरपत्त, हलिदावसन, संयोगा, रामग्राम, सज्जनेल एवं कुन्डीय नामका सात नगर रहेको इतिहासविद्हरूले उल्लेख गरेका छन् । प्राचीन कोलीय राज्यको राजधानी हाल पण्डितपुरमा रहेको पुरातात्विक अध्ययनले देखाएको भए पनि अन्य प्राचीन नगरहरू कहाँ थिए भन्ने अध्ययन अनुसन्धानको विषय बनेको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२१. चलचित्रका क्षेत्रमा नोबेल पुरस्कारका रूपमा मानिने प्रसिद्ध ओस्कार अवार्ड पहिलो पटक कहिले प्रदान गरिएको थियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सन् १९२९ </li><li>(सन् १९२९ मा स्थापित यो पुरस्कार पहिलो पटक सन् १९२९ मा ‘विङ्स’ चलचित्रलाई प्रदान गरिएको थियो।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२२. नेपालमा सर्वप्रथम हुलाक टिकटको प्रकाशन कहिले गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं १९३८ </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२३. नेपालको चालु १५ औँ योजना (२०७६/७७–२०८०/८१) ले योजन अवधिको अन्त्यसम्म सामाजिक सुरक्षामा आबद्ध जनसङ्ख्या कति प्रतिशत पु¥याउने लक्ष्य लिएको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>६० प्रतिशत </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२४. इलेक्ट्रिक भेहिकलमा कुन ब्याट्रीको प्रयोग हुन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>लिथियम–आयन ब्याट्री</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२५. मनमोहक विचित्र गुफा कहाँ रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>गुल्मी </li><li>गुफा करिब १८५ मिटर लामो रहेको छ ।</li><li>गुफाको मुख्य प्रवेशद्वारबाट झन्डै १५० मिटर भित्र पुगेपछि पाँच सय जनासम्म अट्ने स्थान रहेको छ, जसलाई सभाहल नामकरण गरिएको छ । त्यस्तै गुफामा शिवालय, राम र कृष्णको प्रतीक, विभिन्न नागको आकृति, गोपीकृष्ण, जटायुलगायतका आकृतिहरूले गुफा मनमोहक बनेको छ ।</li><li>गुल्मी सदरमुकाम तम्घासबाट चार कोस टाढा रहेको यो गुफा २०४५ सालमा ढेडु लखेट्दै जाने क्रममा फेला परेको स्थानीयले बताएका छन् । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२६. व्यथित काव्य सम्मान–२०७९ कसलाई प्रदान गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>गीता कार्की </li><li>२०८० माघ २२ मा सो सम्मान प्रदान गरिएको हो ।</li><li>त्यसै गरी साहित्यिक पत्रकार सङ्घले २०७५ र २०७७ को व्यथित काव्य सम्मान क्रमशः श्रवण मुकारुङ र कृसु क्षेत्रीलाई प्रदान गरेको छ ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२७. हालै कुन खाडी मुलुकले विशेष सिप भएका विदेशीलाई देशको नागरिकता दिने गरी नागरिकतासम्बन्धी कानुन परिमार्जन गरेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>संयुक्त अरब इमिरेट्स (युएई) </li></ul><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-66211114651785989662024-02-14T04:15:00.003+05:452024-02-14T04:15:45.205+05:45लोकसेवा लिखित परीक्षामा के प्रश्नमा के उत्तर लेख्ने?<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpFU3w0jLFF900hHgxfQAOE1BRIfnPyMEm4PdrUEAlFnWTv1t8sD5YTlKVs5ORvFxkZxp8zGhvtZ3VooVAOs7IhGFuofgn6J53Llw0Juy47Mh5lCVljKMwbMja8-I_pYFoLhtS6MiPKJXdi5jcQTxKP1OPJlQoBJOEH5GHxG2FPP-OHSgfv5RB3qUFbe_k/s1526/FB_IMG_1707863021616.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1526" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpFU3w0jLFF900hHgxfQAOE1BRIfnPyMEm4PdrUEAlFnWTv1t8sD5YTlKVs5ORvFxkZxp8zGhvtZ3VooVAOs7IhGFuofgn6J53Llw0Juy47Mh5lCVljKMwbMja8-I_pYFoLhtS6MiPKJXdi5jcQTxKP1OPJlQoBJOEH5GHxG2FPP-OHSgfv5RB3qUFbe_k/s16000/FB_IMG_1707863021616.jpg" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3hbmV63E_BOcLdCtzujt0XWoCzsz_HFJNYU-HKZHJ_45hBB65nyKzWD8idQuYXYUs6JyKohLkxngSB53I3o1zWvPn3F0kaJ708QxT9roPWQ_pIcBmweJRjGF4S2MvmE3Ad8B45my88sUgFf66vgcJDkAkXymUtkAwfYjfGEtwJnjghQ641b4TuCQ6jlBv/s1526/FB_IMG_1707863024354.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1526" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3hbmV63E_BOcLdCtzujt0XWoCzsz_HFJNYU-HKZHJ_45hBB65nyKzWD8idQuYXYUs6JyKohLkxngSB53I3o1zWvPn3F0kaJ708QxT9roPWQ_pIcBmweJRjGF4S2MvmE3Ad8B45my88sUgFf66vgcJDkAkXymUtkAwfYjfGEtwJnjghQ641b4TuCQ6jlBv/s16000/FB_IMG_1707863024354.jpg" /></a></div><br /><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-64093002299507571682024-02-07T10:17:00.006+05:452024-02-16T21:29:08.334+05:45गोरखापत्र विषयगत, २४ माघ २०८०<p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">१. सार्वजनिक संस्थान सञ्चालनका उद्देश्यहरू उल्लेख गर्दै नेपालमा सार्वजनिक संस्थानको स्थिति विश्लेषण गर्नुहोस्। </span></b></p><p style="text-align: justify;">सरकारको पूर्ण वा अधिकांश स्वामित्व र नियन्त्रण स्थापित हुने गरी व्यवस्थापन तथा सञ्चालन हुने प्रतिष्ठानहरू नै सार्वजनिक संस्थान हुन्। यिनीहरूको व्यवस्थापन र सञ्चालनमा सरकारको प्रत्यक्ष प्रभाव रहन्छ। सार्वजनिक संस्थानमा सञ्चालकहरूको नियुक्ति, नीति तथा कार्यक्रम निर्माण तथा रणनीतिक निर्णयको माध्यमबाट सरकारले आफ्नो नीति कार्यान्वयन गराउँछ । </p><p style="text-align: justify;"><b>सार्वजनिक संस्थान सञ्चालनका उद्देश्यहरू</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सर्वसाधारणका लागि सर्वसुलभ मूल्यमा अत्यावश्यक वस्तु उत्पादन र बिक्रीवितरण गर्ने तथा जनउपयोगी सेवा उपलब्ध गराउने,</li><li>निजी क्षेत्रको न्यून उपस्थिति हुने वा निजी क्षेत्रको लगानी आकर्षित नहुने क्षेत्रमा अग्रणी भूमिका प्रदर्शन गर्ने,</li><li>राष्ट्रिय तथा सामरिक महत्वका उद्योगधन्दा सरकार आफैँले सञ्चालन गर्ने,</li><li>बजारमा सरकारको उपस्थिति जनाई बजार संयन्त्रका कमीकमजोरीहरू सुधार गर्ने,</li><li>राष्ट्रिय साधनस्रोतको कुशल उपयोग गर्दै आर्थिक सामाजिक विकासमा टेवा पुर्याउने,</li><li>सरकारका लागि आम्दानी सिर्जना गर्ने,</li><li>सामाजिक न्याय र लोककल्याण प्रवर्धन गर्ने,</li><li>नियामकीय मापदण्डहरू निर्धारण तथा कार्यान्वयन गरी निजी क्षेत्रलाई उदाहरण प्रस्तुत गर्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>सार्वजनिक संस्थानको स्थिति समीक्षा</b></p><p style="text-align: justify;">अर्थ मन्त्रालयबाट सार्वजनिक गरिएको सार्वजनिक संस्थानको वार्षिक स्थिति समीक्षा, २०८० बमोजिम नेपालमा सार्वजनिक संस्थानको स्थिति यस प्रकार रहेको छ:</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आव २०७८/७९ को अन्त्यसम्ममा वित्तीय, सामाजिक, जनोपयोगीलगायतका विभिन्न छ वटा क्षेत्रका ४४ वटा संस्थान अस्तित्वमा रहेका,</li><li>अस्तित्वमा रहेका ४४ संस्थानमध्ये २१ वटा नेपाल सरकारको पूर्ण स्वामित्व र २३ वटा अधिकांश स्वामित्वमा रहेका, </li><li>अस्तित्वमा रहेकामध्ये ४२ वटा संस्थान मात्र सञ्चालनमा रहेका,</li><li>सार्वजनिक संस्थान निजीकरण गर्दै जाने सरकारी नीति रहेबमोजिम निजीकरण गरिएका ३० संस्थानमध्ये १२ वटा खारेजी गरिएको र बाँकी १८ मध्ये आव २०७८/७९ मा आठ वटा नाफामा, चार वटा घाटामा सञ्चालनमा रहेका र बाँकी छ वटा बन्द अवस्थामा रहेका,</li><li>सञ्चालनमा रहेकामध्ये आव २०७८/७९ मा २५ वटा संस्थान नाफामा र बाँकी १७ संस्थान नोक्सानमा रहेका,</li><li>नाफामा रहेका संस्थानबाट सो आवमा सरकारलाई रु. छ अर्ब १५ करोड ५१ लाख लाभांश प्राप्त भएको,</li><li>आव २०७८/७९ मा सार्वजनिक संस्थानले नेपाल सरकारको सञ्चित कोषमा जम्मा रु. १४ अर्ब ३८ करोडभन्दा बढी आयकर दाखिला गरेका र सबैभन्दा बढी आयकर दाखिला जनोपयोगी क्षेत्रका संस्थानबाट भएको,</li><li>कुल आयकरमा सार्वजनिक संस्थानको योगदान ५.५९ प्रतिशत रहेको,</li><li>सार्वजनिक संस्थानको कुल चुक्ता पुँजी रु. तीन खर्ब ७२ अर्ब ५५ करोड ४१ लाखमध्ये नेपाल सरकारको पुँजी लगानी ९२.०६ प्रतिशत रहेको । क्षेत्रगत रूपमा हेर्दा वित्तीय क्षेत्रका संस्थानमा सरकारको सबैभन्दा बढी सेयर रहेको,</li><li>संस्थानमा नेपाल सरकारको सेयर लगानी करिब रु. ३२८ अर्ब र ऋण लगानी करिब रु. २८९ अर्ब गरी जम्मा रु. ६१८ अर्ब रहेको,</li><li>एकीकृत नाफा/नोक्सान अध्ययन गर्दा आव २०७८/७९ मा सार्वजनिक संस्थानको खुद नाफा रु. एक अर्ब ५४ करोड २० लाख रहेको, </li><li>कुल गार्हस्थ उत्पादनसँग सार्वजनिक संस्थानको कुल सञ्चालन आयको अनुपात ११.६७ प्रतिशत रहेको र सबैभन्दा बढी सञ्चालन आय हिस्सा व्यापारिक क्षेत्रका संस्थानको रहेको,</li><li>सार्वजनिक संस्थान अन्तर्गत सो आर्थिक वर्षमा प्रत्यक्ष रूपमा २९ हजार ७३६ जना रोजगारीमा आबद्ध रहेका र सबैभन्दा बढी रोजगारीमा योगदान जनोपयोगी क्षेत्रका संस्थानको रहेको,</li><li>हालसम्म छ वटा सार्वजनिक संस्थान नेपाल स्टक एक्सचेन्ज लिमिटेडमा सूचीकृत भई दोस्रो बजारमा सेयर कारोबार हुने गरेको।</li></ul><p style="text-align: justify;"><b>अन्त्यमा</b></p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक संस्थान स्थापनाको उद्देश्य मुलुक अनुसार फरक फरक हुन सक्दछ। निजी क्षेत्र पूर्ण रूपमा सक्षम र इमानदार भइनसकेको अवस्थामा नागरिकको अभिभावकका रूपमा रहेको सरकारले संस्थान स्थापना गरी दूरदराजका नागरिकसम्म सर्वसुलभ मूल्यमा वस्तु तथा जनउपयोगी सेवा उपलब्ध गराउनु नै सार्वजनिक संस्थान स्थापनाको मुख्य उद्देश्य रहने गरेको पाइन्छ। नेपालमा सार्वजनिक संस्थान स्थापनाको उद्देश्य हासिल गर्न सार्वजनिक संस्थानको नीतिगत तथा व्यवस्थापकीय पक्षमा व्यापक सुधारको खाँचो रहेको छ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">२.<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीको कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनको महत्व उल्लेख गर्दै कार्यक्षमताको आधारमा हुने बढुवा प्रयोजनका लागि निजामती कर्मचारीको कार्यक्षमता मूल्याङ्कन गर्ने विद्यमान आधार र ढाँचा उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">सङ्गठनको उद्देश्य हासिल गर्न सङ्गठनले सम्पादन गर्नुपर्ने कार्यहरू विभाजन गरी विभिन्न विभाग वा शाखागत रूपमा जिम्मेवारी प्रदान गरिन्छ। विभागीय वा शाखागत जिम्मेवारीलाई कर्मचारीको व्यक्तिगत तहसम्म काम, कर्तव्य र अधिकार निर्धारण गरी कार्यविवरणका रूपमा जिम्मेवारी सुम्पने काम गरिन्छ । यसरी सङ्गठनले सुम्पेको जिम्मेवारी तोकिएको परिमाण, समय, लागत र गुणस्तरमा सेवाग्राही सन्तुष्ट हुने गरी सम्पादन भयो वा भएन भनी सङ्गठनले तोकेको पदाधिकारीबाट हुने मूल्याङ्कनलाई कर्मचारीको कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनका रूपमा बुझिन्छ । निजामती सेवा ऐन र नियमावली अनुसार निजामती कर्मचारीको कार्यसम्पादन मूल्याङ्कन गरिने र यसलाई कर्मचारी बढुवा गर्ने महìवपूर्ण आधारका रूपमा लिइने गरिएको देखिन्छ । </p><p style="text-align: justify;"><b>कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनको महत्व</b></p><p style="text-align: justify;"><b>क)<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्गठनतर्फ </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सङ्गठनको लक्ष्य प्राप्त गर्न सुधारका लागि पृष्ठपोषण प्राप्त हुने,</li><li>कर्मचारी तालिमको आवश्यकता पहिचान हुने,</li><li>कर्मचारीको जिम्मेवारी हेरफेरमा सहयोग गर्ने, </li><li>सरुवा, बढुवा, पदस्थापना, पुरस्कारसम्बन्धी निर्णयलाई स्वच्छ, पारदर्शी र तथ्यमा आधारित बनाउन सहयोग पुग्ने,</li><li>दण्ड र पुरस्कार पद्धतिलाई तथ्यमा आधारित बनाउन सकिने,</li><li>उत्तराधिकारी योजना निर्माण गर्न आधार तयार हुने,</li><li>सङ्गठनमा उपलब्ध अवसर, स्रोतसाधन र सुविधाको बाँडफाँटलाई कार्यसम्पादनमा आधारित बनाउन सकिने,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>कर्मचारीतर्फ</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आफ्ना सबल र दुर्बल पक्षहरू पहिचान गरी निरन्तर सुधारका लागि पृष्ठपोषण प्राप्त हुने,</li><li>सरुवा, बढुवा र वृत्ति विकासका अवसरहरू प्राप्त हुने,</li><li>सङ्गठनले कामको कदर गरी कर्मचारीको उत्प्रेरणा र मनोबल वृद्धि गर्ने अवसर प्राप्त हुने,</li><li>कार्यसम्पादनमा आधारित अवसर र सुविधा बाँडफाँटसँगै सङ्गठनात्मक न्याय प्राप्त गरेको अनुभूति हुने,</li></ul><b>निजामती कर्मचारीको कार्यक्षमताको मूल्याङ्नका आधार र ढाँचा</b><p></p><p style="text-align: justify;">बढुवा समितिले निजामती कर्मचारीलाई कार्यक्षमताबापत पाएको अङ्कको आधारमा बढुवाका लागि सिफारिस गर्दछ । यस प्रयोजनका लागि कार्यक्षमताको मूल्याङ्कन गर्दा देहायका आधार र ढाँचा निर्धारण गरी बढीमा एक सय अङ्क प्रदान गर्न मिल्ने व्यवस्था गरिएको छ ।</p><p style="text-align: justify;">क)<span style="white-space: pre;"> </span>कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनबापत– चालिस अङ्क</p><p style="text-align: justify;">ख)<span style="white-space: pre;"> </span>ज्येष्ठताबापत– तीस अङ्क</p><p style="text-align: justify;">ग)<span style="white-space: pre;"> </span>शैक्षिक योग्यताबापत– बाह्र अङ्क</p><p style="text-align: justify;">घ)<span style="white-space: pre;"> </span>भौगोलिक क्षेत्रमा काम गरेबापत<span style="white-space: pre;"> </span>– सोह्र अङ्क</p><p style="text-align: justify;">ङ)<span style="white-space: pre;"> </span>तालिमबापत– दुई अङ्क</p><p style="text-align: justify;">उल्लिखित अङ्कलाई निम्न ढाँचा अनुसार बाँडफाँट गरी कार्यक्षमताको मूल्याङ्कन गर्ने गरिन्छः</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनबापत अङ्क प्रदान गर्दा सुपरिवेक्षकले अधिकतम पच्चिस अङ्क, पुनरवलोकनकर्ताले अधिकतम दस अङ्क र पुनरवलोकन समितिले बढीमा पाँच अङ्क दिन सक्ने व्यवस्था रहेको छ।</li><li>ज्येष्ठताबापतको अङ्क गणना गर्दा राजपत्र अनङ्कित र रापत्राङ्कित पदका कर्मचारीलाई फरक फरक दरमा काम गरेबापत प्रत्येक वर्षको अङ्क प्रदान गर्ने गरिएको छ। यसरी अङ्क प्रदान गर्दा राजपत्र अनङ्कित तल्ला श्रेणीका पदहरूका लागि बढी अङ्क दर निर्धारण गरिएको छ।</li><li>भौगोलिक क्षेत्रबापतको अङ्कलाई क, ख, ग र घ वर्गको भौगोलिक क्षेत्र निर्धारण गरी सो अनुसार राजपत्राङ्कित र राजपत्र अनङ्कित कर्मचारीलाई प्रत्येक वर्षका लागि फरक फरक दरमा अङ्क दिने व्यवस्था गरिएको छ। यसरी अङ्क प्रदान गर्दा राजपत्र अनङ्कित तल्ला श्रेणीका पदहरूलाई बढी अङ्क दर निर्धारण गरिएको छ।</li><li>शैक्षिक योग्यताबापत अङ्क दिँदा न्यूनतम शैक्षिक योग्यताका लागि नौ अङ्क र माथिल्लो शैक्षिक योग्यताका लागि तीन अङ्क गरी एकमुष्ठ बाह्र अङ्क प्रदान हुने व्यवस्था रहेको छ।</li><li>सेवाकालीन तालिमबापत प्रथम श्रेणीका लागि दुई अङ्क, द्वितीय श्रेणीका लागि १.७५ अङ्क र तृतीय श्रेणीका लागि १.५ अङ्क प्रदान हुने व्यवस्था रहेको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>यसरी</b></p><p style="text-align: justify;">निजामती कर्मचारीको कार्यसम्पादन मूल्याङ्कनलाई कर्मचारी बढुवाको प्रमुख आधारका रूपमा लिएको देखिन्छ। औपचारिकतामा मात्र सीमित रहेको र बढुवाका लागि मात्र उपयोग हुने तथा अरू बेला बेवास्ता हुने गरेको कार्यसम्पादन मूल्याङ्कन पद्धतिमा सुधार ल्याई यसको चौतर्फी उपयोग बढाउन जोड दिनु पर्दछ। </p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">३.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको संविधान अनुसार प्रदेश–प्रदेशबिचको सहकार्य र समन्वयका क्षेत्रहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">नेपालको संविधानले सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तह गरी तीन तहको संरचनासहितको सङ्घीय शासन प्रणाली अवलम्बन गरेको छ । संविधानको अनुसूचीमा सात प्रदेशको सीमाङ्कन उल्लेख छ । प्रदेश सरकारले सम्पादन गर्ने कार्यहरू पनि निर्धारण गरिएको छ । संविधानतः सात वटै प्रदेशलाई समान अधिकार प्राप्त छ । यद्यपि यी अधिकारहरू कार्यान्वयन गर्ने सामथ्र्य सबै प्रदेशको समान छैन । प्रदेशहरूलाई जनताको नजरमा योग्य, दक्ष र सक्षम शासकीय एकाइका रूपमा स्थापित गर्नुपर्ने चुनौती छ । प्रदेशहरूबिचको सहकार्य र समन्वयलाई सुदृढ बनाएर मात्र यस प्रकारका चुनौतीको सही सम्बोधन गर्न सकिन्छ । यस सम्बन्धमा नेपालको संविधानको धारा २३३, २३४ र २३६ मा देहायका विषयवस्तु उल्लेख गरिएको छः</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>एक प्रदेशले अर्को प्रदेशको कानुनी व्यवस्था वा न्यायिक एवं प्रशासनिक निर्णय वा आदेशको कार्यान्वयनमा सहयोग गर्नुपर्ने,</li><li>अर्को प्रदेशको साझा चासो, सरोकार र हितको विषयमा सूचना आदान प्रदान एवं परामर्श गर्न तथा आफ्नो कार्य र विधायनका बारेमा आपसमा समन्वय र सहयोग विस्तार गर्न सक्ने,</li><li>प्रदेशले कानुन बनाई अर्को प्रदेशको बासिन्दालाई समान सुरक्षा, व्यवहार र सुविधा उपलब्ध गराउनुपर्ने,</li><li>अन्तरप्रदेश व्यापारको सन्बन्धमा वस्तुको ढुवानी वा सेवाको विस्तारमा अवरोध गर्न, कर, शुल्क वा महसुल लगाउन वा त्यस्तो वस्तुको ढुवानी वा सेवाको विस्तारमा भेदभाव गर्न नहुने,</li><li>प्रदेश–प्रदेशबिच उत्पन्न हुन सक्ने राजनीतिक विवाद समाधान गर्न अन्तरप्रदेश परिषद् रहने,</li><li>अन्तरप्रदेश परिषद्को बैठकमा विवादको विषयसँग सम्बन्धित प्रदेशका मन्त्री र विशेषज्ञलाई समेत आमन्त्रण गरी विवादको शान्तिपूर्ण र विवेकसङ्गत समाधान खोज्ने,</li><li>विवादित पक्षहरू आपसी छलफलबाट चित्त बुझाउन नसकेमा संवैधानिक इजलासबाट समेत विवादको अन्तिम निरूपण गर्न सक्ने।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>यसरी,</b></p><p style="text-align: justify;">संविधानले प्रदेशहरूबिच साझा हितको प्रवर्धन, विवादको निरूपण, सूचना आदानप्रदान तथा निर्णय कार्यान्वयनमा आपसी सहयोग विस्तार, नागरिकबिच समान व्यवहार गर्ने जस्ता विषय कार्यान्वयन गर्न सहकार्य र समन्वयमा जोड दिनुपर्ने कुरा उल्लेख गरेको पाइन्छ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">४.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालको सङ्घीय संसद्का सदनहरूबिच अन्तरसम्बन्धका विषय क्षेत्रहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">नेपालको सङ्घीय संसद् द्विसदनात्मक छ। प्रतिनिधि सभा र राष्ट्रिय सभा सङ्घीय संसद्का दुई सदनका रूपमा रहेका छन्। संविधान र सम्बन्धित सभाको नियमावली अनुसार यी सदनको कार्यसञ्चालन हुने गर्दछ। यी सदनबिच अन्तरसम्बन्धका क्षेत्रहरू निम्न छन्:</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सङ्घीय व्यवस्थापन कार्यविधि अन्तर्गत विधेयक पारित गर्ने विषय,</li><li>दुई सदनको संयुक्त बैठकको कार्यसञ्चालनको विषय,</li><li>सङ्घीय संसद्को संयुक्त समितिको गठन र कार्यसञ्चालन,</li><li>नेपाल सरकारको नीति तथा कार्यक्रम पेस र पारित गर्ने विषय,</li><li>राष्ट्रपति र उपराष्ट्रपतिको निर्वाचन र निजहरूविरुद्धको महाभियोग,</li><li>विभिन्न नियुक्तिमा हुने संसदीय सुनुवाइको विषय,</li><li>राजस्व र व्ययको वार्षिक अनुमान पेस र पारित गर्ने विषय,</li><li>संविधान संशोधन,</li><li>सङ्कटकाल घोषणाको अनुमोदन,</li><li>जनमत सङ्ग्रहको अनुमोदन,</li><li>सन्धि सम्झौताको अनुमोदन,</li><li>सङ्घीय संसद्को महासचिवको नियुक्ति,</li><li>सचिवालय सञ्चालन तथा व्यवस्थापन,</li><li>तीन तहबिचको व्यवस्थापिकीय अन्तरसम्बन्ध कायम गर्ने विषय,</li><li>अन्तर्राष्ट्रिय सङ्घ संस्थामा प्रतिनिधित्व।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">सङ्घीय संसद्का दुई सदनहरूबिच केही भिन्नताहरू रहेता पनि यी एक आपसबाट पृथक् संरचना भने होइनन्। दुवै सदनको सहमति वा संलग्नतामा गर्नुपर्ने कार्यहरू प्रभावकारी रूपमा सम्पादन गर्न यी सदनबिचको अन्तरसम्बन्धलाई मजबुत बनाउन आवश्यक छ। कार्यसम्पादनका क्रममा यी दुई सदनबिच हुने समन्वय, सहकार्य, परस्पर सहयोग एवं आपसी विश्वासबाट मात्र यिनीहरूबिचको अन्तरसम्बन्ध मजबुत बन्न सक्दछ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">५.<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक खरिद ऐन, २०६३ बमोजिम बोलपत्रको पूर्णताको परीक्षण गर्दा बोलपत्र मूल्याङ्कन समितिले परीक्षण गर्नुपर्ने विषयहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक खरिद कार्यलाई मितव्ययी, पारदर्शी, प्रतिस्पर्धी बनाई सुलभ मूल्यमा गुणस्तरीय वस्तु तथा सेवा प्राप्त गर्न सार्वजनिक खरिद ऐन जारी गरिएको छ । ऐनले सार्वजनिक खरिदका प्रकार, खरिद विधि, सूचना आह्वान, बोलपत्र पेस र मूल्याङ्कन, सम्झौता र सोको कार्यान्वयनसम्बन्धी विविध विषय समेटेको छ । सार्वजनिक निकायको खुला रूपमा बोलपत्र आह्वान गरी प्रतिस्पर्धा गराई निर्माण कार्य, मालसामान खरिद वा अन्य सेवा खरिद गर्न सक्ने व्यवस्था छ । पेस हुन आएका बोलपत्रहरूको मूल्याङ्कन गर्न बोलपत्र मूल्याङ्कन समितिको व्यवस्था गरिएको छ । समितिबाट न्यूनतम मूल्याङ्कित सारभूत रूपमा प्रभावग्राही बोलपत्र छनोट गरी स्वीकृतिका लागि सिफारिस हुने गर्दछ। सार्वजनिक खरिद ऐन, २०६३ बमोजिम समितिले बोलपत्रहरूको पूर्णताको परीक्षण गर्दा निम्न विषय परीक्षण गर्नु पर्दछ:</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>बोलपत्रदाताको अधिकारप्राप्त प्रतिनिधि वा स्थानीय एजेन्टलाई दिएको अख्तियारनामाको कागजात पेस भए वा नभएको,</li><li>संयुक्त उपक्रमसम्बन्धी सम्झौता आवश्यक भए सो पेस भए वा नभएको,</li><li>बोलपत्रदाताको र निजले उल्लेख गरेको मालसामानको ग्राह्यता प्रमाणित गर्ने कागजात पेस भए वा नभएको,</li><li>बोलपत्रदाताको योग्यतासम्बन्धी आवश्यक कागजात पेस भएको वा नभएको,</li><li>बोलपत्रसम्बन्धी कागजातबमोजिम दर विश्लेषण पेस गर्नुपर्ने भए त्यस्तो दर विश्लेषण पेस भए वा नभएको,</li><li>तोकिएबमोजिमका अन्य विषयहरू।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक निकायले बोलपत्रको परीक्षण गर्ने सिलसिलामा बोलपत्रदातासँग आवश्यक जानकारी माग्न सक्दछ र यसरी माग गरेको जानकारी बोलपत्रदाताले उपलब्ध गराउनु पर्दछ तर त्यस्तो जानकारीले बोलपत्रको मूल्य वा अन्य सारभूत कुरा परिवर्तन वा हेरफेर गर्न सकिने अवस्था रहँदैन ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-43246898487222122432024-02-07T10:16:00.005+05:452024-02-07T10:31:28.911+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, २४ माघ २०८०*<p style="text-align: justify;"><b>१. गण्डकी प्रदेश नीति तथा योजना आयोगले प्रदेशको दोस्रो पञ्चवर्षीय योजनाको अवधारणापत्र कहिले सार्वजनिक गर्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८० माघ १८</li><li>गण्डकी प्रदेश नीति तथा योजना आयोगका उपाध्यक्ष डा. कृष्ण देवकोटाले माघ १८ गते पोखरामा अवधारणापत्र सार्वजनिक गर्नुभएको।</li><li>गण्डकी प्रदेशको प्रथम पञ्चवर्षीय योजना (२०७६/७७–२०८०/८१) को समयावधि २०८१ असारमा सम्पन्न हुने भएकाले सोपश्चात्को पाँच वर्ष (२०८१/८२–२०८५/८६) को अवधिमा कार्यान्वयन हुने गरी दोस्रो पञ्चवर्षीय योजना तर्जुमाका लागि अवधारणापत्र तयार गरिएको। </li><li>प्रदेशका ११ जिल्लामा पुगेर स्थानीय तहका जनप्रतिनिधि, सरोकारवाला, विज्ञ एवं सामाजिक क्षेत्रका व्यक्तिको राय लिएर अवधारणापत्र तयार पारिएको।</li><li>यस प्रदेशको पहिलो पञ्चवर्षीय योजनामा १४.९ प्रतिशत गरिबीलाई ७.३ प्रतिशतमा झार्ने लक्ष्य रहेकोमा हाल ९.६ प्रतिशत रहेको छ भने दोस्रो पञ्चवर्षीय योजनाको सोसम्बन्धी लक्ष्य भने तय हुँदै छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२. राष्ट्रिय कलाश्री पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>भागीरथी श्रेष्ठ </li><li>नेपाली कला साहित्यडटकम प्रतिष्ठानद्वारा प्रदान गरिएका कलाश्री पुरस्कारहरू </li><li>राष्ट्रिय कलाश्री पुरस्कार : भागीरथी श्रेष्ठ (राशि : रु. एक लाख)</li><li>स–सिद्धि राष्ट्रिय कलाश्री युवा पुरस्कार : कवि कृसु क्षेत्री (राशि : रु. ७५ हजार)</li><li>थिरछाया राष्ट्रिय कलाश्री ललितकला पुरस्कार : कलाकार सम्झना राजभण्डारी (राशि : रु. ६० हजार)</li><li>बद्री राष्ट्रिय कलाश्री पत्रकारिता पुरस्कार : साहित्यिक पत्रकार अश्विनी कोइराला (राशि : रु. ५० हजार) </li><li>पद्मनेत्र राष्ट्रिय कलाश्री सङ्गीत पुरस्कार : सङ्गीतकार सन्तोष श्रेष्ठ (राशि : रु. ५० हजार) </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३. राष्ट्रिय प्रतिभा सम्मान–२०८० कसलाई प्रदान गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>वरिष्ठ कलाकार मदनकृष्ण श्रेष्ठ</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>४. सन् २०२४ जनवरी २८ देखि फेब्रुअरी २ मा ताइवानमा सम्पन्न ‘ताइवान इन्टरनेसनल साइन्स फेयर’ मा नेपालले कुन स्थान हासिल गर्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul style="text-align: left;"><li>चौथो </li><li>नेपालले इन्जिनियरिङ विधामा चौथो स्थान हासिल गरेको। </li><li>सो अन्तर्राष्ट्रिय विज्ञान प्रदर्शनी मेलामा नेपालका तर्फबाट सहभागी हेटौँडाका शाश्वत वाइवा (कक्षा: १२ अध्ययनरत) को कृषि प्रविधिमा आधारित ‘एग्रो–गार्ड’ नामक रिसर्च प्रोजेक्टले चौथो स्थान हासिल गर्न सफल भएको।)</li><li>गणित, रसायनशास्त्र, इन्जिनियरिङलगायत विविध १३ विधा समेटिएको प्रदर्शनमा जापान, अमेरिका, सिङ्गापुर, न्युजिल्यान्ड, स्विट्जरल्यान्ड लगायतका २७ भन्दा बढी देशका राष्ट्रिय स्तरबाट छनोट भएका युवा वैज्ञानिक विद्यार्थीको सहभागिता रहेको।</li><li>२० वर्षभन्दा कम उमेरका उच्च शिक्षामा अध्ययनरत राष्ट्रिय र अन्तर्राष्ट्रिय स्तरका विद्यार्थीका वैज्ञानिक अनुसन्धान, नवप्रवर्तनात्मक अवधारणा र क्षमतालाई अन्तर्राष्ट्रिय स्तरमा प्रदर्शन गर्न अवसर प्रदान गर्ने उद्देश्यसाथ हरेक वर्ष ताइवानको सूचना तथा प्रविधि मन्त्रालयमातहत नेसनल ताइवान साइन्स एजुकेसन सेन्टरले विज्ञान प्रविधि मेला आयोजना गर्दै आएको।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५. ब्रान्ड गार्जियनसिप इन्डेक्स–२०२४ मा पहिलो स्थानमा पर्न सफल सिइओ को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>मा हुवाटङ (सिइओ: टेसेन्ट)</li><li>सो सूचीमा रिलायन्स इन्डस्ट्रिज लिमिटेडका अध्यक्ष तथा प्रबन्ध निर्देशक मुकेश अम्वानी दोस्रो स्थानमा रहेका। अम्वानी भारतीयको सूचीमा पहिलो र विश्व स्तरका हिसाबले दोस्रो स्थानमा परेका। </li><li>ब्रान्ड गार्जियनसिप इन्डेक्सले सबै स्टेक होल्डर्स, कर्मचारी, लगानीकर्ता र समाजको हितलाई ध्यानमा राखेर प्रभावकारी रूपमा व्यापारको मूल्य सिर्जना गर्ने सिइओहरूलाई मान्यता दिने गरेको। उनीहरूको कम्पनीको ब्रान्ड र दीर्घकालीन मूल्य व्यवस्थापन गर्ने क्षमतालाई मापन गर्दै उक्त मूल्याङ्कन गरिने गरेको।</li><li>ब्रान्ड फाइनान्सले अम्वानीलाई ८०.३ को बिजिआई अङ्क दिएको छ, जुन मा हुवाटङको ८१.६ अङ्कभन्दा थोरै मात्र कम हो।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>६. हालै (२०८० माघ) गण्डकी प्रदेशमा पहिचान गरिएको नयाँ पदमार्ग कुन हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>धवलागिरि पानोरमा ट्रेक</li><li>बेनी–टोड्केदेखि मालिका धुरी, ठाडाखानी कुइने, चौरखानी, ध्यासीखर्क, सुगुरथला, कछुवा ओडार, धवलागिरि आधार शिविर, कालीबराह हुँदै मुस्ताङ लेते जोड्ने नयाँ पदमार्गको पहिचान गरिएको।</li><li>धवलागिरि, हिमशृङ्खला, ताल, झरना, धार्मिक स्थल आकर्षणका रूपमा रहेको यो पदमार्ग सात दिनमा पूरा गर्न सकिने।</li><li>गण्डकी प्रदेशको उद्योग, पर्यटन, वन तथा वातावरण मन्त्रालयको सहयोग, नेपाल पर्यटन बोर्ड गण्डकी प्रदेश कार्यालय पोखरा र रघुगङ्गा गाउँपालिकाको समन्वयमा ट्रेकिङ एजेन्सिज एसोसिएसन अफ नेपाल गण्डकीले नयाँ पदमार्गको पहिचान गरेको।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>७. मिसेस नेपाल क्यानडाको उपाधि जित्ने सुन्दरी को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सृष्टि श्रेष्ठ</li><li>क्यानडामा बस्दै आएका विवाहित महिलाबिचको सौन्दर्य प्रतियोगिता मिसेस नेपाल क्यानडाको ताज सृष्टिले चुमेकी। संसारमा केको कमी छ भन्ने निर्णायक प्रश्नमा “आजको संसारमा अरूको भावना र अनुभवलाई महसुस गर्ने क्षमताको कमी छ । हामी एकअर्काको अन्तरसम्बन्धमा नै विभाजित हुँदै गरेको संसारमा बस्छौँ। हिजोआज जहाँ समझदारी र करुणा धेरै पछाडि छ । सहानुभूतिको संस्कृतिलाई बढावा दिएर हामीले एउटा यस्तो ठाउँको सिर्जना गर्नु पर्छ; जहाँ सबैले सुन्न, बुझ्न, स्वीकार गर्न, महसुस गर्न सकोस्” भन्ने सटीक जवाफ दिँदै उनले उपाधिको ताज चुमेकी। उनले प्रमुख उपाधिका साथमा मिसेस फ्रेन्डसिपको उपउपाधिलाई पनि आफ्नो बनाएकी।</li><li>प्रतियोगितामा अलिशा राजभण्डारी फस्र्ट रनर्सअपका साथमा फोटोजेनिक र रश्मी थापा मगर सेकेन्ड रनर्सअप भएका। </li><li>त्यस्तै यमी कर्माचार्य ट्यालेन्टेड र श्यामा लिम्बू पब्लिक च्वाइस अवार्ड विजेता भएका।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८. बलिउडको प्रतिष्ठित फिल्म फेयर अवार्डमा सर्वोत्कृष्ट फिल्मको उपाधि कुन चलचित्रले जित्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>टुवेल्थ फेल</li><li>सोही फिल्मबाट विधुविनोद चोपडाले सर्वोत्कृष्ट निर्देशकको अवार्ड चुमेका। </li><li>सर्वोत्कृष्ट पटकथाको अवार्ड पनि ट्वेल्थ फेलले नै जितेको। </li><li>फिल्म एनिमलबाट रणवीर कपुरले सर्वोत्कृष्ट अभिनेता तथा रकी और रानीकी प्रेमकहानीबाट आलिया भट्टले सर्वोत्कृष्ट अभिनेतृ, सोही फिल्मबाट शबाना आजमीले सहअभिनेतृ र इशिता मोइत्राले संवादको अवार्ड चुमेका।</li><li>त्यस्तै डङ्कीबाट विक्की कौशलले सहअभिनेताको अवार्ड चुमेका । </li><li>निर्देशक डेभिड धवनलाई लाइफ टाइम एचिभमेन्ट अवार्ड प्रदान गरिएको।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>९. व्यापार प्रवर्धन तथा निकासी केन्द्रका अनुसार मुलुकबाट सबैभन्दा बढी निर्यात हुने पाँच वस्तु के के हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li><span style="color: red;">आइरन स्टिलका सामान, जुटका उत्पादन, जुस, अलैँची र प्लाइउड</span></li><li>आर्थिक वर्ष २०८०/८१ को पहिलो छ महिनामा स्वदेशी वस्तुको कुल निर्यात ७४ अर्ब ९६ करोड ८० लाख रुपियाँ बराबरको भएकोमा पाँच वटा वस्तुको निर्यात मात्रै २३ अर्ब ७३ करोड १४ लाख रुपियाँ बराबरको भएको।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१०. तेस्रो लगानी सम्मेलन ‘इमर्जिङ नेपाल इन्भेस्टमेन्ट समिट–२०२४’ कहिले हुने भएको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८१ वैशाख १६ र १७</li><li>लगानी बोर्डको कार्यालयले सो सम्मेलनको लोगो र नारा २०८० माघ १६ मा सार्वजनिक गरेको।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>११. अमेरिकाको लास भेगासमा सन् २०२४ जनवरीमा सम्पन्न मिसेस वल्र्ड–२०२३ मा ह्युमनिटेरियन अवार्ड जित्ने सुन्दरी को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>पृथ्वीया थापा</li><li>विवाहित महिलाबिचको अन्तर्राष्ट्रिय प्रतियोगिता मिसेस वल्र्ड–२०२३ मा पृथ्वीयाले सेमिफाइनलसम्म पुगी ह्युमनिटेरियन अवार्ड जितेकी।</li><li>मिसेस वल्र्डमा शीर्ष उपाधिबाहेक अन्य सात उपाधि रहेकोमा पृथ्वीयाले हेयुमनिटेरियन अवार्ड जितेकी। </li><li>विश्वका ५७ भन्दा बढी देशका विवाहित सुन्दरीहरूको सहभागिता रहेको सो प्रतियोगिताको उपाधि जर्मनीकी जुलिया क्यारोलिनले जितेकी।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१२. युवा तथा खेलकुद मन्त्रालयले राष्ट्रिय खेलकुद पत्रकारिता पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गर्यो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>गोविन्द रेग्मी (गोरखापत्रका खेलपत्रकार)</li><li>यसै गरी प्रदेशतर्फको पत्रकारिता प्रोत्साहन पुरस्कारतर्पm कोशीबाट हरिप्रसाद कोइराला (गोरखापत्र), बागमती प्रदेशबाट गोविन्दराज नेपाल (अनलाइन खबर), मधेशबाट तिवारी यादव (नयाँ पत्रिका), गण्डकीबाट रोहितराज पराजुली (नयाँ पत्रिका), लुम्बिनीबाट रिखिराम जिसी (समाधान दैनिक), कर्णालीबाट नन्दराम जैशी (हिमालयन टाइम्स), सुदूरपश्चिमबाट नवाज पनेरू (बाह्रखरी अनलाइन) पुरस्कृत भएका।</li><li>यसै गरी मन्त्रालयले खेलाडीसहित प्रशिक्षक, निर्णायक र खेल चिकित्सक गरी नौ जनालाई खेलकुद सम्मान प्रदान गरेको। </li><li>सम्मानित हुने खेलाडीमा मेनुकाकुमारी राजवंशी (कबड्डी), नविता श्रेष्ठ (टेबलटेनिस), शिवसुन्दर गोथे (टेबलटेनिस), एरिका गुरुङ (कराते), शुभश्री श्रेष्ठ (टेबलटेनिस) र पलेसा गोवर्धन (पारा तेक्वान्दो) रहेका । प्रशिक्षकमा पार्वती राई (कबड्डी), निर्णायकमा तेजेन्द्रसिंह महरा (टेबलटेनिस) र आविष्कार पुडासैनी (फिजियोथेरापिस्ट, फुटबल) रहेका । सम्मानित सबैलाई जनही एक लाख रुपियाँ र सम्मानपत्र प्रदान गरिएको।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१३. संयुक्त राज्य अमेरिकाले इराक र सिरियामा हवाई आक्रमण कहिले गरेको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सन् २०२४ फेब्रुअरी २</li><li>इरानको रिभोलुसनरी गार्ड (आइआरजिसी) र त्यसका समर्थित विभिन्न विद्रोही समूहलाई लक्षित गरी इराक र सिरियामा अमेरिकाले हवाई आक्रमण गरेको।</li><li>अमेरिकाले यसलाई जोर्डनमा भएको ड्रोन हमलाको प्रतिक्रिया भनेको । गत साता जोर्डनमा भएको ड्रोन हमलामा परी तीन जना अमेरिकी सैनिक अधिकारीको मृत्यु भएको थियो भने ४० भन्दा बढी अन्य मानिस घाइते भएका थिए। ह्वाइट हाउसले ड्रोन हमलामा इरान समर्थित विद्रोही समूहको हात रहेको बताउँदै त्यसको चाँडै प्रतिक्रिया दिने चेतावनी दिएको थियो। </li><li>इराक र सिरियाले दुई देशको सिमानामा अमेरिकाले आक्रमण गरेको र केही मानिसको मृत्यु भएको जनाएका। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१४. २३ औँ आहा रारा पोखरा गोल्डकप–२०८० को उपाधि कसले जित्यो? </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>त्रिभुवन आर्मी क्लब</li><li>त्रिभुवन आर्मी क्लबले पहिलो पटक मोफसलकै प्रतिष्ठित फुटबल प्रतियोगिता आहा रारा पोखरा गोल्डकपको उपाधि जितेको। यसअघि चार पटक फाइनल पुगेर पनि उपाधि विमुख आर्मीले माघ २० मा भएको २३ औँ संस्करणको फाइनलमा थ्रिस्टार क्लबलाई ३–० गोलअन्तरले हराएर उपाधि जितेको। </li><li>प्रतियोगितामा आर्मीका विमल पाण्डेले सर्वश्रेष्ठ खेलाडी घोषित भई टेल्जीको स्कुटर प्राप्त गरे।</li><li>प्रतियोगितामा आर्मीका जिलेस्पीजङ्ग कार्की उत्कृष्ट फरवार्ड, आर्मीका समित श्रेष्ठ उत्कृष्ट गोलरक्षक, दिनेश हेन्जन सर्वाधिक गोलकर्ता (तीन गोल) र थ्रिस्टारका विवेक पौडेल उत्कृष्ट मिडफिल्डर घोषित भएका।</li><li>आर्मीले ट्रफीसहित १२ लाख एक हजार नगदसहित ट्रफी हात पारेको। उपविजेता थ्रिस्टारले छ लाख एक हजार प्राप्त गरेको।</li></ul><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-41197061306602231292024-02-05T10:06:00.003+05:452024-02-16T21:08:56.219+05:45नेपाल समाचारपत्र विषयगत, २२ माघ २०८०<p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">१. सार्वजनिक, निजी र सहकारी क्षेत्रको सहभागिता र स्वतन्त्र विकासमार्फत राष्ट्रिय अर्थतन्त्र सुदृढ गर्ने तथा सहकारी क्षेत्रलाई प्रवर्द्धन गर्दै राष्ट्रिय विकासमा अत्यधिक परिचालन गर्ने राज्यको नीति रहेको छ। मुलुकको अर्थतन्त्रमा सहकारी क्षेत्रको योगदान भए तापनि पछिल्लो समयमा सहकारी क्षेत्र समस्याग्रस्त बन्दै गएको देखिन्छ। यस पृष्ठभूमिमा सहकारी क्षेत्रमा समस्या देखिनुका कारणहरू पहिचान गरी समाधानका उपायहरु प्रस्तुत गर्नुहोस्। </span></b></p><p style="text-align: justify;"><b>पृष्ठभूमि</b></p><p style="text-align: justify;">एकका लागि सबै र सबैका लागि एक भन्ने भावना र व्यवहारमार्फत छरिएर रहेको श्रम, सीप, प्रविधि र पूँजीलाई एकत्रित गरी सदस्यहरुको जीवनस्तरमा सुधार एवं राज्यको आर्थिक एवं सामाजिक उत्थानका लागि गरिने एकीकृत प्रयास नै सहकारी हो।</p><p style="text-align: justify;">समुदायमा आधारित सदस्य केन्द्रित र सदस्य नियन्त्रित एवं स्वनियमनमा सञ्चालन हुने सहकारीहरु जनताको जीवनस्तरमा सुधार ल्याउन सहयोगी हुने गर्दछन्।</p><p style="text-align: justify;"><b>सहकारी क्षेत्रमा समस्या देखिनुका कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"><b>(क) अर्थतन्त्रका प्रणालीगत कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सरकारको पूँजीगत खर्चमा कमी</li><li>भुक्तानी असन्तुलन र सोधानान्तर घाटा</li><li>भाखा नाघेको कर्जा मापनको स्थापित प्रणाली नहुनु</li><li>अनौपचारचिक क्षेत्रमार्फत विप्रेषण रकम स्थानान्तरण</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>(ख) अर्थतन्त्रका गैरप्रणालीगत कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सहकारी अभियानमा छवि र विश्वास कमजोर हुनु</li><li>वित्तीय उत्पादन र सेवाहरुको मूल्य निर्धारणमा समस्या रहनु</li><li>बजारीकरणमा नैतिक अभ्यासको कमी रहनु</li><li>खराब कर्जाको वृद्धि</li><li>स्थिर सम्पत्तिमा लगानी</li><li>कर्जा लगानीमा स्वार्थ बाझिनु</li><li>सम्पत्ति तथा दायित्व व्यवस्थापनको कार्यमा</li><li>प्रक्रियागत जटिलता</li><li>गुणस्तरको आधारमा कर्जा वर्गीकरण नहुनु</li><li>ऋण जोखिम कोषको पर्याप्ततमा ध्यान नदिनु</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>(ग) नीतिगत कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कर्जा सूचना केन्द्र स्थापना नहुनु</li><li>ऋण असुली न्यायाधिकरणको गठनमा ढिलाई</li><li>नियामकीय सुपरीवेक्षणमा कमजोरी रहनु</li><li>सन्दर्भ व्याजदर स्वचालित नहुनु</li><li>अन्तर सहकारी कारोबार</li><li>सदस्य बन्धनमा कमी</li><li>सहकारी शिक्षाका कार्यक्रमको कमी</li><li>सहकारी संस्थाको नियमनमा बहुनिकायको उपस्थिति</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>(घ ) वचत तथा ऋण परिचालनका कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>बचत संकलनमा अस्वस्थ प्रतिस्पर्धा</li><li>गैरसदस्यहरुमा ऋण लगानी</li><li>बिना धितो ऋण लगानी</li><li>एउटै व्यक्ति धेरै सहकारीको सदस्य भई ऋण लिने प्रवृत्ति</li><li>वचत रकम गैह्रवित्तीय क्षेत्रमा लगानी</li><li>सञ्चालक समितिमा आधारभूत योग्यता निर्धारण नहुनु</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>(ङ) व्यवस्थापकीय कमजोरीका कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कर्मचारीमा दक्षताको कमी</li><li>कर्मचारी नियुक्ति सम्बन्धी छुट्टै निकायको अभाव</li><li>व्यावसायिकताको कमी</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>सहकारी क्षेत्रमा समस्या समाधानका उपायहरु</b></p><p style="text-align: justify;"><b>(क) सुधारका तत्कालीन तथा अल्पकालीन उपायहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सहकारी वचत तथा कर्जा सुरक्षण कोषको स्थापना</li><li>अनुगमन सुपरीवेक्षण गरी पल्स सूचकांकका आधारमा वर्गीकरण सहितको प्रतिवेदन तयार गर्ने</li><li>सुधारका कार्ययोजना तयार गर्ने</li><li>कर्जा सूचना केन्द्र तथा कर्जा असुली न्यायाधीकरणको स्थापना गर्ने</li><li>सहकारी सञ्चालक, पदाधिकारी तथा व्यवस्थापकको सम्पत्ति विवरण संकलन र अद्यावधिक गर्ने</li><li>संघीय सहकारी विभागबाट सूचीकृत लेखा परीक्षकबाट लेखापरीक्षणको व्यवस्था मिलाउने</li><li>सहकारी तथा गरिबीसम्बन्धी व्यवस्थापन सूचना प्रणालीलाई सुदृढीकरण गर्ने</li><li>अनुत्पादनशील क्षेत्रमा गरिने लगानीलाई निरुत्साहित गर्ने</li><li>समस्याग्रस्त सहकारीको व्यवस्थापन गर्ने</li><li>सदस्यको वचत रकमको उचित सीमा निर्धारण गर्ने</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>(ख) दीर्घकालीन उपायहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नीतिगत तथा कानुनी सुधार</li><li>जनशक्तिगत सुधार</li><li>कार्यगत सुधार</li><li>नियमन संरचना सुधार</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>निष्कर्ष</b></p><p style="text-align: justify;">समान आर्थिक एवं सामाजिक स्तर र भावना भएका न्यून आयस्तरका किसान एवं श्रमिकहरुको सम्बन्ध स्थापित गर्ने, सामूहिक भावनाको माध्यमबाट संगठित भई स्रोतको संकलन र पहिचान गरेर आफ्नो जीवनस्तरमा सुधार ल्याउन सहकारी क्षेत्रको विकास र सुधार आवश्यक रहेको छ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">२. नेपालको अर्थतन्त्रमा अनौपचारिक अर्थतन्त्रको अवस्थाको विश्लेषण गर्दै अनौपचारिक अर्थतन्त्र वृद्धि हुने कारण, यसले निम्त्याउने जोखिम र समाधानका उपायहरू प्रस्तुत गर्नुहोस्। </span></b></p><p style="text-align: justify;"><b>पृष्ठभूमि</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कुनै सरकारी निकायमा दर्ता नभएका तथा असंगठित आर्थिक क्रियाकलापलाई अनौपचारिक अर्थतन्त्र भनिन्छ।</li><li>अनौपचारिक अर्थतन्त्रलाई छायाँ अर्थतन्त्र, भूमिगत अर्थतन्त्र, समानान्तर अर्थतन्त्र लगायतका विभिन्न नामले बुझिन्छ।</li><li>अन्तर्राष्ट्रिय श्रम संगठनले अनौपचारिक अर्थतन्त्र भन्ने शब्दलाई सन् १९७२ मा पहिलोपटक प्रयोगमा ल्याइ परिभाषित गरेको संगठनका अनुसार गरिबीका कारण कठिन परिश्रम गर्ने तर कतै पनि औपचारिकरूपमा लगत नभएका, कसैको नजरमा नपरेका, सुरक्षा तथा नियमनको छातामा पनि नपरेका क्षेत्रहरू नै अनौपचारिक क्षेत्र हुन्। र, यिनै अनौपचारिक क्षेत्रले सिर्जना गर्ने अर्थतन्त्रले नै अनौपचारिक अर्थतन्त्रको आकार र प्रभावको प्रतिनिधित्व गर्छ।</li><li>नेपालमा अनौपचारिक अर्थतन्त्रको अवस्था अमेरिकाको अनौपचारिक अर्थतन्त्रको अंश ७ दशमलव ३ प्रतिशत रहेको छ भने छिमेकी मुलुक चीनको १२ दशमलव ७ प्रतिशत रहेको</li><li>नेपालको कूल गार्हस्थ उत्पादन सरदर ५० खर्ब रुपियाँ बराबर रहेकोमा यसमा अनौपचारिक क्षेत्रको हिस्सा</li><li>४० प्रतिशत रहेको प्रक्षेपण गरिएको</li><li>नेपालमा ६२ प्रतिशत श्रमशक्ति अनौपचारिक क्षेत्रमा आबद्ध भएको मानिने</li><li>केन्द्रीय तथ्यांक विभागले गरेको आर्थिक गणना-२०७५ अनुसार अनौपचारिक अर्थतन्त्रको आकार ४९ दशमलव ९ प्रतिशत रहेको</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अनौपचारिक अर्थतन्त्र वृद्धि हुने कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नेपालको परम्परागत आर्थिक गतिविधि</li><li>आर्थिक गणना अनुसार निजी क्षेत्रका प्रतिष्ठानहरूमध्ये ४९ दशमलव ९ प्रतिशत दर्ता नभएको</li><li>त्रिभुवन विश्वविद्यालय अर्थशास्त्र केन्द्रीय विभागले गरेको अध्ययनले नेपालमा अनौपचारिक अर्थतन्त्रको सम्भावित दायरा कूल गार्हस्थ उत्पादन (जीडीपी) को औसत ४२ दशमलव ६६ प्रतिशत रहेको</li><li>०१०/११ मा राष्ट्रिय लेखा दृष्टिकोणबाट ४९ दशमलव १० प्रतिशत रहेको अनौपचारिक अर्थतन्त्रको आकार २०२०/२१ मा आइपुग्दा ३८ दशमलव ६० प्रतिशतमा झरेको</li><li>घरजग्गा र कृषि क्षेत्रमा सबैभन्दा धेरै अनौपचारिक अर्थतन्त्रको हिस्सा रहेको देखिएको</li><li>घर-जग्गामा ९९ दशमलव ९७ प्रतिशत अनौपचारिक अर्थतन्त्रको हिस्सा रहेको</li><li>कृषि, वन र मत्स्यपालनमा ९६ दशमलव ४८ प्रतिशत हिस्सा रहेकोमा भोजन तथा आवासमा ५० दशमलव ४२ प्रतिशत हिस्सा अनौपचारिक रहेको</li><li>कला तथा मनोरञ्जन क्षेत्रमा ३३ दशमलव ६९ उत्पादन क्षेत्रमा १६ दशमलव ३६, निर्माण क्षेत्रमा १६ दशमलव २६ एवं विद्युत् तथा ग्यास आपूर्ति क्षेत्रमा १४ दशमलव ९९ प्रतिशत अनौपचारिक अर्थतन्त्र रहेको</li><li>थोक तथा खुद्रा क्षेत्रमा १४ दशमलव ८७, सूचना तथा सञ्चार क्षेत्रमा ० दशमलव १३, शिक्षा क्षेत्रमा ० दशमलव</li><li>१९ तथा स्वास्थ्य र समाज सेवा क्षेत्रमा दशमलव ३३ प्रतिशत अनौपचारिक अर्थतन्त्रको अंश रहेको</li><li>एसियाली विकास बैंकका अनुसार अनौपचारिक अर्थतन्त्रले न्यून तथा मध्यम आय हुने मुलुकको जीडीपीको औसत ३५ प्रतिशत अंश र विकसित मुलुकमा औसत १५ प्रतिशत अंश ओगट्ने गरेको</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अनौपचारिक अर्थतन्त्र वृद्धि हुने कारणहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नेपालको परम्परागत आर्थिक गतिविधि</li><li>खुला सिमाना</li><li>भन्सार प्रणाली व्यवस्थापनमा कमजोरी</li><li>बारम्बार हुने कानूनी परिवर्तन</li><li>श्रम शक्तिमाथि पर्याप्त शिक्षा तथा तालीमको अभाव</li><li>कमजोर सरकारी नियमन तथा नियामकीय तथा प्रशासनिक जटिलता</li><li>कमजोर आर्थिक तथा पारिवारिक अवस्था</li><li>नियम कानुनको अपर्याप्ता र भएका कानुनको प्रभावकारी कार्यान्वयनको अभाव</li><li>स-साना पेसा, व्यवसायलाई सरकारी संयन्त्रभित्र ल्याउन नसक्नु</li><li>औद्योगीकरण र व्यवसायीकरणको कमी</li><li>सूचनामाथिको सीमित पहुँच</li><li>विप्रेषणबाट आएको पैसा उत्पादनशील क्षेत्रमा लगानी हुन नसक्नु</li><li>सरकारी गलत नीति</li><li>वित्तीय पहुँचको कमी</li><li>तस्करी</li><li>अस्थिर सरकार र नीति</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अनौपचारिक अर्थतन्त्रले निम्त्याउने जोखिमहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सरकारको राजस्व असुलीमा असर पर्ने</li><li>स्वस्थ र प्रतिस्पर्धात्मक बजारमा नकारात्मक असर पर्ने</li><li>उत्पादकत्व र आर्थिक वृद्धिदरमा समेत असर पर्ने</li><li>पूँजी पलायन</li><li>सम्पत्ति शुद्धीकरण</li><li>वित्तीय संस्थाहरु कमजोर हुदै जाने</li><li>व्यापार घाटा बढ्ने</li><li>अवैध आर्जन लगानी हुने माध्यम बन्न सक्ने</li><li>अनौपचारिक अर्थतन्त्र व्यवस्थापन गर्ने उपायहरु</li><li>गुणस्तरीय शिक्षामाथिको आम पहुँचमा वृद्धि</li><li>औपचारिक क्षेत्रमा नै कायम हुन प्रोत्साहित हुने</li><li>किसिमको कर नीति</li><li>वित्तीय पहुँच अभिवृद्धि</li><li>अनौपचारिक क्षेत्रले औपचारिक भए पछि बेहोर्नुपर्ने अतिरिक्त विविध किसिमका व्ययहरूलाई समेत सरलीकरण नियामकीय तथा प्रशासकीय प्रक्रियाहरूलाई सरलीकृत गर्ने बलियो र स्थिर सरकार तथा नीति</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>निष्कर्ष</b></p><p style="text-align: justify;">विकासशील मुलुकमा अनौपचारिक अर्थतन्त्रको अंश औसतमा ३० देखि ३५ प्रतिशत हुने गरेको देखिएकोमा नेपालमा औसत भन्दा धेरै देखिन्छ । अनौपचारिक अर्थतन्त्रलाई 'प्रतिचक्रीय (काउन्टर साइक्लिकल) मानिन्छ, मुलुक आर्थिक संकटमा परेको बेलामा यो झन् विस्तारित हुँदै जाने भएकाले यसतर्फ ध्यान केन्द्रित गर्न जरुरी रहेको छ।</p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">३. लेखा उत्तरदायी अधिकृतलाई परिभाषित गर्दै आर्थिक कार्यविधि तथा वित्तीय उत्तरदायित्व ऐन, २०७६ अनुसार लेखा उत्तरदायी अधिकृतको वित्तीय उत्तरदायित्व, जिम्मेवारी र जवाफदेहिताका सम्बन्धमा गरिएका व्यवस्थाहरूको चर्चा गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;">देहायका कार्य गर्ने वा गराउने जिम्मेवारी भएको प्रशासकीय प्रमुखका रुपमा कार्यरत सचिवलाई लेखा उत्तरदायी अधिकृत भनिन्छ:-</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आफ्नो र मातहत कार्यालयको आर्थिक प्रशासन सञ्चालन गर्ने</li><li>वार्षिक बजेट तयार गर्ने</li><li>बजेट निकासा प्राप्त गरी खर्च गर्ने अधिकार सुम्पने</li><li>लेखा राख्ने वा राख्न लगाउने</li><li>वित्तीय विवरण तयार गर्ने वा गराउने</li><li>विनियोजन, राजस्व, धरौट र जिन्सी समेतको आन्तरिक र अन्तिम लेखापरीक्षण गराउने बेरुजु नियमित गर्ने वा गराउने</li><li>बेरुजु असुलउपर गर्ने वा गराउने बेरुजु मिनाहा गर्ने वा गराउने</li><li>बजेट तथा कार्यक्रमले निर्धारण गरेका लक्ष्यअनुरूपको</li><li>प्रतिफल प्राप्त गर्ने वा गराउने</li><li>उत्तरदायी अधिकृतको वित्तीय उत्तरदायित्व,</li><li>जिम्मेवारी र जवाफदेहिता</li><li>लेखा राख्ने, खर्च गर्ने तथा बेरुजु फस्यौट गर्ने गराउने लगायतका वित्तीय उत्तरदायित्व बहन गर्ने जिम्मेवारी सम्बन्धित लेखा उत्तरदायी अधिकृतको हुने (दफा ५०)</li><li>आर्थिक प्रशासन सञ्चालन गर्दा मातहत कार्यालयले प्रचलित कानुनको पालना गरे/नगरेको सम्बन्धमा रेखदेख, जाँचबुझ तथा निरीक्षण गर्ने जिम्मेवारी सम्बन्धित लेखा उत्तरदायी अधिकृतको हुने (दफा ५२)</li><li>मातहत कार्यालयको हिसाब केन्द्रीय हिसाबमा</li><li>समावेश गराई जाँचबुझ गर्ने गराउने जिम्मेवारी लेखा उत्तरदायी अधिकृतको हुने (दफा ५२)</li><li>मन्त्रालय, केन्द्रीयस्तरको सचिवालय तथा आयोगमा हकमा कार्यालयका लागि विनियोजित बजेट लक्षित उद्देश्यअनुरूप खर्च हुन नसकेमा सो जिम्मेवारी विभागीय मन्त्री वा राज्यमन्त्री तथा सम्बन्धित लेखा उत्तरदायी अधिकृतको हुने (दफा ५२)</li><li>सार्वजनिक जवाफदेहीको पद धारण गरेको व्यक्तिले दिएको आदेश वा निर्देशनमा भएको कारोबार तथा सम्पादन गरेको काम कारोबारको जिम्मेवारी स्वयंले बहन गरी जवाफदेही हुनुपर्ने (दफा ५३)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b><span style="color: #2b00fe;">४. सरकारले लिएको आर्थिक नीतिसँग तादाम्तयता र नेपाल राष्ट्र बैकको स्वायत्ततामा समेत असर नपर्ने गरी मौद्रिक नीति तर्जुमा गर्नुपर्ने हुन्छ। बजेटले तय गरेका मुख्य प्राथमिकताका क्षेत्रहरूमा लक्ष्य हासिल गर्न सकिने मौद्रिक नीति तर्जुमा गर्न आवश्यक सुझावहरू प्रस्तुत गर्नुहोस्।</span></b></p><p style="text-align: justify;"><b>पृष्ठभूमि</b></p><p style="text-align: justify;">वित्तीय स्रोतलाई मुलुकको उत्पादन, रोजगारी अनि वित्तीय स्थायित्व कायम गरेर भुक्तानी प्रणालीलाई पनि बलियो बनाउने उद्देश्य लिएर निर्माण गरिने नीति नै मौद्रिक नीति हो।</p><p style="text-align: justify;">नेपाल राष्ट्र बैंक ऐन, २०५८ को दफा ५ ले मूल्य स्थिरता कायम गर्न आवश्यक मौद्रिक नीति तर्जुमा गर्ने र सो नीति कार्यान्वयन गर्ने, गराउने जिम्मेवारी नेपाल राष्ट्र बैंकलाई प्रदान गरेको छ।</p><p style="text-align: justify;"><b>मौद्रिक नीति तर्जुमाका आवश्यक सुझावहरु</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्राथमकिता प्राप्त क्षेत्रको कर्जा लगानी वास्तविक सेवाग्राही भन्दा अन्यले कर्जा लिने गरेको अवस्थाको सम्बोधन हुने गरी वित्तीय अनुगमन प्रणाली चुस्त बनाउनुपर्ने</li><li>कृषिउपज उत्पादन प्रणालीमा संलग्न हुने कृषक तथा कृषि उद्यमीका लागि स्रोतको सरल पहुँच तथा सहूलियत दरको कर्जाको सुनिश्चतता</li><li>वैदेशिक रोजगारबाट फर्केका युवाहरुको सीप तथा दक्षताको परिचालन गर्न परियोजना धितोमा विशेष कर्जा उपलब्ध गराउने</li><li>वित्तीय संस्थामार्फत मूल्य श्रृङ्खला विकास गर्न उच्च प्रविधिमा आधारित कृषि व्यवसायलाई प्राथमिकता दिई सहुलियत दरको विशेष कर्जा सहज रूपमा उपलब्ध गराउने</li><li>कृषिमा प्रविधि र यान्त्रिकीकरणलाई प्रोत्साहन गर्न कृषि औजार तथा उपकरण खरिदका लागि सहुलियत दरको कर्जाको सुनिश्चतता गर्ने</li><li>कृषि तथा वनजन्य कच्चा पदार्थमा आधारित व्यवसाय प्रवर्द्धन गर्न कृषि तथा वनजन्य कच्चा पदार्थमा आधारित साना तथा मझौला उद्योगहरु, स्थानीय कच्चा पदार्थमा आधारित कृषिउपज प्रशोधन उद्योग र स्थानीय कृषिउपजको बजार व्यवस्थामा सहुलियत दरको कर्जाको व्यवस्था गर्ने</li><li>कृषी उद्यमीलाई वित्तीय शिक्षा र व्यवसाय इन्कुबेसन सेवासँग आबद्ध हुने सुनिश्चितता गर्ने</li><li>तराई क्षेत्रको नदी वा खोलाको बगरलाई लहरे तरकारी खेतीका लागि उपयोग गर्न र नदी किनारको उकास जमिन र हैसियत बिग्रेको वनको उत्पादकत्व बढाउन विपन्न वर्ग र साना किसानसम्म वित्तीय सेवाको पहुँच विस्तार गर्ने</li><li>कृषि उत्पादन तथा बजारको जोखिम कम गर्न कृषि बीमा सेवालाई प्रभावकारी बनाउन प्राथमिकता दिने</li><li>रोजगार सिर्जनाको आधारमा कर्जा लिने तथा कर्जाको ब्याज निर्धारण गर्ने व्यवस्था मिलाउने</li><li>पूँजीगत आयात कम हुने र आन्तरिक स्रोत साधनबाट उत्पादन गर्न सकिने वस्तुको उत्पादन बढाउने क्षेत्रहरुमा खुकुलो मौद्रिक नीति अवलम्बन गरी कर्जा प्रवाहलाई उत्पादनमुखी बनाउने</li><li>निर्यात प्रवर्द्धन र आयात प्रतिस्थापनमा जोड दिँदै तुलनात्मक लाभका औद्योगिक क्षेत्र पहिचान गरी यस क्षेत्रलाई प्रवर्द्धन गर्न ट्रेडिङ कर्जा र ओद्योगिक कर्जा बीच फरक ब्याजदर कायम गर्ने</li><li>घरायशी कच्चा पदार्थमा आधारित हुने र विश्व मूल्य श्रृङ्खलामा स्थान ओगट्ने औद्योगिक वस्तु उत्पादन गर्ने उद्योगहरुमा कर्जाको सुनिश्चतता गर्ने स्टार्ट अप व्यवसाय तथा उद्योगहरुलाई प्रवर्द्धन गर्न बिनाझन्झट सहुलियत दरको कर्जाको सुनिश्चितता गर्ने</li><li>भारतीय पर्यटकहरु नेपाल भित्रिदा ठुला भारतीय रुपियाँका नोटहरु नेपाल भित्र्याउन मिल्ने प्रावधानका साथै तोकिएका बैंक तथा होटलहरुमा मात्र सटही हुने र सो को विवरण नेपाल राष्ट्र बैंकमा दिनुपर्ने व्यवस्था मिलाउने</li><li>सार्क मुलुकका पर्यटक नेपाल आउँदा एटीएम मेसिनबाट पैसा झिक्दा लाग्ने सेवा शुल्क घटाउने</li><li>गुणस्तरीय उच्च शिक्षाका लागि नेपालबाट वर्षेनि ठूलो विदेशी मुद्रा बाहिरिँदा विदेशी मुद्राको सञ्चितमा चाप गरी अन्तर्राष्ट्रिय व्यापारको शोधान्तर स्थितिमा समेत प्रतिकूल प्रभाव परेकाले सो विषय सम्बोधन गर्नुपर्ने</li><li>सूचना प्रविधि क्षेत्रका पूर्वाधारका लगि नेपालले आफ्नै सार्वभौम ऋणपत्रहरु जारी गर्न सक्ने व्यवस्था गर्ने अनलाइन भुक्तानी नीतिहरु समयअनुसार परिमार्जन गर्दै वस्तु वा सेवाको अन्तर्राष्ट्रिय खरिदमा सुधार गर्ने क्षेत्रीय र प्रादेशिक असमानता हटाउन उत्पादनका विविध क्षेत्र तथा प्रदेशहरुमा लगानी सन्तुलन हुने नीति तर्जुमा गर्ने</li><li>भारतीय श्रमिकहरुको बाहुल्यता रहेका क्षेत्रहरुको पहिचान गरी नेपाली युवाहरुलाई ती क्षेत्रमा रोजगारीको लागि प्रोत्साहन गर्ने व्यवस्था मिलाउने</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>निष्कर्ष</b></p><p style="text-align: justify;">अर्थतन्त्रको दिगो विकासमा सहयोग पुग्ने गरी मूल्य र शोधनान्तर स्थिरता तथा समग्र वित्तीय क्षेत्रको स्थायित्व कायम गर्न, वित्तीय पहुँच अभिवृद्धि गर्न, सुरक्षित, स्वस्थ र सक्षम भुक्तानी प्रणालीको विकास गर्न तथा विदेशी विनिमय व्यवस्थापन गर्न वित्त नीतिसँग सामञ्जयस्ता हुने गरी मौद्रिक नीति तर्जुमा गर्नुपर्दछ।</p><p style="text-align: justify;">नेपालको परम्परागत आर्थिक गतिविधि</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-77549235774749011602024-02-05T10:05:00.001+05:452024-02-07T10:36:29.259+05:45नेपाल समाचारपत्र वस्तुगत, २२ माघ २०८०*<p style="text-align: justify;"><b>१. भ्रष्टाचार अनुभूति सूचकांक (सीपीआई) २०२३ अनुसार नेपाल कति औं स्थानमा रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>१०८औ</li><li>नेपालले १०० मा ३५ अंक प्राप्त गरेको</li><li>सन् २०२३ को औसत अंक ४३ रहेको, त्यसभन्दा मुनिको अंक प्राप्त गर्ने मुलुकमा बढी भ्रष्टाचार भएको मानिने दक्षिण एसियाली मुलुकमा सबैभन्दा कम भ्रष्टाचार भएको मुलुक भुटान हो भने सबैभन्दा बढी भ्रष्टाचार अफगानिस्तान रहेको सूचकांकमा १ सय ८० देशलाई समेटिएको</li><li>सबैभन्दा कम भ्रष्टाचार हुने मुलक डेनमार्क (९० अंक)</li><li>सबैभन्दा बढी भ्रष्टाचार हुने मुलुक सोमालिया (११ अंक)</li><li>बर्टेल्सम्यान फाउन्डेसनले गरेको पदको दुरुपयोगमा सार्वजनिक पदाधिकारीमाथि हुने कारबाही र सरकारको भ्रष्टाचार नियन्त्रणको प्रयासको सफलताको सर्वेक्षणमा नेपालले ३३ अंक प्राप्त गरेको ग्लोबल इनसाइटले गरेको व्यापार, व्यवसाय, ठेक्कापट्टा, आयात निर्यातमा घुस र भ्रष्टाचारबारे सर्वेक्षणमा ३५ अंक प्राप्त गरेको भीडीईएमले गरेको संसद, कार्यपालिका र न्यायपालिका सम्बन्धित भ्रष्टाचारको व्यापकताजस्ता विषयको सर्वेक्षणमा भीडीईएमले ३५ अंक प्राप्त गरेको</li><li>विश्व बैंकले गरेको सरकारद्वारा सार्वजनिक पदाधिकारीहरूको कामकारबाहीको निगरानी, नागरिक समाजलाई राज्यको सूचनामा पहुँच र सीमित व्यक्तिहरूको राज्य सञ्चालनमा पकड बारेको सर्वेक्षणमा ३५ अंक प्राप्त गरेको</li><li>बर्ड इकोनोमिक फोरमले गरेको आयात निर्यात, सार्वजनिक सेवा, कर भुक्तानी, ठेक्का पट्टा र न्यायिक निर्णयमा भ्रष्टाचार बारेको सर्वेक्षणमा ३८ अंक प्राप्त गरेको </li><li>वर्ड जस्टिस प्रोजेक्टले सरकार, न्यायालय, संसद् र सुरक्षा निकायका प्रतिनिधिहरूद्वारा निजी स्वार्थका लागि सार्वजनिक पदको दुरुपयोगको विषयमा गरेको सर्वेक्षणमा ३१ अंक प्राप्त गरेको</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२. सरुभक्त राष्ट्रिय बालप्रतिभा पुरस्कार२०८० बाट पुरस्कृत हुने व्यक्ति को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सुप्रिम मल्ल ठकुरी</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३. विश्व क्यान्सर (अर्बुद) दिवस कहिले मनाइन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>फेब्रुअरी ४</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>४. राइनासकोट कुन जिल्लामा पर्दछ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>लमजुङ</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५. सामाजिक सञ्जाल फेसबुकको स्थापना कहिले भएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सन् २००४ फेब्रुअरी ४</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>६. अन्तरिक्ष यान उडाउने विश्वकै पहिलो महिला को हुन?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>एलिन कोलिन्स</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>७. राष्ट्रसंघीय महासभाले चन्द्रमासको नयाँ वर्षलाई दिवसका रूपमा मनाउने प्रस्ताव कहिले पारित गरेको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सन् २०२३ डिसेम्बर २२</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८. फ्रान्सेली महिला फुटबलको माथिल्लो डिभिजन खेल्ने क्लब अन आभान्टा ग्वेनगाम्पमा अनुबन्ध हुने नेपाली खेलाडी को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सावित्रा भण्डारी</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५. बर्लिन फिल्म फेस्टिभलको गोल्डेन वेयर अवार्डमा प्रतिस्पर्धा गर्न लागेको नेपाली चलचित्र कुन हो? </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>शाम्बाला</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१०. शब्दशिविर पुस्तकका लेखक को हुन्? </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>मुकुन्दराज शर्मा</li></ul><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-77122552768118171852024-01-31T11:06:00.006+05:452024-02-16T20:41:04.287+05:45गोरखापत्र विषयगत, १७ माघ २०८०<p style="text-align: justify;"><b>१.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपाल व्यापार एकीकृत रणनीति, २०८० का प्रमुख विशेषताहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</b></p><p style="text-align: justify;">मुलुकको आर्थिक सामाजिक रूपान्तरणका लागि व्यापारको भूमिका महत्वपूर्ण रहन्छ। नेपालका तुलनात्मक लाभ भएका र प्रतिस्पर्धी क्षमता भएका वस्तु तथा सेवाको उत्पादन, उत्पादकत्व र निर्यात वृद्धि गर्ने प्रमुख उद्देश्यसहित व्यापार क्षेत्रको एकीकृत रणनीतिको चौथो शृङ्खलाका रूपमा नेपाल व्यापार एकीकृत रणनीति, २०८० तर्जुमा भएको छ। यस रणनीतिका प्रमुख विशेषताहरू निम्न छन्: </p><p style="text-align: justify;"><b>नेपाल व्यापार एकीकृत रणनीति, २०८० का प्रमुख विशेषता</b></p><p style="text-align: justify;">क)<span style="white-space: pre;"> </span>व्यापार सहयोगी वातावरण निर्माणमा सङ्घीय शासन पद्धतिको उपयोगमा जोड,</p><p style="text-align: justify;">ख)<span style="white-space: pre;"> </span>अतिकम विकसित मुलुकबाट स्तरोन्नति हुँदाका अवसर उपयोग एवं चुनौतीको सामना गर्न व्यापार रणनीति तय,</p><p style="text-align: justify;">ग)<span style="white-space: pre;"> </span>व्यापार तथा लगानी प्रवर्धनका लागि आर्थिक कूटनीतिको सुदृढीकरणमा जोड,</p><p style="text-align: justify;">घ)<span style="white-space: pre;"> </span>व्यापार पूर्वाधार विकासमार्फत व्यापार सहजीकरण</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>भौतिक र सूचना प्रविधिजन्य पूर्वाधार विकासमार्फत सीमापार व्यापारलाई सहज बनाउने,</li><li>हुलाक सेवाको सुदृढीकरण तथा उपयोग गरी डिजिटल व्यापार प्रवर्धन गर्ने, </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">ङ)<span style="white-space: pre;"> </span>निर्यात व्यापारका लागि महिला सशक्तीकरण तथा सामाजिक समावेशीकरण</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>व्यापारमा महिला सहभागिता अभिवृद्धि गर्ने तथा लाभ बाँडफाँटमा महिलाको हिस्सा बढाउने,</li><li>नेपाल व्यापार एकीकृत रणनीति कार्यान्वयन एकाइमा महिला सशक्तीकरण तथा सामाजिक समावेशीकरण कक्ष स्थापना गर्ने,</li><li>प्राथमिकताप्राप्त वस्तु तथा सेवाको व्यापारमा महिला सहभागिताका चुनौती पहिचान, अनुगमन तथा मूल्याङ्कन गर्ने,</li><li>निर्यात व्यापारमा महिला सहभागिताका सम्बन्धमा सचेतना अभिवृद्धि गर्ने,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">च)<span style="white-space: pre;"> </span>खाद्यान्न, कृषिजन्य वस्तु र औद्योगिक वस्तुको गुणस्तर पूर्वाधार, मापदण्ड र कार्यान्वयन</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>क्वारेन्टाइन केन्द्र तथा गुणस्तर नियन्त्रण सेवाका लागि पूर्वाधारको स्तर उन्नति गर्ने,</li><li>गुणस्तर जाँचसम्बन्धी पूर्वाधार निर्माणमा प्रदेश सरकारसँग समन्वय गर्ने,</li><li>छिमेकी मुलुकसँग समन्वय गरी मुख्य सीमा नाकामा गुणस्तर जाँच तथा क्वारेन्टाइन सुविधा स्थापना गर्ने, </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">छ)<span style="white-space: pre;"> </span>चौथो तथा पाँचौँ पुस्ताको औद्योगिकीकरणको प्रवर्धन</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>चौथो र पाँचौँ पुस्ताको औद्योगिक क्रान्तिले ल्याएका अवसरको सदुपयोग गरी वैदेशिक व्यापारलाई लागत प्रभावी बनाउने, </li><li>डिजिटल व्यापार तथा डिजिटल कारोबारका लागि डिजिटल पूर्वाधारहरू तयार गर्ने,</li><li>उद्योग ४.० सम्बन्धी रणनीति तर्जुमा गरी कार्यान्वयन गर्ने, सबै प्रदेशमा उद्योग ४.० सम्बन्धी लगानी योजना तर्जुमा गरी कार्यान्वयन गर्ने,</li><li>उद्योग ४.० र ५.० का लागि अनुसन्धान तथा विकास केन्द्र विकास गर्ने, </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">ज)<span style="white-space: pre;"> </span>निर्यात सम्भावनाका वस्तुहरूको विकास</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>निर्यात प्राथमिकताका साबिकका १२ क्षेत्रलाई बढाई ३२ कायम,</li><li>फलाम तथा स्टिल, सिमेन्ट, धागो तथा तयारी कपडा उद्योगलाई निर्यातजन्य ठुला उद्योगका रूपमा समावेश,</li><li>पर्यटन, सूचना प्रविधि र इन्टरनेटमा आधारित सेवा, जलविद्युत्, निर्माण सेवा, दक्ष तथा अर्धदक्ष श्रम सेवालाई निर्यात सम्भावनाका सेवाका रूपमा प्राथमिकीकरण गरिएको,</li><li>भारतका अलावा अमेरिका, बेलायत, टर्की, युरोपेली युनियनलगायतको बजारलाई नेपालको निर्यातको ठुलो बजारका रूपमा पहिचान गरिएको,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">झ)<span style="white-space: pre;"> </span>रणनीतिको कार्यान्वयन, अनुगमन तथा मूल्याङ्कन</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>रणनीति कार्यान्वयनको खाका तयार,</li><li>राष्ट्रिय निर्देशक समितिको व्यवस्था गरी बजेट स्वीकृति, प्रगति समीक्षा, अनुगमन तथा मूल्याङ्कन र मार्गदर्शन गर्न जिम्मेवारी प्रदान,</li><li>रणनीति कार्यान्वयनमा विकास साझेदार, निजी क्षेत्र, विदेशी दूतावास तथा निकायको भूमिका प्रभावकारी बनाउन जोड,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अन्त्यमा, </b></p><p style="text-align: justify;">नेपालले वैदेशिक व्यापारको विद्यमान अवस्थामा सुधार गर्दै मुलुकको आर्थिक विकास र समृद्धिका लागि योगदान गर्न सक्ने पर्याप्त अवसर रहेको विभिन्न अध्ययनले देखाएका छन् । आगामी पाँच वर्षका लागि वैदेशिक व्यापारको रणनीतिक दस्ताबेजका रूपमा तर्जुमा गरिएको यस नेपाल व्यापार एकीकृत रणनीतिको प्रभावकारी कार्यान्वयनमा सबै सरोकारवालाले सहयोग गरी मुलुकको आर्थिक सामाजिक रूपान्तरणलाई तीव्रता दिनु पर्दछ । </p><p style="text-align: justify;"><b>२.<span style="white-space: pre;"> </span>सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापन भनेको के हो? नेपालको सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापनमा सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापन कार्यालयले सम्पादन गर्ने प्रमुख कार्यहरू उल्लेख गर्नुहोस्।</b></p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक ऋण सेवा लागत तथा ऋणसम्बद्ध जोखिम न्यूनीकरण गर्दै दिगो रूपमा ऋण दायित्व व्यवस्थित गर्ने कार्य नै सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापन हो । सार्वजनिक ऋणको प्रतिफलयुक्त क्षेत्रमा उपयोग तथा ऋण दायित्वको समयमै भुक्तानी गरी सार्वजनिक ऋणलाई वाञ्छित सीमाभित्र राख्न अपनाइने व्यवस्थापकीय कार्यहरू यस अन्तर्गत पर्दछन् । </p><p style="text-align: justify;">सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापनमा सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापन कार्यालयबाट सम्पादन हुने प्रमुख कार्य यस प्रकार छन्:</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>राष्ट्रिय प्राकृतिक स्रोत तथा वित्त आयोगको सीमाभित्र रही अर्थ मन्त्रालय, प्रदेश सरकार र नेपाल राष्ट्र बैङ्कसँगको समन्वयमा प्रत्येक आवका लागि आवश्यक पर्न सक्ने सार्वजनिक ऋणको प्रक्षेपण गर्ने,</li><li>प्रक्षेपित ऋणको व्यवस्थापन सम्बन्धमा अल्पकालीन, मध्यकालीन तथा दीर्घकालीन रणनीति तर्जुमा गरी मन्त्रालयमा पेस गर्ने,</li><li>सार्वजनिक ऋणको परिचालन गर्ने क्षेत्र पहिचान गरी मन्त्रालयसमक्ष सुझाव पेस गर्ने,</li><li>सार्वजनिक ऋणका सन्दर्भमा सम्बन्धित निकायबाट सूचना तथा तथ्याङ्क सङ्कलन गर्ने,</li><li>सार्वजनिक ऋणको भुक्तानीका लागि आवश्यक बजेट प्रक्षेपण गर्ने,</li><li>सार्वजनिक ऋण सम्बन्धमा अध्ययन, अनुसन्धान तथा अनुगमन गरी विवरण प्रकाशन गर्ने,</li><li>आयोगको सीमाभित्र रही तीनै तहका सरकारले लिने आन्तरिक ऋणको व्यवस्थापन गर्ने,</li><li>नेपाल राष्ट्र बैङ्कसँगको समन्वयमा आन्तरिक ऋण निष्कासन तथा बोलकबोल तालिका मन्त्रालयबाट स्वीकृत गराई कार्यान्वयन गर्ने,</li><li>ऋणपत्रको कारोबार तथा जमानतको अभिलेख व्यवस्थापन गर्ने,</li><li>आन्तरिक ऋण व्यवस्थापनका लागि सरकारी ऋणपत्रहरूको निष्कासन गर्ने, बोलकबोल गर्ने, रकम प्राप्त गर्ने र तीनै तहको ऋण खातामा जम्मा गर्ने,</li><li>वैदेशिक ऋणको अभिलेख, भुक्तानी र लेखाङ्कन गर्ने, तोकिएबमोजिम सहायक ऋण सम्झौता गर्ने, नेपाल सरकारको तर्फबाट जमानत प्रदान गर्दा हुने वित्तीय जोखिमको पहिचान तथा विश्लेषण गरी मन्त्रालयमा सिफारिस गर्ने,</li><li>सार्वजनिक ऋणको कुशल परिचालन गर्दै सरकारको वित्तीय आवश्यकता परिपूर्ति गर्न सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापनको महìव रहेको छ । नेपालमा सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापनसम्बन्धी सम्पूर्ण कार्यलाई व्यवस्थित गर्नका लागि विशिष्टीकृत निकायका रूपमा सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापन कार्यालयको स्थापना भएको छ । कार्यालयको क्षमता विकास गरी नेपालको सार्वजनिक ऋण व्यवस्थापनको सन्दर्भमा कानुनप्रदत्त जिम्मेवारी निर्वाह गर्न कार्यालयलाई सक्षम बनाउनु आजको आवश्यकता हो।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३.<span style="white-space: pre;"> </span>सरकारी सेवाका कर्मचारी समायोजनका आधार उल्लेख गर्दै प्रदेश तथा स्थानीय तहमा समायोजित कर्मचारीको सेवाका सर्त र सुरक्षाका सम्बन्धमा समायोजन ऐनले गरेका व्यवस्था प्रस्तुत गर्नुहोस् ।</b></p><p style="text-align: justify;">एकात्मकबाट सङ्घात्मक व्यवस्थामा रूपान्तरण हुँदा साबिकमा राष्ट्र सेवामा खटिएका कर्मचारीलाई नयाँ संरचना अनुसारका सङ्घीय एकाइहरूमा मिलान गर्ने कार्य नै कर्मचारी समायोजन हो । संवैधानिक जिम्मेवारी अनुसार तीनै तहका सरकारबाट कार्यसम्पादन गर्न/गराउन कर्मचारी समायोजनको महìव रहेको छ । कर्मचारी समायोजन ऐन, २०७५ अनुसार सङ्घ, प्रदेश र स्थानीय तहमा सरकारी सेवाका कर्मचारीको समायोजन गर्दा लिइएका आधारहरू यस प्रकार छन्ः</p><p style="text-align: justify;"><b>क)<span style="white-space: pre;"> </span>सङ्घको पदमा समायोजनका आधार</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कार्यरत पदको ज्येष्ठता,</li><li>कार्यरत पदभन्दा तल्लो श्रेणी वा तहको पदको ज्येष्ठता,</li><li>उमेरको ज्येष्ठता,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>ख)<span style="white-space: pre;"> </span>प्रदेश वा स्थानीय तहको पदमा समायोजनका आधार</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कार्यरत पदको ज्येष्ठता,</li><li>कार्यरत पदभन्दा तल्लो श्रेणी वा तहको पदको ज्येष्ठता,</li><li>कर्मचारी हाल कार्यरत रहेको प्रदेश वा स्थानीय तह,</li><li>हालको स्थायी बसोबासको ठेगाना,</li><li>नागरिकताको प्रमाणपत्रमा उल्लिखित ठेगाना,</li><li>उमेरको ज्येष्ठता,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>प्रदेश तथा स्थानीय तहमा समायोजित कर्मचारीका सेवा, सर्त तथा सुरक्षासम्बन्धी मापदण्ड</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>कर्मचारी छनोट, भर्ना, नियुक्ति, सरुवा, बढुवा, आचरण र विभागीय सजायका विषयमा सङ्घीय निजामती सेवासम्बन्धी कानुनका आधारभूत सिद्धान्त र मान्यतालाई आधारका रूपमा लिने,</li><li>प्रदेश वा स्थानीय तहको सेवामा समायोजित कर्मचारी अवकाश नहुँदासम्म त्यसरी समायोजन भएको पद कायम रहने गरी सङ्गठन संरचना तथा दरबन्दी स्वीकृत गर्ने,</li><li>समायोजन हुँदाका बखत कानुनबमोजिम खाइपाइआएको तलबभन्दा कम तलब नहुने कुरा सुनिश्चित गर्ने,</li><li>प्रदेशको सेवामा समायोजन भएका कर्मचारीलाई सम्बन्धित प्रदेश र अन्तर्गतका कार्यालयमा सम्बन्धित सेवा, समूहको पदमा बढुवाका लागि सम्भाव्य उम्मेदवार हुने कुरा सुनिश्चित गर्ने,</li><li>स्थानीय तहको सेवामा समायोजन भएका कर्मचारी सम्बन्धित प्रदेशमा रहेका स्थानीय तहमा कानुनबमोजिम सरुवा हुन सक्ने व्यवस्था गर्ने,</li><li>अन्तरसेवा प्रतिस्पर्धामार्फत प्रदेश वा स्थानीय तहको सेवाका पदमा पदोन्नतिको अवसर प्रदान गर्ने,</li><li>सम्बन्धित तहको सेवा, सर्त तथा सुविधासम्बन्धी कानुन नबनेसम्म समायोजन हुनुपूर्वको सेवाका सर्त र सुविधा अनुरूप नै हुने,</li><li>समायोजन हुँदाका बखत लागु रहेको कानुनबमोजिमको तलब, उपदान, निवृत्तिभरण, उपचार खर्च र अन्य सुविधासम्बन्धी सेवाका सर्तहरूमा प्रतिकूल असर पर्ने गरी कानुन बनाउन नपाइने,</li><li>सङ्घीय निजामती सेवाको पदमा अन्तरसेवा प्रतिस्पर्धामार्फत बढुवाको अवसर प्रदान गरिने,</li><li>वैदेशिक छात्रवृत्ति अन्तर्गत अध्ययन, तालिम, गोष्ठी, सेमिनारका अवसर, आवश्यकता र औचित्यताका आधारमा उपलब्ध गराइने, </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अतः</b></p><p style="text-align: justify;">प्रदेश वा स्थानीय तहले प्रदेश वा स्थानीय तहको सेवाको गठनसम्बन्धी कानुन तर्जुमा गर्दा माथि उल्लेख गरे अनुसारका व्यवस्था गरी प्रदेश तथा स्थानीय तहमा समायोजित कर्मचारीको सेवाको सर्त तथा सुरक्षालाई ख्याल गर्न‘ पर्दछ । यस सम्बन्धमा सङ्घीय निजामती सेवा ऐनबाट समेत मार्गदर्शन गरिनु वाञ्छनीय देखिन्छ ।</p><p style="text-align: justify;"><b>४.<span style="white-space: pre;"> </span>स्थानीय तहमा आवधिक विकास योजना किन आवश्यक मानिन्छ? तर्कपूर्ण उत्तर दिनुहोस्। </b></p><p style="text-align: justify;">समाजको आर्थिक, सामाजिक रूपान्तरणका लागि रणनीतिक सोच, लक्ष्य, उद्देश्य, रणनीति, कार्यनीति एवं कार्यक्रमहरू तय गरी उपलब्ध स्रोतसाधनलाई प्राथमिकताका साथ उपयोग गर्ने सुनियोजित प्रयासलाई विकास योजना भनिन्छ । नेपालको संविधानले तीनै तहका सरकारले आफ्नो आर्थिक अधिकारका विषयमा नीति, योजना तथा बजेट बनाउने र कार्यान्वयन गर्न सक्ने व्यवस्था गरेको छ । यसरी स्थानीय तहको छुट्टै योजना र बजेट प्रणाली रहन सक्ने आधार संविधानले प्रदान गरेको छ । स्थानीय तहमा आवधिक विकास योजनाको आवश्यकतालाई देहायबमोजिम उल्लेख गर्न सकिन्छ:</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>संवैधानिक जिम्मेवारीलाई योजनाबद्ध ढङ्गले सम्पादन गर्न,</li><li>सीमित स्रोतसाधनलाई स्थानीय आवश्यकता र प्राथमिकताका साथ उपयोग गर्न,</li><li>सामाजिक र आर्थिक विकासमा तीव्रता दिई स्थानीयवासीको जीवनस्तरमा सुधार ल्याउन,</li><li>स्थानीय अर्थतन्त्रको विकासमा सरकारबाहिरका क्षेत्रलाई समेत परिचालन गर्न,</li><li>विगतको उपलब्धि र विकासको गतिको समीक्षा गरी आगामी दिनको उपलब्धि आकलन गर्न,</li><li>नतिजामुखी विकास प्रक्रिया अवलम्बन गर्न, </li><li>जोखिममा रहेका वर्ग, क्षेत्र र समुदायलाई विकास प्रक्रिया र सोको लाभ वितरणमा सहभागी गराई सामाजिक न्याय प्रदान गर्न,</li><li>स्थानीय जनताका आधारभूत र अत्यावश्यकीय सेवा प्राप्तिलाई सहज बनाउन,</li><li>विपत् जोखिम संवेदनशीलता तथा उत्थानशीलतालाई विकास प्रक्रियामा मूलप्रवाहीकरण गर्न ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>अतः</b></p><p style="text-align: justify;">स्थानीय विकासका आवश्यकता र प्राथमिकताको सही पहिचान गरी स्रोतसाधनको यथार्थपरक आकलन एवं सोको उचित परिचालनबाट स्थानीय तहको संवैधानिक कार्य÷जिम्मेवारी पूरा गर्न सकिन्छ । यसका लागि स्थानीय विकास योजना सहयोगी मानिन्छ ।</p><p style="text-align: justify;"><b>५.<span style="white-space: pre;"> </span>शिक्षक सेवा आयोगका काम, कर्तव्य र अधिकारहरू उल्लेख गर्नुहोस् । साथै कस्ता व्यक्तिहरू शिक्षक पदमा उम्मेदवार हुनका लागि अयोग्य मानिन्छन् ? जानकारी गराउनुहोस् । </b></p><p style="text-align: justify;">नेपालका सामुदायिक विद्यालयमा नेपाल सरकारबाट स्वीकृत दरबन्दी अनुसार रिक्त शिक्षकको पदमा नियुक्ति तथा बढुवा सिफारिस गर्न शिक्षा ऐन, २०२८ (संशोधन सहित) ले शिक्षक सेवा आयोगको व्यवस्था गरेको छ । शिक्षक छनोट कार्यलाई योग्यतामा आधारित बनाई सामुदायिक विद्यालयमा योग्य र सक्षम शिक्षक व्यवस्था गर्न शिक्षक सेवा आयोगको भूमिका महìवपूर्ण रहेको छ । शिक्षक सेवा आयोग नियमावली, २०५७ मा उल्लेख भए अनुसार शिक्षक सेवा आयोगका काम, कर्तव्य र अधिकारहरू यस प्रकार छन्ः</p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>शिक्षकको स्थायी नियुक्ति तथा बढुवाका लागि सिफारिस गर्ने,</li><li>विद्यालयमा शिक्षण गर्न चाहने व्यक्तिलाई अध्यापन अनुमतिपत्र उपलब्ध गराउने,</li><li>अध्यापन अनुमतिपत्रका लागि लिइने परीक्षाको पाठ्यक्रम निर्धारण गर्ने तथा परीक्षासम्बन्धी अन्य कार्य गर्ने,</li><li>शिक्षकको नियुक्ति तथा बढुवाका लागि लिइने परीक्षाको पाठ्यक्रम निर्धारण गर्ने तथा परीक्षासम्बन्धी अन्य कार्य गर्ने,</li><li>शिक्षकको सेवा, सर्त र सुविधासम्बन्धी विषयमा मन्त्रालयलाई सुझाव दिने,</li><li>उजुरी परेको अवस्थामा बाहेक नतिजा प्रकाशन भएको एक वर्षपछि परीक्षासम्बन्धी कागजात धुल्याउने,</li><li>कानुनबमोजिम आयोगले गर्नुपर्ने कामकारबाहीको विषयमा आवश्यकता अनुसार निरीक्षण तथा जाँचबुझ गर्ने ।</li></ul><b>शिक्षक पदमा उम्मेदवारका लागि अयोग्यता: </b><p></p><p style="text-align: justify;">देहायका व्यक्तिहरू शिक्षक पदमा उम्मेदवार हुन अयोग्य मानिन्छन्<br /></p><ul><li>गैरनेपाली नागरिक,</li><li>१८ वर्ष उमेर नपुगेका,</li><li>४० वर्ष उमेर पूरा भएका,</li><li>मगज बिग्रेका,</li><li>नैतिक पतन देखिने फौजदारी अभियोगमा अदालतबाट कसुरदार ठहरिएका,</li><li>भविष्यमा सरकारी नोकरी वा शिक्षक सेवाका लागि अयोग्य ठहरिने गरी सेवाबाट बर्खास्त गरिएका,</li><li>अध्यापन अनुमति पत्र नलिएका</li><li>तोकिएबमोजिमको तालिम नलिएका,</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;">सामुदायिक विद्यालयको शिक्षाको गुणस्तर सुधारमा योग्य, दक्ष र इमानदार शिक्षकको भूमिका महत्वपूर्ण हुन्छ । आधारभूत शिक्षा निःशुल्क प्राप्त गर्ने मौलिक हक प्रचलन गराउनसमेत सामुदायिक विद्यालयमा योग्य र दक्ष शिक्षकको आवश्यकता पर्दछ । पाठ्यक्रम निर्धारण तथा परीक्षासम्बन्धी कार्यलाई समय र परिवेश अनुसार सुधार गर्दै बजारमा उपलब्ध क्षमतावान् व्यक्तिलाई शिक्षण पेसाप्रति आकर्षित गर्न शिक्षक सेवा आयोगको थप सक्रियता र सृजनशीलता अपेक्षा गरिएको छ ।</p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7911877034631758713.post-14526411719991751112024-01-31T11:02:00.010+05:452024-02-05T06:37:16.655+05:45गोरखापत्र वस्तुगत, १७ माघ २०८०*<p style="text-align: justify;"><b>१.<span style="white-space: pre;"> </span>ट्रान्सपरेन्सी इन्टरनेसनलले २०८० माघ १६ (सन् २०२४ जनवरी ३०) मा सार्वजनिक गरेको भ्रष्टाचार अवधारणा सूचकाङ्क, २०२३ अनुसार नेपाल कति औँ स्थानमा रहेको छ? </b></p><p></p><ul style="text-align: left;"><li style="text-align: justify;">१०८ औँ (३५ अङ्क)</li><li style="text-align: justify;">१८० देशमा सर्वेक्षण गरिएको छ। यसअघि ३४ अङ्कसहित ११० औँ स्थानमा थियो ।</li></ul><p style="text-align: justify;"><b>२.<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ जनवरीमा प्रदान गरिएको फिफा उत्कृष्ट पुरुष खेलाडीको सम्मान कसलाई प्रदान गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>लियोनल मेसी</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>३.<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ जनवरीमा सम्पन्न अस्ट्रेलियन ओपनको पुरुष एकल उपाधिको जित हासिल गर्ने खेलाडी को हुन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>यानिक सिनर (इटाली)</li><li>उनले तेस्रो वरीयताका रसियाली खेलाडी डेनिल मेडभेडेभलाई हराएर वर्षको पहिलो ग्रान्डस्लाम अस्ट्रेलियन ओपनको पुरुष एकल उपाधि जितेका हुन्। </li><li>२२ वर्षीय सिनरको यो पहिलो ग्रान्डस्लाम उपाधि हो। उपाधि जितसँगै सिनर अस्ट्रेलियन ओपन जित्ने इटालीका पहिलो खेलाडी बनेका छन्। </li><li>बेलारुसकी आर्यना सावालेन्काले चीनकी जेङ चिनवेनलाई पराजित गरी वर्षको पहिलो ग्रान्डस्लाम अस्ट्रेलियन ओपन महिला एकलको उपाधि जितेकी छन् । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>४.<span style="white-space: pre;"> </span>सन् २०२४ जनवरीमा जर्जियामा सम्पन्न वल्ड राइजिङ स्टार–२०२४ को शीर्ष उपाधि जित्न सफल नेपाली बालप्रतिभा को हुनुहुन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>लोयाङ शेर्पा</li><li>कपनको त्रिज्योति स्कुलमा कक्षा ७ मा अध्ययनरत लोयाङले ४० देशका बालबालिकालाई पछि पार्दै शीर्ष उपाधि जित्नुभएको हो। </li><li>प्रतियोगितामा सहभागी एन्जलबाबु कँडेलले ‘ट्यालेन्ट अवार्ड’ र सनिस्ता रेग्मीले ‘युरोसिया अवार्ड’ जित्नुभएको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>५.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा भूकम्प पूर्वसूचना प्रणाली कुन देशको सहयोगमा जडान गरिएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>चीन</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>६.<span style="white-space: pre;"> </span>२०७८ को जनगणना अनुसार नेपालमा बोलिने मातृभाषाको सङ्ख्या कति रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>१२४ (जातजातिको सङ्ख्या: १४२) </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>७.<span style="white-space: pre;"> </span>विश्व वन्यजन्तु दिवस–२०२३ को नारा के हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>वन्यजन्तु संरक्षणका लागि साझेदारी</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>८.<span style="white-space: pre;"> </span>ग्रिन हाइड्रोजन नीति, २०८० कहिले स्वीकृत भएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>विसं २०८० माघ ३</li><li>जलविद्युत्लगायतका नवीकरणीय स्रोतबाट उत्पादित ऊर्जा प्रयोग गर्दै हाइड्रोजनको उत्पादन तथा उपयोग प्रवर्धन गर्ने, रासायनिक मल उत्पादन गर्ने, पेट्रोलियम पदार्थमाथिको परनिर्भरता घटाउने तथा न्यून कार्बन अर्थतन्त्र सिर्जना गर्ने जस्ता उद्देश्य नीतिमा समेटिएको छ । </li><li>विश्वव्यापी तापमान वृद्धि, त्यसको असर न्यूनीकरणका लागि भइरहेका अन्तर्राष्ट्रिय पहल, कार्बन उत्सर्जन कटौतीमा विश्वव्यापी प्रतिबद्धताले नेपालमा जलविद्युत् र हाइड्रोजन उत्पादन हुने देखिएको छ । </li><li>‘हरित अर्थतन्त्र दिगो विकासको मन्त्र’ नारा दिएर वातावरण संरक्षण र जलवायु परिवर्तन अनुकूलन तथा न्यूनीकरणका क्रियाकलापलाई मूलप्रवाहीकरण गरिने कुरा आर्थिक वर्ष २०८०÷८१ को बजेटमा उल्लेख गरिएको छ। </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>९.<span style="white-space: pre;"> </span>दक्षिणपूर्वी एसियाका लागि विश्व स्वास्थ्य सङ्गठनको क्षेत्रीय निर्देशकमा कसलाई नियुक्त गरियो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>साइमा वाजेद (बङ्गलादेश)</li><li>वाजेद बङ्गलादेशबाट पहिलो र विश्व स्वास्थ्य सङ्गठनको दक्षिणपूर्वी एसिया क्षेत्रका लागि दोस्रो महिला क्षेत्रीय निर्देशक हुन् ।</li><li>कार्यकाल सुरु: सन् २०२४ फेब्रुुअरी १</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१०.<span style="white-space: pre;"> </span>अन्तर्राष्ट्रिय भन्सार दिवस कहिले मनाइन्छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>जनवरी २६</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>११.<span style="white-space: pre;"> </span>विश्वकै ठुलो पानीजहाज कुन हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li><i>आइकन अफ दी सिज </i></li><li>सन् २०२४ जनवरी २८ देखि यो जहाज सञ्चालनमा आएको हो। एक हजार १९७ फिट लम्बाइ भएको यो पानीजहाज २० तला रहेको छ। जहाजमा एक पटकमा सात हजार छ सय यात्रुले यात्रा गर्न सक्छन्।</li><li>रोयल क्यारेबियन ग्रुपको यो जहाजमा ४० वटा रेस्टुरेन्ट र बार, सात वटा स्विमिङ पुल तथा एउटा वाटरपार्क रहेको छ। सुरक्षाका लागि जहाजमा करिब १७ वटा लाइफबोट राखिएको, एक लाइफबोटमा करिब ४५० जना मानिस अट्ने दाबी कम्पनीले गरेको छ। फ्लोडियाको मायामीमा जहाजको उद्घाटन गरिएको छ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१२.<span style="white-space: pre;"> </span>पाण्डाको औसत उमेर कति हुन्छ?’</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>२० वर्ष</li><li>प्राकृतिक वासस्थानमा पाण्डाको औसत आयु २० वर्षको हुन्छ।</li><li>मानव रेखदेख र स्याहारसुसार पाउँदा थप १० वर्ष बाँच्न सक्ने अध्ययनले देखाएको छ। </li><li>मानव रेखदेख र स्याहारसुसारमा रहेको एनएन नामक पाण्डाको ३५ वर्षको उमेरमा मृत्यु (सन् २०२२ जुलाईमा) भएको थियो। </li><li>यसअघि बढी उमेरसम्म जीवित रहन सकेको पाण्डा जियाजिया थियो। मानव स्याहारसुसारमा रहेको सो पाण्डा ३८ वर्षसम्म जीवित रहेको थियो । </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१३.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालमा सामाजिक सुरक्षा कर कहिलेदेखि लिन थालिएको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>आर्थिक वर्ष २०६६/६७ </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१४.<span style="white-space: pre;"> </span>कुनै ग्रहले सूर्यको वरिपरि एक पटक घुम्न लागेको अवधिले त्यस ग्रहको केलाई जनाउँछ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>एक वर्षको अवधि</li><li>(कुनै ग्रहले आफ्नो अक्षमा एक फन्को घुम्न लागेको अवधिले त्यस ग्रहको एक दिनको अवधिलाई जनाउँछ ।) </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१५.<span style="white-space: pre;"> </span>दक्षिण एसियाका लागि युनिसेफको क्षेत्रीय कार्यालय कहाँ रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>नेपाल </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१६.<span style="white-space: pre;"> </span>नेपालले कुन आवधिक योजनादेखि वैदेशिक सहयोग लिन सुरु गरेको हो?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>प्रथम पञ्चवर्षीय योजना</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१७.<span style="white-space: pre;"> </span>७१ मेगावाटको क्यासकेड जलविद्युत् आयोजना कहाँ रहेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>म्याग्दी </li><li>म्याग्दीको नारच्याङमा ७१ मेगावाट क्षमताको नीलगिरीखोला दोस्रो ‘क्यासकेड’ जलविद्युत् आयोजना निर्माण सम्पन्न भएको छ।</li><li>म्याग्दीमा हालसम्म निर्माण भएकामध्ये सबैभन्दा ठुलो सो जलविद्युत् आयोजनाको २०८० माघ १५ मा परीक्षण गरिएको छ।</li><li>नीलगिरि पहिलोको करिब ८० प्रतिशत भौतिक प्रगति भएको जनाइएको छ ।</li><li>दुवै आयोजना रन अफ रिभर प्रकृतिका हुन्।</li><li>नीलगिरिखोलाबाट उत्पादन भएको बिजुली २२० केभी क्षमताको दाना सबस्टेसनबाट केन्द्रीय ग्रिडमा जोडिने छ। </li><li>नारच्याङमा यसअघि पाँच मेगावाटको घलेम्दी खोला र ४२ मेगावाटको मिस्त्रीखोला जलविद्युत् आयोजना निर्माण भएका छन्।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१८.<span style="white-space: pre;"> </span>द्वितीय विश्वयुद्धमा ब्रिटिस इन्डियाको सहयोगका लागि पठाइएको नेपाली सैन्य टोलीको नेतृत्व कसले गरेको थियो? </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>एकराजशमशेर र ब्रह्मशमशेर </li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>१९.<span style="white-space: pre;"> </span>सार्कमा हालसम्म कति जना महिला महासचिव नियुक्त भएका छन्?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>एक जना (माल्दिभ्सकी फथिमाथ धियना शैयद)</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२०.<span style="white-space: pre;"> </span>सरुभक्त राष्ट्रिय बालप्रतिभा पुरस्कार–२०८० कसलाई प्रदान गरियो? </b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>सुप्रिम मल्ल ठकुरी </li><li>पुरस्कार राशि: रु. ५० हजार </li><li>११ वर्षीय मल्ल सानो उमेरमै गीत/सङ्गीतको क्षेत्रमा लोकप्रियता हासिल गर्न सफल भएका छन् ।</li></ul><p></p><p style="text-align: justify;"><b>२१.<span style="white-space: pre;"> </span>ओस्कार अवार्डले उत्कृष्ट फिल्मको विधामा छनोट हुन कति किसिमको मापदण्ड तय गरेको छ?</b></p><p style="text-align: justify;"></p><ul><li>चार (ए, बी, सी र डी) </li><li>नेपालीलाई समेत औँल्याउँदै ओस्कारले सन् २०२४ का लागि श्रर्वश्रेष्ठ फिल्म विधाको मापदण्डमा केही परिमार्जन गरेको छ । </li><li>नयाँ मापदण्ड अनुसार अबदेखि उत्कृष्ट फिल्मको विधामा छनोट हुनका लागि स्ट्यान्डर्ड ए, बी, सी र डी गरी चार खण्डमा विभाजन गरिएको छ ।</li><li>सर्वश्रेष्ठ फिल्म विधामा छनोट हुनका लागि फिल्मले चारमध्ये कम्तीमा दुई मापदण्ड पूरा गरेको हुनुपर्ने छ । </li><li>स्ट्रयान्डर्ड एः कम्तीमा एक प्रमुख अभिनेता वा सहायक अभिनेता, एक विशिष्ट देश वा उत्पादन गरिएको क्षेत्रको जाति वा जातीय समूहबाट प्रतिनिधित्व भएको हुनुपर्ने, जसमा अफ्रिकी, अमेरिकी, पूर्वी एसियाली, हिस्प्यानिक, ल्याटिनो, आदिवासी जनजाति, मध्यपूर्वी, प्रशान्त महाद्वीपीय, दक्षिण एसियाली र पूर्वी एसियाली क्षेत्रको जाति वा जातीय समुदाय रहेका छन्। दक्षिण एसियाली देशमा नेपालीसहित बङ्गलादेशी, भुटानी, भारतीय, पाकिस्तानी र श्रीलङ्काली भए हुने मापदण्ड तय गरिएको छ। </li><li>स्ट्यान्डर्ड बी र डीमा पनि नेपाली समावेश हुनुपर्ने मापदण्ड तोकिएको छ। </li><li>नयाँ मापदण्डले अल्पसङ्ख्यक जातजाति, क्षेत्रीय समावेशी र प्रतिनिधित्व बढ्ने ओस्कारको दाबी रहेको छ।</li><li>नयाँ नियम अनुसार नेपाली मूलको कलाकारले अन्तर्राष्ट्रिय फिल्ममा सहभागिता जनाउने बाटो खुला हुँदै जाने छ। </li><li>विश्वको जनसङ्ख्यालाई पर्दामा राम्रोसँग दर्शाउन र समान प्रतिनिधित्वलाई प्रोत्साहन गर्न यो नियम ल्याइएको ओस्कारले जनाएको छ।</li></ul><p></p>Chakrapani Bhandarihttp://www.blogger.com/profile/17924060053602099027noreply@blogger.com0